„Ťažký, úžasný, neuveriteľný, náročný, vyčerpávajúci, výzva.“ Takto opisovali elitní lyžiari olympijský zjazd na legendárnej zjazdovke Stelvio v talianskom Bormiu.
Kráľovská disciplína priniesla na zimných hrách 2026 prvú sadu medailí a zároveň jednu z najtvrdších skúšok v histórii olympijského zjazdového lyžovania. Podľa expertov išlo o jeden z najnáročnejších zjazdov, aké sa na hrách jazdili.
„Gladiátorská show v talianskom Bormiu,“ zhodnotila preteky bývalá talianska reprezentantka Francesca Marsagliová.
Na trati, ktorá preverila techniku aj odvahu, napokon najlepšie obstál Franjo von Allmen.
Švajčiar zvládol Stelvio najčistejšie zo všetkých a v kráľovskej disciplíne získal olympijské zlato. Za ním sa zoradili domáci Taliani, ktorí rozpútali v druhej polovici štartového poľa veľký útok na pódium a pripravili Marca Odermatta o medailu.
Stelvio: legenda, ktorá bolí
Stelvio patrí medzi najrešpektovanejšie trate v kalendári Svetového pohára. Prudký sklon, kompresie, dlhé skoky a technicky náročné pasáže robia z bormijskej zjazdovky miesto, kde sa rozdávajú rany – aj tituly.
Pred olympijskými pretekmi sa však veľa hovorilo o bezpečnosti. Trať nebola taká rýchla ako počas klasických pretekov Svetového pohára, niektoré úseky organizátori zjednodušili po veľmi vážnom páde z roku 2024, ktorý pripútal na lôžko francúzskeho zjazdára Cypriena Sarrazina.
Na tej istej zjazdovke sa o rok skôr skončila sezóna aj pre Marca Schwarza. Napriek úpravám zostalo Stelvio brutálne náročné.
„Je to jeden z najťažších zjazdov. Hneď od začiatku čaká lyžiarov výrazný padák, kde naberú veľkú rýchlosť cez pasáž La Rocca. V strednej časti je veľmi dôležitý hrboľatý traverz, tam treba držať výšku stopy a niektorí majú v tej pasáži rešpekt,“ vysvetľoval strieborný olympijský medailista z Pekingu Johan Clarey.
Kľúčovým miestom bol aj skok Salto di Sant Pietro.
„Môže mať až päťdesiat metrov. Nie je to najťažší skok, ale je rozhodujúci. Po ňom prichádza krátka rovinka a potom presadené oblúky, kde treba držať lyže na hrane vo veľkej rýchlosti,“ dodal Clarey.
Najlepšie podmienky
Olympijský zjazd sa išiel v ideálnom počasí – mrazivé ráno, slnko a kompaktný podklad. Podmienky boli podľa viacerých jazdcov najlepšie, aké sa dali očakávať.
Tvrdá trať však brala sily. Stelvio je dlhé, rozbité a fyzicky náročné, a v spodnej časti už bolo na viacerých jazdcoch vidieť únavu.
Kto nemal rezervy, v závere strácal rýchlosť aj presnosť. Platilo to aj pre domácich favoritov – Dominik Paris síce zvládol kľúčové pasáže výborne, no v úplnom závere už bolo cítiť, že mu dochádzajú sily.
Na štarte sa však zišla prekvapivo malá skupina. Iba 36 pretekárov, čo bol najnižší počet v histórii olympijských hier. Aj to pridalo pretekom špecifickú atmosféru – každý vedel, že ide o jedinečnú príležitosť.
Tlak na Odermatta
Pozornosť sa prirodzene sústredila na Marca Odermatta. Švajčiarsky fenomén patril medzi favoritov, no zároveň si niesol spomienku na Peking, kde v zjazde skončil až siedmy.
„Tlak je obrovský a nie každý sa s tým dokáže vyrovnať. Marco nemá najlepšiu skúsenosť z posledného štartu v Bormiu, možno mal v tréningu rešpekt. Dnes ho však nemožno považovať za outsidera,“ hodnotila Veronika Valette Zuzulová pre STVR.
Švajčiari nastupovali ako hlavní kandidáti na medaily, no domáci Taliani otvorene hovorili o tom, že sa s nimi dá bojovať.
VIDEO: Porovnanie jazdy Odermatta a von Allmena
„Som pozitívny. Sú tam pasáže, kde musím pridať. Tréning dopadol dobre a teším sa na pretekársky deň,“ vravel pred štartom Paris, kráľ Stelvia, ktorý tu vyhral zjazd šesťkrát v kariére.
Sebavedomie nechýbalo ani mladším. Florian Schieder hovoril o dobrej forme, Mattia Casse o rýchlych lyžiach a Franjo von Allmen o tom, že sa cíti správne nastavený.
Jazda, ktorá rozhodla
Švajčiari v nasadenej skupine vyštartovali za sebou a rýchlo obsadili prvé priečky. Alexis Monney, víťaz olympijského testu spred dvoch rokov, držal vysoký štandard. Odermatt išiel fantastickú stopu, čistú jazdu a dlho to vyzeralo na vedúcu pozíciu.
Malú chybu však spravil v kompresii. Napriek tomu prišiel do cieľa tesne pred Monneym – o päť stotín.
Najrýchlejšiu jazdu napokon predviedol Franjo von Allmen. V hornej pasáži bol rýchlejší ako Odermatt a hoci sa trať postupne vyjazdila, zvládol ju mimoriadne kompaktne.
Do cieľa prišiel o sedem desatín rýchlejšie než Odermatt. „Zašiel veľmi kompaktnú a čistú jazdu. Počas skoku mal ruky schované za kolenami ako Didier Cuche,“ hľadal prirovnanie expert Ondrej Krátoška.
„Teraz ťažko hľadám slová, cítim sa ako vo filme,“ priznal v cieli.
Jeho recept bol pritom jednoduchý. „Chcel som si to užiť. Ráno som bol uvoľnený, snažil som sa preniesť si dobrý pocit z tréningu a nechať veci prirodzene zapadnúť. Najdôležitejšie bolo mať radosť z jazdy.“
Po dojazde tušil, že to bolo čisté. „Cítil som, že som išiel dobre a bez chýb. Ale náskok sedem desatín na Marca ma prekvapil. Až čas ukázal, že to nebol len dobrý pocit – tá jazda bola naozaj rýchla.“
Zdalo sa, že Švajčiari si idú po trojitý triumf. Potom však prišli domáci.
Taliani útočia
Najskôr sa na druhé miesto zaradil Giovanni Franzoni. Rýchle lyže, dobrá stopa a sebavedomá jazda ho katapultovali na priebežné pódium.
„Klobúk dole pred ním. Určite budeme o ňom ešte počuť. Potvrdil svoju pozíciu a vôbec nezaváhal,“ chválila Valette Zuzulová.
Vzápätí prišiel Paris. Skúsený Talian, ktorého na Stelviu roky prezývajú kráľ, predviedol silný spodok trate. V závere už bolo vidno únavu, no tretie miesto udržal a zosunul Odermatta na nepopulárnu štvrtú priečku. V cieli sa potom objali.
„Som veľmi sklamaný, pretože nikto nechce skončiť štvrtý na olympijských hrách.
Pocit bol dobrý, lyžoval som ako som plánoval, ale nestačilo. Frajno? Je úžasný. Vedeli sme, že ak predvedie perfektnú jazdu, tak je prakticky neporaziteľný a dnes bol najrýchlejší,“ povedal švajčiarsky fenomén pre Eurosport.
„Paris si svoju medailu zaslúži, je to pre neho pekná bodka za kariérou,“ pokračovala bývalá slovenská lyžiarka.
Švajčiarsko-taliansky súboj tak priniesol presne to, čo sa čakalo – veľkú divočinu, tesné rozdiely a preteky, ktoré potvrdili, že olympijský zjazd na Stelviu bol jednou z najtvrdších skúšok, aké olympijské hry ponúkli.
„Bola to skvelá šou. Nie som prekvapený, že tí najlepší pretekári sú na čele výsledkovej listiny a že Franjo von Allmen vyhral. Možno jediné prekvapenie je, že Marco Odermatt nie je na pódiu,“ zhodnotil Clarey.
Generačná výmena
Dvadsaťštyriročný Franzoni je zjazdárskou kométou sezóny. Teraz sa pýši striebrom z olympijských hier.
„Ťažko si uvedomujem, čo sa dnes stalo. Pripadá mi to ako rozprávka,“ priznal v cieli. Na začiatku sezóny štartoval v zjazde s vysokými číslami a už len posun do prvej skupiny považoval za veľký cieľ. „Aj s tým by som bol spokojný.“
Pred pretekmi veľa neočakával, hoci tréningy mu vyšli. „Je tu veľa rýchlych chalanov. Nakoniec sa však všetko poskladalo a dokázať to práve tu, v Taliansku, je výnimočné.“ Pochválil aj pripravenú trať a poďakoval tímu aj ľuďom, ktorí ho podporovali.
Silný bol preňho aj moment na pódiu. „S Franjom sa poznáme ešte z juniorských majstrovstiev sveta. Vtedy som vyhral ja, teraz on. Je to skvelý chalan.“ Spomenul aj Dominika, s ktorým si už skôr hovorili, že by raz chceli stáť na pódiu spolu. „A vyšlo to práve tu. Lepší moment sme si ani nemohli priať.“
Paris si medailu vážil o to viac, že ju nepovažoval za samozrejmosť.
„Som rád, že to vyšlo na medailu. Nie vždy sa dá ísť úplne na doraz a nie každý deň je človek pripravený obetovať všetko. Dnes som však zostal pokojný a bol som pripravený na takéto preteky,“ povedal.
Vnímal aj generačný moment. V Taliansku podľa neho nebolo veľa domácich pretekárov, ktorí by reálne bojovali o medaily, o to viac si cenil, že stál na pódiu spolu s Franzonim.
„Je pekné vidieť, ako sa mu tento rok podarilo preniesť na trať veci, na ktorých dlho pracoval. Je pokojný a môže z neho vyrásť výnimočný pretekár.“
Z tesárskej dielne na vrchol
Franjo von Allmen sa k vrcholovému lyžovaniu nedostal cez klasickú juniorskú dráhu. Dlhé roky lyžoval skôr pre radosť a popritom vyštudoval tesárstvo.
Práca s drevom ho naučila trpezlivosti a schopnosti sústrediť sa na detail, čo sa mu neskôr hodilo aj na svahu.
„Keď na niečom pracujete a na konci vidíte hotový produkt, môžete si povedať: toto som vyrobil ja,“ hovoril v dokumente na platforme HBO max.
Až počas prvého roka praxe mu začalo dochádzať, že by lyžovanie mohlo byť viac než hobby. Profesionálnu kariéru nikdy neplánoval, ambíciu stať sa majstrom sveta nemal.
O to silnejšie prežil moment, keď v Saalbachu získal dva tituly majstra sveta – v zjazde aj v tímovej kombinácii. „Doteraz mám husiu kožu z toho, ako som sa vtedy cítil,“ priznal.
V rodnom regióne je už dnes takou známou postavou, že má dokonca vlastnú klobásu v miestnom mäsiarstve.
Rýchlosť aj mimo zimy
Jeho jazda je agresívna a ide na hrane, čo si všímajú aj tímoví kolegovia. Niels Hintermann o ňom povedal, že všetko robí extrémne a že je stelesnením jazdy bez kompromisov.
Von Allmen potrebuje rýchlosť aj mimo zimy – v lete jazdí na bicykli, motokáre či motokrose, aby nestratil pocit, ktorý pozná zo zjazdu. „Srdce mi najrýchlejšie bije na motorke,“ priznal.
Na olympijské hry prichádzal bez veľkých vyhlásení. Hovoril o pokoji, skúsenostiach a tom, že chce ísť krok za krokom.
Olympijské zlato na Stelviu jeho príbeh ešte zvýraznilo. Po tituloch zo Saalbachu sa zaradil medzi výnimočných zjazdárov, ktorým sa podarilo v krátkom slede vyhrať majstrovstvá sveta aj olympijský zjazd. V kráľovskej disciplíne sa to stalo po 54 rokoch.
„Byť majstrom sveta a olympijským víťazom v priebehu dvoch rokov je neuveriteľné,“ zhodnotil Clarey.
