Proba, proba. Uno, due. Taliansku frázu sme sa rýchlo naučili naspamäť. Deň pred slávnostným otvorením zimnej olympiády v Miláne sme ju v priebehu hodiny počuli niekoľkokrát. Je to skúška mikrofónu a reproduktorov v tlačovom centre novej hokejovej arény Santagiulia.
Pravidelne opakujúci sa zvuk odznieva v momente, ako na nás zo stropu kvapká voda. Nevedno prečo.
Hala bola vo štvrtok prvýkrát v plnej záťaži. Ani organizátori presne netušia, aké nástrahy sa ešte môžu objaviť.
Na prvý pohľad - a najmä z diaľky - je Santagiulia unikátny a moderný stánok, ktorý sa raz stane jednou z dominánt Milána.
Ale pohľad zvnútra ponúka tvrdú realitu. Aréna sa stavala v duchu talianskej frázy „Meglio tardi che mai" (Lepšie neskoro ako nikdy).
A práve tu si o niekoľko dní zmerajú sily najlepší hokejisti sveta na najväčšom turnaji poslednej dekády.
Za plotom je stavenisko
Po krátkej ceste z centra Milána vystupujeme na zastávke metra s názvom Rogoredo. Železničná stanica má byť akousi spojkou medzi mestom a arénou, ktorá vyrástla na periférii Milána. V časti, kde by ste skôr našli vhodnú ornú pôdu ako stavebný pozemok.
Odtiaľ máme iba dve možnosti, ako prísť k štadiónu: ísť pol hodinu pešo alebo kyvadlovou dopravou. Volíme chôdzu a už o pár minút sa prechádzame pomedzi novovybudové bytové domy a kancelárske priestory. Tie majú aspoň nateraz dotvárať novú štvrť Santa Giulia.
Napriek tomu, že sme museli použiť overené Google Maps, orientáciu uľahčujú aj informačné tabule na stĺpoch.
Príjemná prechádzka pomedzi kaviarne a obchody sa mení na obchádzku staveniska. Úplne nová asfaltová cesta je z oboch strán obohnaná vysokým plotom. Okamžite je jasné, prečo.
Za „dizajnovým" oplotením vo farbách hier sa skrýva obrovská masa blata, stavebného materiálu a nedokončených priestorov. Okolie štadióna pripomína plochu, kde sa ešte len bude realizovať nejaká stavba.
Fanúšikovia sa k vstupu do haly dostanú po krátkom moste, ktorý bol postavený prezieravo - priamo z neho totiž vidno iba novú arénu, žiadny neporiadok za plotom.
„Toto je Miláno. Toto je tvoja atmosféra," čítame odkaz na ceste.
Všade je prach
Až priamo pri vchode nachádzame prvý olympijský symbol - päť kruhov. Námestie je priestranné a úplne nové. O plynulosť fanúšikov sa starajú desiatky dobrovoľníkov, ktorí aj nás, novinárov, rýchlo usmernia.
Prvý pohľad na arénu zblízka je očarujúci. Na obrovských paneloch sa pohybuje logo hier a názvy dvoch hlavných dejísk, Miláno a Cortina. Unikátna súčasť štadióna, akú inde na svete nenájdete.
Po vstupe dovnútra vás ohúria veľkorysé priestory. Všetko vonia novotou. Nové bufety, fanshop, obchod s potravinami a tzv. green room (miestnosť, kde sa budú môcť po zápase stretnúť hráči s rodinnými príslušníkmi).
Kde-tu trčia káble, špinavá podlaha od farby, všade je prach. Zrazu si všímame prvé nedostatky.
Ešte nedávno sa v totožných priestoroch pohybovali stavební robotníci v priblách, ktorí na poslednú chvíľu finišovali s prácami.
Tam, kde sú dnes stoly pre novinárov, stála ešte pred pár niekoľkými dňami miešačka.
Hoci sa v hale už trénuje a hrá, upratovacia čata neustále niečo čistí.
V útrobách, kde sa okrem novinárov budú počas hier premieľať tisícky fanúšikov, sú široké chodby a veľké, miestami nevyužíté, priestory.
Náhodne otvárame nesprávne dvere, za ktorým je iba odpad. Zrezaný sadrokartón a zvyšky stavebného lepidla.
Chýba jedna tribúna
Otvárací zápas olympiády obstarali domáce hokejistky, ktoré jasne zdolali francúzske súperky (4:1). Na tribúnach viali vlajky oboch krajín, zápas sledovalo 9-tisíc nadšených fanúšikov.
Po stretnutí nasledovali oslavy, diváci nadšene skandovali a hokejistky im na ľade vrúcne ďakovali. Sviatok sa začal.
Ľadová plocha je postavená uprostred netypickej hokejovej arény. Klzisko a hľadisko oddeľuje niekoľko metrov široký pás.
Ani kocka nad ľadom nie je úplne tradičná a pripomína skôr obdobie 90. rokov.
Slovenskí hokejisti si všimli aj nezvyčajný ľad, ktorý je podľa nich „dutý a trochu pripomína zamrznutý rybník".
V aréne Santagiulia odohrajú najmenej dva zápasy. V stredu 11. februára proti Fínsku, v sobotu 14. februára proti Švédsku.
Hala má kapacitu 14-tisíc miest na sedenie. A to aj napriek tomu, že za jednou z bránok chýba celá tribúna.
Dôvod je prostý. Arénu Santagiulia postavila ticketingová spoločnosť Eventim. Po skončení hier má slúžiť ako dlhodobé multifunkčné centrum – miesto pre veľké koncerty, komerčné podujatia či turnaje halových športov.
Hokej sa tu hrá prvýkrát a možno naposledy.
