Keď slovenskí hokejisti pred štyrmi rokmi získali na olympiáde v Pekingu bronzové medaily, brankár SAMUEL HLAVAJ pôsobil v druhej slovenskej najvyššej súťaži.
Úspech zo zimných hier v Číne považuje za najväčší v histórii Slovenska. Aj preto si ho chcel zvečniť na brankárskej prilbe počas premiérovej účasti na ZOH 2026 v Miláne.
Lenže pravidlá MOV mu to neumožnili, rovnako tak aj maľbu slovenského ľudového hrdinu Jánošíka.
„S výstrojom aj prilbou som spokojný. Keď už nič nechytím, tak aspoň budem dobre vyzerať," hovorí s úsmevom.
Tréner brankárov Ján Lašák povedal, že do reprezentácie chodíte ako „iný človek“. Aký Samuel Hlavaj prišiel na olympiádu?
Asi taký istý ako vždy, keď prídem do reprezentácie (smiech). Baví ma sem chodiť, máme tu výborné vzťahy, dobrý kolektív a veľmi si to užívam.
Lašák zvykne hovoriť, že ste jednou z prvých „lastovičiek“ jeho brankárskych kempov. Ako si spomínate na začiatky pod jeho vedením?
Je to už dávno, ale som veľmi rád, že to takto vyšlo. Aj mne, aj ďalším chalanom, ktorým Jano pomáha.
Myslím si, že tých „lastovičiek" bude čoraz viac. Vidím to aj teraz na Gajovi (Adam Gajan, pozn. red.), vyzerá super.
To, čo Jano začal robiť pre brankárov, je výborná vec. Neviem, ako to funguje v iných krajinách, ale toto je super. Trochu tým mladým aj závidím, že dnes majú také možnosti. My sme také určite nemali.
Je pre vás špeciálne, že sa spolu stretávate na olympiáde ako tréner a zverenec?
Určite áno. Máme výborný vzťah, vieme sa dobre porozprávať, vieme si aj vynadať, ale vždy to dobre dopadne.
Zažili ste MS v hokeji, ale olympiáda so sebou prináša ešte väčšiu pozornosť a väčší tlak. Ako sa s tým vyrovnávate?
Nevnímam to ako tlak. Snažím sa to tak nebrať. Je to hokej a hokej je v prvom rade zábava. Jasné, je to aj práca a musíme byť sústredení, ale je dôležité mať radosť z hry. Verím, že si to všetci užijeme a spravíme dobrý výsledok.
V jednom z rozhovor ste spomenuli, že olympiáda je pre vás splnený sen. Kedy v detstve ste si uvedomili, že by ste si na takomto podujatí chceli zahrať?
Spomínam si na olympiádu vo Vancouveri. Hlavne semifinále Slovenska proti Kanade. Pamätám si, že to bolo skoro ráno, asi okolo piatej, a išiel som potom na tréning.
Pamätám si aj tú šancu Pavla Demitru do prázdnej brány na konci, z ktorej mohlo byť predĺženie alebo dokonca postup do finále.
Pamätáte si, čo ste robili pred štyrmi rokmi, keď Slovensko získalo bronz v Pekingu?
Bol som na Slovane. Neviem už presne, či to bola prvá liga alebo extraliga, ale viem, že som bol tam.
Vo februári 2022 ste ako brankár klubu Modré krídla odohrali zápas prvej ligy proti Žiline, v ktorej nastúpil váš terajší spoluhráč Stanislav Škorvánek. Ako veľmi ste sa posunuli od tohto obdobia?
Je to veľký posun a aj dlhá doba. Obaja so Stanom sme sa zlepšili, takže som za to rád.
V Miláne absolvujete prvé olympijské hry. Aké sú vaše dojmy z olympijskej dediny?
Zatiaľ veľmi dobré, páči sa mi to. Na iných olympiádach som nebol, takže nemám porovnanie, ale páči sa mi to a verím, že to bude ešte lepšie.
Izby, v ktorých býva hokejová reprezentácia, pripomínajú školský internát. Pripomenulo vás to vaše študentské časy?
Ja som v škole veľa času nestrávil (smiech). Neužil som si ani internát, pretože som chodil do školy v Martine a býval som doma. Takže pre mňa to nie je veľká nostalgia.
S kým bývate na izbe?
S Gajanom. Zobral som si ho trochu pod krídla. Jano (Lašák) mi povedal, že ho mám trochu dať dokopy, že to berie až príliš vážne. Tak ho trochu uvoľníme.
Chýba vás niečo v skromnejšom ubytovaní v dedine?
Nie, nič extra. Stačí to, je tam posteľ, dá sa vyspať. Väčšinu vecí aj tak robíme v dedine, takže mi nič nechýba.
Ešte pred štartom hier sa riešili rozmery klziska, ktoré sú ešte menšie ako v NHL. Je to pre brankára citeľná zmena oproti zámoriu?
V podstate je to veľmi podobné. Rozdiel je hlavne v tom, že stredné pásmo je o niečo kratšie. Inak viem, čo môžem čakať, nevidím v tom zásadný rozdiel.
Nie je preto potrebné v úvodných dňoch trénovať nič špeciálne?
Nie. Skôr si treba zvyknúť na ten ľad a zvuk, ale po pár tréningoch si zvykneš.
Ako funguje brankárska trojica v zložení Hlavaj, Škorvánek a Gajan?
So Škorvim máme veľmi dobrý vzťah, držíme si palce, podporujeme sa, tréningy sú tiež super. Teraz k nám pribudol Gajo, tak uvidíme, ako to s ním bude ďalej (smiech). Zatiaľ to s ním nie je najhoršie.
Keď sa obzriete za klubovou sezónou, čo bolo pre vás najnáročnejšie?
Začiatok. Mali sme veľa zmien, veľa zranených hráčov aj v prvom tíme, aj v AHL, zostava sa stále menila. Prehrávali sa zápasy a nabaľovalo sa to.
Ku koncu, keď som odchádzal, to už bolo super. Posledných desať zápasov som sa cítil veľmi dobre, chytalo sa mi dobre a nebol problém.
Ako ste spokojný s novou prilbou a betónmi? Predsa len, dizajn výstroje býva pre brankára dôležitá vec.
Som spokojný, ale pri prilbách sú dosť prísne pravidlá, takže som si ju nemohol spraviť úplne podľa pôvodného plánu. Mal som to vymyslené trochu inak, no aj v tejto podobe to vyšlo pekne, takže som rád.
Čo bolo v pôvodnom pláne?
Jánošík. To bol základný motív. A ešte som si tam chcel dať chalanov z Pekingu.
Prečo práve tím z Pekingu? Nehrali ste tam.
Chlapci tam dosiahli veľký úspech, možno najväčší v histórii Slovenska, tak som si to chcel takto pripomenúť aj na prilbe. Chcel som tam mať tímovú fotku po poslednom zápase, keď vyhrali, ale nebolo to povolené.
Nakoniec vyhral motív Tatier a čičmiansky vzor.
Kto vám masku vyrábal?
Bohumil Korál (KORAL design) z Česka. Spolupracujem s ním už dlhší čas. Robil mi masku aj keď som hral za Slovan, potom aj v Plzni a tiež na majstrovstvá sveta v hokeji.
Ako hodnotíte betóny? Tie pôsobia veľmi čisto a jednoducho.
Netreba to komplikovať. Uvidíme, ako budú fungovať, ale inak som spokojný so všetkým. Ešte keby dorazili hokejky, bolo by úplne super.
Vraj ste menili betóny aj počas sezóny, keď sa vám príliš nedarilo. Najmä kvôli psychike. Je to pravda?
Áno, mal som pripravených viacero betónov. Nešlo to úplne podľa predstáv, v zápasoch sa mi nedarilo, tak som skúsil výmenu, či to nepomôže aj psychicky. Vymenil som ich a odvtedy to išlo nejako lepšie.
O brankároch sa hovorí, že pred turnajom musia splniť jednu povinnosť: vyzerať dobre na fotke a kartičke. Podarilo sa to?
Určite áno. Keď už nič nechytím, tak aspoň budem dobre vyzerať (smiech).
