Jar 2006.
Pätnásťročná gymnazistka Francesca Lollobrigida ešte nedávno vzrušene hltala televízne prenosy z turínskej zimnej olympiády.
„Nasadaj do auta. Ideme do Baselga di Piné, vyskúšame korčuľovanie,“ prekvapí ju otec Maurizio jedného dňa pred školou. Do dedinky na severe Talianska je to z Ríma vyše šesťsto kilometrov a takmer sedem hodín cesty.
Ale od toho momentu sa pravidelné presuny za korčuliarskymi oválmi stanú súčasťou života tejto rodiny. Dvadsať rokov, desaťtisíce najazdených kilometrov po celej Európe, štyri autá, niekoľko pokút za prekročenie rýchlosti, deväť titulov majsterky sveta, jeden rekord za druhým.
To, čo iní nazývajú obetou, premenila Francesca Lollobrigida na bezhraničnú vášeň. K dokonalosti jej sveta chýbalo už iba jediné - titul olympijskej šampiónky.
Materstvo ako nová výzva
Zima 2026.
V deň svojich 35. narodenín zvíťazila Lollobrigida v rýchlokorčuľovaní na 3000 metrov v novom olympijskom rekorde 3:54,28 a získala pre Taliansko prvú zlatú medailu na zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine.
Vášeň ku korčuliam zdedila po otcovi, talianskom rekordérovi na 50 kilometrov v jazde na kolieskových korčuliach.
Aj ona začínala v štrnástich mesiacoch na kolieskach, lenže tie (zatiaľ) nie sú v programe olympijských hier. A tak ich vymenila za oceľové nože.
Na zimných hrách v Pekingu získala striebro a bronz a niesla taliansku vlajku. Po olympiáde otehotnela. Ešte v stredu korčuľovala a v piatok sa narodil syn Tomasso.
Štyri mesiace po pôrode bola späť v tréningovom procese, aby naháňala sen o štarte na domácej olympiáde.
Materstvo bolo pre ňu nová výzva, túžila ukázať svetu, že môže byť matka a šampiónka zároveň.
Minulý rok bol jej najlepší v kariére, v nórskom Hamare získala titul majsterky sveta na 5000 m, ktorý jej chýbal.
Verila, že materstvo a bezhraničné nadšenie ju urobili silnejšou ako kedykoľvek predtým. Nie všetko však ide vždy podľa predstáv.
S pratetou sa stretli až po Pekingu
V olympijskej sezóne ju na dlhší čas vyradila z tréningu vírusová infekcia, ktorú priniesol domov Tomasso zo škôlky.
„V najdôležitejších mesiacoch moje telo nereagovalo tak ako malo, točila sa mi hlava a zdalo sa, že môj olympijský sen sa rozplynie. Bála som sa, plakala som, premýšľala som, že s tým skončím. Neúspechy vás vždy postavia pred voľbu: bojovať alebo sa vzdať. Rozhodla som sa bojovať,“ napísala nedávno na sociálne siete Lollobrigida.
Zdá sa vám to meno povedomé? Talianska herecká legenda Gina Lollobrigida bola prateta rýchlokorčuliarky. Stretli sa spolu až po zimných hrách v Pekingu.
„Je pre mňa cťou mať v rodine takú hviezdu. Nikdy nedosiahnem jej úroveň slávy, ale dúfam, že budem môcť v športe urobiť to, čo ona urobila pre Taliansko vo svete zábavy,“ povedala vtedy Francesca.
Sábliková: Päťku si už nedám vziať
Kým Francesca Lollobrigida sledovala zimnú olympiádu v Turíne 2006 s úžasom v televízii, Martina Sábliková na nej úž súťažila.
Česká legenda rýchlokorčuľovania pomaly končí kariéru a jej olympijská rozlúčka v Miláne ponúka silný príbeh. Ten však dostal teraz prvú trhlinu.
Pôvodne mala aj ona štartovať v sobotu v pretekoch na 3000 metrov, ale pre virózu zvolila radšej oddych.
„Bolo to najťažšie športové rozhodnutie v živote,“ zdôverila sa na sociálnej sieti.
V českom tíme dúfajú, že sa účastníčka šiestich olympiád pozviecha do štvrtka, keď je na programe jej prioritná disciplína 5000 metrov.
„Moja prvá otázka bola, či sa budem môcť postaviť na štart päťky, keď vynechám trojku. Lekári sľúbili, že urobia všetko, čo je v ich silách. Ja v tom mám jasno - päťku si už vziať nenechám,“ vyhlásila odhodlane Sáblíková.
Povzbudila ju aj jej dlhoročná partnerka a reprezentačná kolegyňa Nikola Zdráhalová, ktorá tiež súťaží v Miláne.
„Cesta na olympiádu bola pre teba veľmi ťažká. Vnímala som to a nebola som jediná. Teraz si tu a prišla ďalšia rana. Urobila by som čokoľvek, aby to bolo podľa tvojich predstáv. Milujem ťa,“ napísala na sociálnej sieti.
Najskôr pád a potom smola
Chvíle hrôzy aj sklamania prežila na olympiáde akrobatická lyžiarka Sarah Höfflinová. V kvalifikácii disciplíny slopestyle sa jej počas predvádzania triku vo vzduchu odopla lyža.
V tej chvíli bolo jasné, že svoj skok neustojí. Pristátie na snehu bolo hlučné a prudké, mnoho švajčiarskych fanúšikov zatajilo dych.
VIDEO: Švajčiarke Höfflinovej sa odopla lyža
Olympijská víťazka z Pjongčangu sa však po chvíli pozviechala a zlyžovala dolu po vlastných. Vedela, že druhý pokus musí byť perfektný.
„Už som veľmi neverila svojmu viazaniu. Navyše ma trochu bolelo koleno a rameno,“ vysvetľovala médiám. Napriek tomu predviedla Höfflinová veľmi solídny pokus. Niekoľko minút sa držala na poslednej postupovej pozícii.
Potom však prišla Kanaďanka Naomi Urnessová, jedna z posledných štartujúcich, a Höfflinovú odsunula preč z finálovej dvanástky. Švajčiarskej lyžiarke stekali slzy po tvári, tréneri a tímové kolegyne ju utešovali.
„To čakanie bolo hrozné,“ citoval Höfflinovú Blick. Tento trpký koniec je symbolom útrap, ktoré zažívala v posledných týždňoch. V decembri utrpela ťažký pád. „Absolvovala som veľa sedení s psychológom, kým som sa s tým vyrovnala,“ povzdychla si.
Oplakané striebro favoritky z mostíka
Čo by iní dali za olympijskú medailu. Ale striebro po finále v skokoch na lyžiach na strednom mostíku sa Nike Prevcovej málilo.
V priestore cieľa si sklamaná Slovinka balila lyže a nevšímala si, že zopár metrov od nej sa raduje víťazka. Negratulovala jej. Natešená Nórka Anna Odine Strømová sa teda chopila iniciatívy a pozdravila súperku.
Rodina Prevcovcov je unikát. Peter patril v uplynulom desaťročí k osobnostiam skokanského športu, v roku 2016 vyhral Svetový pohár.
Onedlho sa vydali v jeho stopách aj traja mladší súrodenci. Cene dosahoval tiež solídne výsledky, ale prekonali ho Domen a Nika.
Domen Prevc vyhral na prelome rokov prestížne Turné štyroch mostíkov a je líder Svetového pohára.
Dvadsaťročná Nika je ešte väčší fenomén skokanského športu. Slovinka vyhrala seriál Svetového pohára v rokoch 2024, 2025 a s určitosťou vyhrá aj aktuálny ročník.
Domen a Nika by sa mohli stať najúspešnejším súrodeneckým duom zimnej olympiády.
Na mostíkoch v Predazze pasovali Prevcovú za najväčšiu favoritku na zlato.
„Viem, že som neurobila všetko, čo som si predsavzala. Som šťastná, že mám medailu, pretože som si ju želala od detstva. Ale je pre mňa stále ťažké v tejto chvíli spracovať všetky dojmy.
Trochu ma to trápi, pretože viem, že s prvým skokom som sa pripravila o niečo, čo som si najviac priala. Na podrobnejší rozbor bude čas neskôr,“ citovali slovinské médiá Prevcovú, viditeľne sklamanú a na pokraji plaču.
Naopak, Nórka Strømová neskrývala nadšenie. „Keď som videla, aká je Nika silná na tréningu, neverila som, že ju dokážem poraziť. Myslela som si, že budem s ostatnými skokankami bojovať o striebornú medailu.
Ani po poslednom skoku som si nebola istá, či to bude stačiť na prvé miesto. Ale moje kolegyne, ktoré ma v cieli objali, verili v moje víťazstvo,“ vravela 27-ročná Nórka, ktorá sa v minulosti vystrábila z vážneho zranenia kolena.
„Kto by si bol pomyslel, že tu teraz budem – na vrchole. Pred niekoľkými rokmi som sa znova učila chodiť...“
