Slovenský cyklista LUKÁŠ KUBIŠ má za sebou časť sezóny, na ktorú sa tešil azda najviac. Po tom, čo vlani debutoval na Paríž - Roubaix, pridal na svoje konto ďalšie účasti na monumentálnych klasikách.
Za necelý mesiac ich národný šampión absolvoval hneď tri a hoci sa mu výsledkovo nedarilo podľa predstáv, odniesol si veľmi cenné skúsenosti.
"Samozrejme, mieril som oveľa vyššie. Je to však motivácia ďalej na sebe pracovať, aby som raz bojoval o popredné priečky," uviedol pre Sportnet.
Tri monumenty za 23 dní. Bol tento súťažný blok pre vás špeciálny?
Aj v minulosti som absolvoval veľa skvelých pretekov, ale áno, ísť tri monumenty po sebe bolo naozaj niečo špeciálne. Som rád, že som si to mohol zažiť. Bol to môj cieľ a formu som smeroval práve na dláždené klasiky.
VIDEO: Okolo Flámska 2026 očami tímu Unibet Rose Rockets
Bola príprava na tieto veľké preteky v niečom iná?
Ani nie. Pretekár buduje formu dlhodobo. Nie je to o tom, že keď máme v programe Miláno - San Remo, tak týždeň predtým ideme všetko zmeniť. Treba sa pripravovať systematicky smerom k tomu dňu D.
Na rozdiel od Paríž - Roubaix ste na Okolo Flámska debutovali. Ako by ste porovnali tieto významné podujatia?
Myslím si, že Okolo Flámska boli doposiaľ najťažšie preteky v mojom živote. Sú náročnejšie než Paríž - Roubaix, keďže sa nastúpa podstatne viac.
Ja však zbožňujem jazdiť práve na týchto krátkych stúpaniach po kockách a určite sa tam chcem vrátiť. Som rád za získané skúsenosti a je to motivácia ďalej na sebe pracovať, aby som raz bojoval o popredné priečky.
Bolo teda ťažšie zvládnuť flámske kopce ako trebárs Arenberg?
Určite áno. Oude Kwaremont sme išli trikrát a keď tam prídete po šiestich hodinách a máte ešte niekde zo seba vydolovať 550 wattov na tri – štyri minúty, tak máte čo robiť, aby ste nešli pešo.
To isté platí pre Paterberg, čo je síce kratšie, no strmšie stúpanie. Ako som povedal, doposiaľ som ťažšie preteky ako Okolo Flámska nešiel.
VIDEO: Paríž - Roubaix 2026 očami tímu Unibet Rose Rockets
Je známe, že máte vždy vysoké ambície. Boli preto tohtoročné monumenty z výsledkového pohľadu (57., 53. a 86.) sklamaním?
Samozrejme, mieril som oveľa vyššie. Nie som síce na úrovni Pogačara, Pedersena a ostatných, ktorí bojovali o víťazstvo alebo o pódium, no umiestnenie okolo 15. miesta bolo reálnym cieľom aj tento rok.
V Belgicku sa kľúčová selekcia udiala v dláždenom stúpaní Molenberg. Čakali ste, že príde útok už 102 km pred cieľom?
Mňa ten útok tímu UAE Emirates neprekvapil, pretože na Molenbergu sa vždy niečo stane. Je to kľúčový sektor akýchkoľvek pretekov. Bohužiaľ, nebol som na dobrej pozícii, a preto mi tá skupina ušla.
Na Paríž - Roubaix vás výrazne pribrzdili technické problémy. Chvíľu sa však zdalo, že by vás Tadej Pogačar mohol vrátiť do hry.
Akonáhle UAE Emirates začali tlačiť do pedálov a snažili sa zredukovať pelotón, bol som neustále vpredu. Potom som však dostal defekt a práve vtedy sa hlavná skupina rozdelila na dve. Ja som skončil v tej druhej.
Chalani z tímu sa to snažili dotiahnuť, ale ostatné tímy príliš nespolupracovali. Preto som na kockách zaútočil sám. Nebola to zlá intuícia, keďže vtedy som nemohol vedieť, že defekt dostane aj Pogačar.
Aj on sa prepadol do druhej skupiny, no keď z nej potom útočil, aby sa vrátil späť do čela pretekov, mne chýbali sily, ktoré som minul predtým.
Keď Pogačar prvýkrát menil bicykel, vyzeralo to pomerne nebezpečne. Aj vy ste museli kľučkovať, aby ste sa vyhli stojacím autám.
Tým, že som jazdil kockové úseky spredu, videl som, čo sa predo mnou deje a stihol sa tomu vyhnúť. Chvíľu za mnou sa to však skoro úplne zastavilo.
Na tých dláždených sektoroch je to veľmi zložité. Okrem mechanického auta tam zastavilo aj auto lekára a šofér si asi neuvedomil, že tam o 20 sekúnd priletí veľká skupina a odstavil to v strede cesty.
Paríž - Roubaix ste išli priemernou rýchlosťou skoro 49 km/h. Keď vyhral Peter Sagan, bolo to 43,55 km/h. Ako vnímate tento rozdiel? Je dnes treba väčší výkon ako predtým?
Pripisoval by som to skôr vývoju pretekov. Keď vyhral Peter, tak sa vytvoril únik, ktorý mal možno päťminútový náskok. Tentokrát sa nevytvoril žiaden, hoci sa išlo naplno a stále sa útočilo.
Tým pádom boli tie preteky rýchlejšie a celkovo dnes už veľké tímy nechcú, aby sa vytvorili veľké úniky s takýmito náskokmi. Cyklistika sa zrýchľuje, tímy majú všetko vyladené a je ťažšie sťahovať únik.
Jarné klasiky boli najmä o súboji Tadeja Pogačara s Mathieu van der Poelom. Ako vnímate ich vplyv na súčasnú cyklistiku?
Je vidieť, že keď je na štarte Pogačar, tak sú preteky iné ako ešte pred pár rokmi. Jednoduchým príkladom je Miláno - San Remo, kde sa rozhodovalo najmä na Poggiu a teraz sa útočí o hodinu skôr.
Myslím si, že túto dobu si musíme užívať, pretože sledujeme najlepšieho cyklistu v histórii. Ja som rád, že môžem s oboma súťažiť, prehodiť s nimi zopár slov a myslím si, že aj pre divákov je to zážitok.
Vlani ste z ardénskych klasík absolvovali Amstel Gold Race. Uvidia vás fanúšikovia na štarte aj túto nedeľu?
Nie, tieto preteky tento raz nepôjdem. Teraz ma čaká regenerácia po náročných klasikách, potom tréning a následne budeme so športovými riaditeľmi konzultovať môj ďalší program v sezóne.
