Za „Ulak“ odohral celú dekádu. Odchovanec ViOnu i Nitry chce sezónu ukončiť v hornej polovici

Peter Popelka|11. nov 2022 o 08:16

Ľahšie je predstaviť si Vatikán bez Ríma, než obranu Veľkého Zálužia bez Martina Teplanského. Jeden z priamych účastníkov postupu do krajskej súťaže farby klubu nezmenil už vyše dekády. V našom rozhovore nám prezradil, kto z jeho súčasných spoluhráčov s ním vyrastal na FC Nitra, s ktorým neskorším ligistom si zahral v doraste ViOn-u a čo „Ulaku“ v posledných kolách pomohlo bodovať proti favoritom.

Kto vás priviedol do akadémie FC Nitra? Získali ste tu s tímom aj nejaké trofeje?

Ešte ako malému chlapcovi, keď sme na ulici hrávali takmer každý deň, mi o akadémii povedal môj kamarát a stále spoluhráč Jakub Kečkéš, ktorý v tom čase už hrával v prípravke FC Nitra, vravel mi, že by som mal prísť na tréning, že sa tam určite nestratím. Uprosil som rodičov, aby ma prihlásili a nakoniec som v Nitre strávil desať rokov. Za tento čas sa nám v žiackych kategóriách podarilo vyhrať veľa rôznych turnajov, ten najcennejší úspech v podobe majstra Slovenska sa nám, bohužiaľ, nepodarilo vyhrať, ale vždy sme končili na popredných miestach v tabuľke.

V akej vekovej kategórii ste nastupovali počas sezóny strávenej na ViOn-e? Zahrali ste si tu aj s niektorým z budúcich ligistov?

Posledný rok na ViOn-e som strávil v staršom doraste. Hrali sme tam viacerí "nechcení" hráči z FC na čele s Lukášom Pelegrínim, ktorý sa potom presadil aj v A-mužstve a neskôr bol aj lídrom FK Pohronie. V tom čase sme hrali prvú dorasteneckú ligu, čiže sme hrali aj proti FC a o to krajšie potom pre nás bolo, keď sa nám ich podarilo poraziť.

Prečo ste sa rozhodli hrať práve na kraji obrany?

Na kraji obrany hrávam už od prípravky, bolo to v podstate rozhodnutie trénera, odvtedy mi tento post zostal po celú moju kariéru. Síce som veľa gólov nikdy nedával, ale mám rovnakú radosť, keď gólovú príležitosť pripravím mojim spoluhráčom.

Ako sa vám darilo počas dvojročného pôsobenia v Mostovej? Ako na kapitolu v tomto klube spomínate?

Na toto obdobie spomínam len v dobrom. Ľudia okolo futbalu tam boli veľmi priateľskí a pohostinní. Do Mostovej sme vtedy chodili piati hráči z Nitry. Prišli sme tam počas zimnej prestávky, keď klub bol, myslím, na predposlednom mieste a nakoniec sa nám podarilo skončiť na treťom. V ďalších sezónach sme hrali taktiež o špicu tabuľky, čiže na toto obdobie mám len dobré spomienky.

Dve sezóny ste strávili aj v drese FK Močenok. Akú súťaž v tom čase hral?

V tom čase sme hrali V. ligu Juh, bola to náročná súťaž, hlavne vonku sa body získavali ťažko. V Močenku som popri futbale aj niekoľko rokov pracoval, aj na toto obdobie spomínam len v dobrom.

Čo stálo za vaším transferom do Veľkého Zálužia?

Vtedy Ulak po dlhšom čase postúpil späť do najvyššej okresnej súťaže a hľadali ďalších hráčov, ktorí by posilnili mužstvo. V Záluži žijem od narodenia a ľudí okolo futbalu som poznal, takže sme sa rýchlo dohodli na prestupe.

Čo bolo hlavným faktorom vášho postupu do V. ligy v sezóne 2013/14?

V tej sezóne sme hrali útočný futbal po krídlach, kde sme mali rýchlych hráčov a obrany súperov s nimi mali veľké problémy. V útoku sa strelecky darilo aj Michalovi Andrášikovi, ale myslím si, že rozhodol kolektív, ktorý sa v kabíne vytvoril a držal spolu i mimo ihriska. V tabuľke sme síce skončili na 2. mieste, ale vďaka reorganizácii do V. ligy postupovalo viacero tímov.

Čo stojí za takmer desaťročným pôsobením klubu, ktorý v nemalej miere stavia na odchovancov, v regionálnej súťaži?

V klube máme päť mládežníckych mužstiev, čo je u mňa v dnešnej dobe na dedine raritou. Je to hlavne skvelá práca s mládežou, potom z toho môže dlhodobo ťažiť A-mužstvo. Aj v tejto sezóne dostávajú príležitosť viacerí hráči, ktorí sú vekom ešte dorastenci. Verím, že sa im bude dariť a postupne sa stanú lídrami mužstva.

V posledných deviatich kolách „Ulak“ prehral iba raz, čomu vďačí za solídnu formu, hoci jarnú časť končil na 13. priečke?

Jarná časť bola zrejme našou najhoršou za poslednú dekádu, mali sme veľa smoly. Výsledkovo sa nám vôbec nedarilo, herne sme na tom neboli až tak zle, ale víťazstvá neprichádzali. Prvé naše víťazstvo na domácom ihrisku sa nám podarilo vybojovať až v poslednom zápase, aj preto sme nakoniec skončili až na 13. mieste.

Túto sezónu sme sa zlepšili hlavne v defenzíve, lepšie zvládame štandardné situácie a nedostávame príliš lacné góly. V lete sa vrátil do mužstva aj náš kapitán Michal Andrášik a tým sa zlepšila naša hra smerom dopredu. Hlavne všetci hráči dávajú maximum do každého zápasu, čo oceňujú aj naši fanúšikovia. Súťaž je momentálne veľmi vyrovnaná, verím, že v jarnej časti sa nám bude dariť ešte viac a sezónu skončíme v hornej polovici tabuľky.

Čo vám pomohlo bodovať proti zdatným súperom z Bábu, Čeľadíc či Alekšiniec?

Myslím si, že v týchto zápasoch, kde sme hrali proti herne lepším súperom, sme sa im vyrovnali hlavne bojovnosťou a nasadením v súbojoch. V každom zápase hral veľmi dobre náš líder obrany Erik Šalát, ktorý vyhral veľa hlavičkových súbojov. Podržali nás aj naši brankári. Verím, že uspejeme aj v poslednom kole na domácom trávniku proti ďalšiemu kvalitnému súperovi Chrenovej a ukončíme jesennú časť víťazstvom.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: