Po poslednom úspešnom skoku triumfálne zaťal ruky v päsť a na jeho tvári sa objavil nezadržateľný úsmev.
Počas krokovej pasáže na hudbu z filmu Interstellar akoby sa naňho už nevzťahovala gravitácia: takmer lietal nad ľadom.
Najemotívnejší moment
Domáci pretekár Matteo Rizzo zajazdil v tímovej súťaží krasokorčuliarov na ZOH 2026 v Miláne bezchybný voľný program a už počas neho vedel, že vďaka tomu si Taliansko zabezpečí bronzovú medailu.
Pre Talianov to bol historicky prvý cenný kov v tejto disciplíne.
Po skončení jazdy Rizzo kričal od radosti a vzrušenia, kým jeho tímoví kolegovia a tréneri si utierali slzy šťastia. Rizzo si k nim vyskočil na mantinel a začalo sa nekonečné objímanie.
Bol to asi najemotívnejší moment záverečného dňa sútaže družstiev.
Pritom aj súboj o zlato medzi Američanmi a Japoncami priniesol nečakanú drámu a chvíľku sa zdalo, že po Jumovi Kagijamovi by fenomenálneho Iliu Malinina mohol zdolať aj Šun Sato. To sa napokon nestalo a Spojené štáty vyhrali preteky družstiev s najmenším možným náskokom, o bod.
Česť aj jedinečná príležitosť
Tímová súťaž v krasokorčuľovaní je relatívne nová olympijská disciplína. Po prvý raz ju usporiadali pred dvanástimi rokmi v Soči.
Nadviazala na obľúbený formát World Team Trophy, ktorý sa prvý raz konal v roku 2009 na konci pretekárskej sezóny.
Po náročnom ročníku to bolo pre krasokorčuliarov výborná príležitosť trochu sa zabaviť a aj v tomto individuálnom športe si okúsiť chuť tímového zápolenia.
Po uverejnení olympijského programu pred ZOH Soči 2014 aj preto boli reakcie športovcov rozporuplné, všetci totiž očakávali, že tímová súťaž bude posledná disciplína aj v rámci hier. Zaradili ju však na samý začiatok.
V tom období prebiehali veľmi seriózne diskusie o tom, či pre pretekárov nie je príliš veľký risk zúčastniť sa v súťaži družstiev, či nebudú príliš unavení na svoju individuálnu súťaž.
Odvtedy vyrástla generácia krasokorčuliarom, ktorá si nepamätá olympiádu bez tímovej sútaže.
V súčasnosti už nikomu nenapadne, že by bolo lepšie šetriť sa na preteky jednotlivcov. Súťaž družstiev berú všetci veľmi vážne a ako obrovskú česť.
Zároveň je to jedinečná príležitosť získať olympijskú medailu aj pre tých, pre ktorých by to v individuálnej súťaži bolo nereálne.
Stačilo vidieť tváre v Kiss & Cry v Miláne, tiekli slzy šťastia i sklamania, nechýbali skupinové objatia či spontánne výbuchy radosti. Presne pre takéto chvíle vznikla tímová súťaž.
Odvážny sen mladého Slováka
„Mám taký sen, reprezentovať Slovensko v tímovej súťaží na olympiáde,“ povedal Lukáš Václavík v rozhovore pre oficiálny kanál Medzinárodnej korčuliarskej únie, keď v septembri 2024 vyhral podujatie juniorskej Grand Prix v Gdansku.
VIDEO: Rozhovor s Lukášom Václavíkom po JGP v Gdansku v 2024
Je takýto sen reálny?
Do tímovej sútaže sa kvalifikuje desať krajín na základe rankingu, v ktorom sa berú do úvahy výsledky z predchádzajúcich majstrovstiev sveta, zo sezóny Grand Prix, prípadne iných podujatí.
Kľúčovou podmienkou však je, že v tímovej súťaži sa môžu predstaviť len krajiny, ktoré získali olympijskú miestenku aspoň v troch zo štyroch disciplín (muži, ženy, športové dvojice, tanečné páry).
Medzinárodná korčuliarska únia rozdá ešte 5 dodatočných miesteniek pre krajiny, ktoré niektorú z disciplín nevedeli obsadiť.
V Miláne ich dostali tanečné páry a z Japonska a Poľska a muž z Veľkej Británie.
Družstvo Kórejskej republiky športovú dvojicu nemalo.
V ére samostatnosti Slovensko ešte nikdy nemalo zástupcov v troch disciplínach na jednej olympiáde.
Aj to sa stalo iba dvakrát, že obsadilo aspoň dve. V roku 2002 v Salt Lake City súťažili Oľga a Jozef Beständigovci v kategórii športových dvojíc a Zuzana Babiaková medzi ženami.
Pred ôsmimi rokmi v Pjongčangu reprezetovala Slovensko Nicole Rajičová a tanečný pár Lucie Myslivečková, Lukáš Csölley.
V Miláne má Slovensko jedného zástupcu, 19-ročného Adama Hagaru v súťaži mužov.
Postupnými krokmi
Slovenskému krasokorčuľovaniu však dáva nádej, že vlani dokázalo obsadiť všetky štyri kategórie na majstrovstvách sveta juniorov, čo sa predtým naposledy podarilo v roku 2009.
Slovensko by malo mať zástupcov na MSJ vo všetkých disciplínach aj v tomto roku.
Na juniorskej úrovni dosahujú skvelé výsledky sestry Olívia a Alica Lengyelové. 14-ročná Alica vlani v októbri získala historickú medailu medzi dievčatami v seriáli juniorskej Grand Prix, v Gdansku bola strieborná.
Sľubne sa ukazuje aj športová dvojica Laura Hečková, Alex Války, ktorá bola vlani na juniorskom šampionáte štrnásta.
Pred rokom na MSJ zanechal veľmi dobrý dojem aj tanečný pár Aneta Václavíková, Ivan Morozov, ktorý sa však po sezóne rozpadol a Václavíková momentálne s novým partnerom Williamom Lissauerom reprezentuje Spojené štáty.
Podmienky pre účasť na juniorskom svetovom šampionáte však splnili tanečníci Lucia Štefanovová s Jacopom Boerisom.
Ak talentovaná generácia juniorov vydrží aj do seniorskej kategórie, sen o olympijskej účasti vôbec nemusí byť z ríše sci-fi.
Poľsko napríklad získalo olympijské miestenky na vlaňajšom svetovom šampionáte zásluhou 23. miesta Vladimira Samoilova medzi mužmi, 20. miesta Ekateriny Kurakovovej medzi ženami a 14. miesta športovej dvojice Ioulia Chtchetiniová, Michal Wozniak.
Tanečný pár Sofiia Dovhalová, Wiktor Kulesza skončil až na 34. mieste, no v tejto disciplíne dostali Poliaci dve z piatich dodatočných miesteniek práve pre tieto prípady.
Medzi účastníkmi tímovej súťaže nie sú len tie najväčšie krasokorčuliarske veľmoci. V Pekingu mali svoje družstvo aj Česi, pred ôsmimi rokmi do Pjongčangu sa zase dostal aj Izrael.
Do tímovej sútaže sa dá kvalifikovať aj bez medailí na vrcholných podujatiach, no je k tomu potrebná vyrovnaná solídna výkonnosť naprieč kategóriami.
K tomu sa dá dopracovať postupnými krokmi. Prvým z nich je, že vďaka Adamovi Hagarovi, ktorý bol na ME v Sheffielde desiaty, bude mať Slovensko o rok na európskom šampionáte dvoch zástupcov v súťaži mužov.
