Slovensko ako Popoluška bez legiend. Ťahákom sú hviezdni mladíci a pokojný šéf

Najväčšia hokejová senzácia olympijského turnaja? Zatiaľ jednoznačne Slovensko.

Keď ESPN napíše: „Slovensko už v základnej časti prekonalo očakávania a má reálnu šancu stať sa príbehom o Popoluške týchto olympijských hier,“ nie je to zdvorilostná fráza. Je to konštatovanie reality.

Slováci sú opäť medzi najlepšími štyrmi. Rovnako ako na hrách v roku 2022, lenže tentoraz je ich postup hodnotnejší.

Turnaj sa hrá za účasti najväčších svetových hviezd z NHL. Konkurencia je plná elity. A Slovensko v nej obstálo.

Skupina ako odrazový mostík

Prvé miesto v základnej skupine bolo dosť kľúčové. Prinieslo priaznivejšiu cestu pavúkom aj tri dni veľmi potrebného oddychu.

A práve ušetrené sily sa ukázali ako jeden z rozhodujúcich faktorov v zápas proti Nemecku, ktoré muselo absolvovať osemfinále proti Francúzsku.

Zverenci trénera Vladimíra Országh mali od začiatku navrch. Boli dravejší, rýchlejší, nebezpečnejší. Víťazstvo 6:2 nebolo dielom náhody, ale dôsledkom prevahy.

Tri góly v druhej tretine, ktoré padli v rozmedzí šiestich minút a dvadsiatich sekúnd, rozhodli. Už v polovici zápasu viedli 4:0 a duel kontrolovali.

Nemci dokázali manko stiahnuť najviac na tri góly, no zvrat neprichádzal do úvahy. Slovensko ich prevalcovalo. Suverénne.

Keď hviezda mlčí, tím zažiari

Tentoraz neskóroval ani najväčší ťahák tímu Juraj Slafkovský, asistenciu si pripísal až pri Tatarovom góle do prázdnej bránky.

A predsa to vôbec neprekážalo. Hviezdu Montrealu zastúpili iní. Mužom zápasu bol Pavol Regenda (2+1), po góle a asistencii zaznamenali Oliver Okuliar a Dalibor Dvorský (zhodne 1+1). Prvého gólu na turnaji sa dočkal aj Miloš Kelemen a bol to famózny moment.

Slováci postúpili medzi štyri najlepšie tímy olympijského turnaja tretíkrát v histórii. V roku 2010 mali v tíme pretlak (ex) hviezdnych hráčov NHL – lídrami boli Marián Hossa, Marián Gáborík, Pavol Demitra, Zdeno Chára, Miroslav Šatan, Ľubomír Višňovský, Jozef Stümpel či Žigmund Pálffy. Členov ´zlatej´ generácie dodnes máta ako nezvládli zápas o bronz proti Fínsku.

Pred štyrmi rokmi získali Slováci bronz, no turnaj sa hral bez hráčov z NHL. Už vtedy žiaril Slafkovský.

Országhov podpis

Súčasná generácia nemá v kádri legendy takého kalibru ako v roku 2010. Aj Slafkovského stále najlepšie vystihuje označenie vychádzajúca hviezda – veď v NHL stále nepatrí medzi 50 najproduktívnejších hráčov súťaže. A predsa je Slovensko najväčším prekvapením turnaja.

Pred štartom sa prognózy pohybovali skromne. Maximum? Štvrťfinále. Papierovo ôsmy najsilnejší káder. Plán prekročili. Vyhrali základnú skupinu a postúpili priamo medzi osmičku – už to bola senzácia.

Dôležitý podpis pod úspechom nesie 48-ročný Országh. Dlho bol považovaný za najväčší trénerský talent na Slovensku. Keď musel v roku 2025 pre chorobu skončiť Craig Ramsay, voľba bola logická.

Všetko prevýšil

Országh ukončil hráčsku kariéru ako tridsiatnik pre zdravotné problémy (osem operácií kolena) a rýchlo sa vydal na trénerskú dráhu. Je majstrom sveta z roku 2002 a má bronz z MS 2003. Na olympiáde si ako hráč nikdy nezahral. O to viac si ju užíva ako tréner.

„Vždy som chcel niečo dokázať. Pritom som bol často odpisovaný. Keď som prišiel do NHL, tvrdili, že som nízky. V tom období tam prevládali silové typy. Prorokovali mi, že nemám šancu, ale ja som sa presadil,“ povedal v minulosti pre SME.

Ako tréner získal dva extraligové tituly s Banskou Bystricou (2017, 2018), pričom v sezóne 2016/2017 išlo o historicky prvý titul pre klub. K vrcholom doterajšej Országhovej kariéry patria aj dva české tituly, ktoré získal ako asistent trénera. Postup do semifinále ZOH však všetko prevýšil.

Obrovský podiel na úspechu má aj brankár Samuel Hlavaj, ktorý patrí k absolútnej špičke turnaja. Hoci nepôsobí v NHL a nemá nálepku zámorskej hviezdy, výkonmi zatiaľ zatienil nejedno veľké meno.

Drží mužstvo v kľúčových momentoch, vychytal už niekoľko tutoviek a percentuálna úspešnosť zákrokov ho radí medzi najlepších gólmanov šampionátu.

V zápasoch, kde rozhodujú detaily, je práve on rozdielovým faktorom – tichý hrdina, bez ktorého by slovenský príbeh nemal takú silu.

VIDEO: Zostrih zápasu Slovensko - Nemecko vo štvrťfinále ZOH 2026

Najmladší tím, veľké sny

Symbolické je, že najlepšími strelcami aj najproduktívnejšími Slovákmi na turnaji sú mladíci. Slafkovský má stále iba 21 rokov (3 góly + 4 asistencie), o rok mladší Dvorský nazbieral 3+3. Slovensko nestojí na dožívajúcich legendách. Stojí na generácii, ktorá ešte len prichádza.

„Sme najmladší tím na turnaji. Mám rád, keď sme outsideri a ešte aj mladí a môžeme niečo dokázať a prekvapiť ľudí. Zatiaľ to funguje, ale ešte musíme vyhrať aspoň jeden zápas. Chcem medailu,“ vyhlásil Slafkovský pre médiá.

A možno práve preto je tento príbeh taký silný. Nie je to nostalgická spomienka na zlaté časy. Je to dôkaz, že slovenský hokej nie je minulosť. Je prítomnosť – a možno aj budúcnosť.

Pavúk play-off hokejového turnaja ZOH 2026