Niekedy to vyzerá tak, že športovci sú z iného mäsa a kostí. Idú aj cez bolesť a zranenia. Vidieť to bolo aj počas šiesteho dňa zimných olympijských hier 2026.
Americká reprezentantka v behu na lyžiach Jessie Digginsová by o tom vedela hovoriť svoje. Vo štvrtok získala bronz na 10 kilometrov voľnou technikou. Za dominantnou Švédkou Karlssonovou zaostala o necelých 50 sekúnd.
Digginsová, ktorá je na štvrtých ZOH a po sezóne ukončí kariéru, v závere šprintovala, došla do cieľa, od vyčerpania spadla na zem a vykríkla od bolesti. S grimasou sa zvíjala na zemi a držala si pritom rebro.
V pretekoch v skiatlone pred piatimi dňami totiž spadla a pomliaždila si rebrá. Súťažila aj napriek tomu. V šprinte sa jej pre zranenie nedarilo a skončila až na 17. priečke.
Teraz si napravila chuť a berie bronz.
VIDEO: Zostrih ženských pretekov v bežeckom lyžovaní na 10 kilometrov voľnou technikou
„Zamerala som sa len na to, aby som spravila to najlepšie, čo viem a to v každom jednom momente. Netušila som, na akom mieste skončím a bolo mi to aj jedno,“ povedala po pretekoch.
Pre zdravotné problémy poriadne nespala a v noci sa prebúdzala. Na pretekoch tak dokázala malý zázrak.
Hnaná fanúšikmi si v ťažkej konkurencii pridala do svojej zbierky štvrtú olympijskú medailu. Doplnila tak zlato, striebro a bronz.
„Potrebujem nové telo,“ hovorila vyčerpaná Digginsová. „Úprimne, myslím si, že som najšťastnejší a najvďačnejší bronzový medailista na svete. Bol to neskutočne bolestivý týždeň. Pred dvoma dňami som si hovorila, že neviem, ako chcem toto zvládnuť.“
Dobitá Ledecká išla na tabletkách
Zranenie bolo témou aj pre Ester Ledeckú, avšak nie s takým šťastným koncom.
Dnešné super-G išla s bolesťami a navyše aj spadla. Pre českú reprezentantku sa tak olympijské hry nesú v znamení sklamaní a pádov.
Svoje účinkovanie pod piatimi kruhmi uzavrela superobrovským slalomom alpských lyžiarok. Do pretekov však ledva nastúpila a nakoniec ich nedokončila.
„Počas druhej prípravnej jazdy, ktorú som šla skôr, ako som sa mala prezliecť a ísť na štart, som sa zranila. Mali sme asi 40 minút na to, aby sme situáciu vyriešili. Obliekla som sa a išla som na štart,“ vysvetľovala pre české médiá Ledecká.
Podobnú situáciu už zažila. Na zimných olympijských hrách 2018 mala takisto problémy pred štartom super-G. Na vrchol kopca sa nakoniec postavila s číslom 26 a šokovala svet. Snowboardistka vyhrala lyžiarske zlato o stotinu pred Rakúšankou Annou Veithovou.
Na tlačovej konferencii si potom odmietla dať dole lyžiarske okuliare, lebo nebola namaľovaná.
Tentokrát to bolo s jej zranením horšie a otázny bol vôbec jej štart.
„Zvažovali sme všetky možné alternatívy. Nakoniec sme jej dali tabletky proti bolesti. Premýšľali sme aj nad injekciou, ale to sme nespravili,“ vysvetľoval Ledeckej lekár Vladislav Hospodár.
„Napriek snahám môjho doktora a fyzioterapeuta sme mali veľmi málo času. Vďakabohu za adrenalín, že som sa mohla postaviť na štart a jazdiť,“ vravela Ledecká.
„Ale nebolo to ono. Ako hovorí môj dedo, k športu to patrí. Nielen, že som išla s veľkými bolesťami, ale bolesť navyše obmedzovala aj môj pohyb.“
Ledecká preteky nedokončila, tesne pred záverom nepríjemne spadla a vyvolala vrásky na tvári rodičov, ktorí ju sledovali v cieli.
Po páde signalizovala, že je v poriadku, ale sklamanie bolo pri pohľade na jej slzy jasné.
30-ročná Češka sa teraz musí dať dokopy. Na olympijských hrách už nemá žiadne ďalšie plány. Opäť sa jej však podaril nevídaný kúsok – súťažila na lyžiach aj na snowboarde.
„Som veľmi rada, že som mohla opäť štartovať v oboch športoch. Bolo to pre mňa krásne a dôležité znovu to dokázať. Som na seba pyšná,“ odchádzala z Cortiny s týmito slovami.
Ledecká má zo ZOH celkovo tri zlaté medaily. Jednu v Super G (ZOH 2018), ďalšie dve v paralelnom obrovskom slalome snowboardistiek (2018, 2022). Tam triumfovala dvakrát za sebou a v Taliansku mala šancu na zlatý hetrik.
Jej jazda jej však počas uplynulého víkendu pre drobnú chybu nevyšla a nakoniec nepostúpila do bojov o medaily. Skončila piata. Zvíťazila jej krajanka Zuzana Maděrová.
Príbeh Brignoneovej pripomína Vlhovú
Ženské super-G bolo pohrebiskom favoritiek. Preteky nedokončilo až 17 pretekárok vrátane viacerých zvučných mien.
„DNF“ svietilo okrem Ledeckej aj pri menách domácej Goggiovej, Američanky Johnsonovej, či pri Nemkách Aicherovej a Weidle-Winklemannovej.
Zvíťazila domáca Federica Brignoneová a získala svoje prvé olympijské zlato. Hviezdna pretekárka predviedla comeback ako hrom.
Jej príbeh trochu pripomína príbeh Petry Vlhovej. Vlani v apríli utrpela pri páde ťažkú zlomeninu holennej aj lýtkovej kosti v ľavej nohe a pretrhla si predný skrížený väz. Nikto nevedel, či sa vráti a už vôbec nie v akej forme.
Pred zimnými olympijskými hrami súťažila dvakrát. Najprv v obrovskom slalome v Krontplatzi skončila šiesta, potom v super-G v Crans-Montane obsadila 18. miesto.
„Keď som sa zranila, nebola som si istá, či ešte niekedy vytiahnem lyže na preteky. To, že tu dnes stojím, je pre mňa obrovská vec,“ hovorila po návrate do súťažného kolotoča.
Teraz sa na domácej pôde postarala o veľký triumf – po striebre a dvoch bronzoch má prvé olympijské zlato. Jej radosť bolo vidno aj pri talianskej hymne. Spievala ju hrdo a so širokým úsmevom.
„Hľadám správne slová. Mám za sebou len niekoľko tréningov v super-G a ani som nevedela, ako na tom budem v porovnaní s konkurenciou. Preteky boli náročné a bolo treba držať vysokú rýchlosť a tempo. Mne sa to podarilo a mám obrovskú radosť,“ hovorila po pretekoch zlatá medailistka.
Sáblíková možnú derniéru pretrpela
Tri zlaté medaily, dve striebra a dva bronzy. Taká je bilancia českej rýchlokorčuliarky Martiny Sáblíkovej na olympijských hrách.
38-ročná legenda tohto športu zrejme zažila svoju derniéru. Nebol to koniec, aký by si predstavovala. Zdravotné problémy aj jej zmarili plány.
V sobotu pre ne ani nenastúpila na súťaž na 3000 metrov. Vo štvrtok zas choroba poznačila jej výkon v disciplíne na 5000 metrov, z ktorej má štyri zo svojich siedmich medailí.
"S najväčšou pravdepodobnosťou to boli moje posledné preteky na olympijských hrách," povedala po tom, ako obsadila jedenáste miesto.
VIDEO: Zostrih pretekov rýchlokorčuľovania žien na 5000 metrov
Na jej výkone bolo vidno, že nie je fit.
"Bolo to najťažších dvanásť kôl za dvanásť rokov. Pretrpela som si to od začiatku do konca," hovorila Sáblíková.
"Povedala som si, že to rozbehnem a uvidím, či umriem po dvoch alebo desiatich kolách. Bohužiaľ, prišlo to rýchlo a vedela som, ako to bude postupovať. Prišla som do cieľa a som rada, že som to nevzdala."
Atmosféra na štadióne v nej však spôsobila dojatie. Po konci pretekov jej v stoji tlieskali a ďakovali fanúšikovia z Holandska, Talianska, aj rôzni televízni komentátori.
Sáblíková si dala kolo okolo štadióna a priaznivcom ďakovala: "To, čo sa dialo pred štartom a v cieli, bolo to najlepšie, čo som mohla zažiť."
Vo veľmi tesných pretekoch zvíťazila domáca Lollobrigidová. Prvé a štvrté miesto delili v cieli len tri desatiny sekundy.
