Bol to veľkolepý návrat, ktorému tlieskal aj prezident usporiadateľskej krajiny Sergio Mattarella.
Federica Brignoneová, ktorá takmer pred rokom utrpela ťažké zranenie, sa dočkala zlatého olympijského sna. Vrátila sa vo veľkom štýle, keď v super-G vyhrala zlatú medailu.
Urobila všetko pre to, aby sa na domácich olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo predstavila. „Tlieska jej celý lyžiarsky svet,“ uznal komentátor Eurosportu.
Zo striebra sa tešila pred Francúzka Romane Miradoliová, bronz získala Rakúšanka Cornelia Hütterová. Slovenská reprezentantka Rebeka Jančová obsadila 21. miesto s mankom 5,10 sekundy na víťazku.
Pred štartom: otvorený boj
Ešte pred pretekmi sa očakával mimoriadne vyrovnaný súboj. Bývalá nemecká lyžiarka a expertka Eurosportu Viktoria Rebensburg hovorila o širokom okruhu favoritiek a otvorenom boji o medaily.
Najväčšie šance videla u Emmy Aicherovej, ktorá už mala na konte dve medaily a jazdila uvoľnene, s chladnou hlavou. Kira Weidle-Winkelmannová síce považuje super-G za slabšiu disciplínu než zjazd, no nižšie očakávania jej mohli pomôcť. „Bude ťažké dostať sa úplne dopredu, ale ak všetko zapadne, možné je čokoľvek,“ vravela Rebensburg.
Pri Američanke Breezy Johnsonovej, olympijskej víťazke v zjazde, bola opatrnejšia. Super-G jej podľa nej nesedí tak ako zjazd a veľa bude závisieť od trate. Rýchla by jej vyhovovala, technická s náročným terénom menej.
Taliansko snívalo o triumfe Brignoneovej alebo Sofie Goggiovej. Brignoneová sa vracala po dlhom zranení a už samotná účasť bola malým víťazstvom. „Domáca olympiáda je raz za život. Môže ju to vybičovať k výnimočnému výkonu,“ naznačila Rebensburg.
Cintorín favoritiek
Realita na trati bola ešte dramatickejšia, než sa čakalo.
Nórsky tréner postavil mimoriadne ťažkú trať. Bránky boli naslepo za terénnymi vlnami a práve tie robili pretekárkam najväčšie problémy. V niektorých pasážach bolo lepšie mierne pribrzdiť a podržať lyže než ísť absolútny limit.
Vypadli Sofia Goggiová, Emma Aicherová, Kira Weidlová-Winkelmannová, Ester Ledecká či Breezy Johnsonová.
„Je to cintorín favoritiek. Sú to tvrdé preteky. Dlho si na takéto nepamätám,“ reagoval expert ČT Sport Borek Zakouřil.
Na tvári Goggiovej bolo vidno sklamanie. Šla výbornú jazdu, mala medzičasy v zelených číslach a útočila na vedenie. V jednej z pasáží ju však vynieslo a nezmestila sa do brány. „Rodeo na lyžiach,“ zaznelo v prenose STVR.
„Ani si nemyslím, že trať je extrémne náročná. Skôr sú to terénne vlny, ktoré tu pribudli. Na olympijské hry sú možno až príliš,“ dodal Zakouřil.
„Organizátori sa snažili inovovať trať na olympijských hrách, ale ako by povedal klasik: Komu tým prospejete?“ zažartoval komentátor ČT Sport Tomáš Budka.
Slzy a tlak
Ester Ledecká sa snažila v super-G napraviť sklamanie zo snoubordingu a ukázať, že stále patrí medzi univerzálne olympijské hviezdy. Do lyžiarskej disciplíny nastupovala krátko po tom, čo sa vo svojej najsilnejšej snoubordingovej súťaži neprebojovala ani do finále.
Obhajovala zlato a mierila na zlatý hetrik, no už tam sa jej olympijský plán rozpadol. Aj preto išla v super-G od začiatku naplno, agresívne a bez veľkej rezervy. Náročné terénne vlny, ktoré robili problémy aj ďalším favoritkám, ju však rozhodili a jazda sa skončila nepríjemným pádom.
Po dopade síce hneď signalizovala, že je v poriadku, no keď vstala, emócie sa už nedali skryť. Na tvári mala slzy a bolo vidieť, ako veľmi ju neúspech mrzí. Bojovala naplno, išla za hranou a vedela, že šanca na medailu je preč. „Tlak na Ester bol obrovský, každý od nej chcel medailu,“ zaznelo v prenose Eurosportu.
Ledecká patrila medzi pretekárky, od ktorých sa očakával útok na pódium bez ohľadu na disciplínu. Práve očakávania a olympijská atmosféra však často nútia jazdiť na absolútnej hranici.
„Z toho je vidieť, ako idú pretekárky nad limit. Trojitá vlna vyzerá nevinne, ale môže sa vypomstiť,“ vysvetľoval expert ČT Sport Borek Zakouřil.
Domáca hrdinka
Najlepší výkon podala domáca Brignoneová. Na náročnej trati naplno využila svoje schopnosti z obrovského slalomu.
„Perfektne trafila ťažkú pasáž. Bola trošku na hrane, krízová situácia, ktorá mohla skončiť aj výpadkom,“ hodnotil Zakouřil.
„Išla veľmi riskantnú líniu, bolo to neuveriteľné. Vo vzduchu mala lyže nasmerované a nič nestratila. Šla agresívne, mala zaťaženú spodnú lyžu. Aj keď ju nerovnosti rozhádzali, reagovala ako v obrovskom slalome,“ doplnila Veronika Velez Zuzulová pre STVR.
Víťazná jazda Federici Brignoneovej:
Jej brat so slzami v očiach obiehal taliansky tím, prijímal gratulácie a neskrýval emócie. Brignoneovú hnala obrovská túžba uspieť. Podľa Zakouřila na jej jazde nebolo cítiť žiadne zdravotné obmedzenie.
„Hľadám správne slová. Mám za sebou len niekoľko tréningov v super-G a ani som nevedela, ako na tom budem v porovnaní s konkurenciou. Dnešné preteky boli náročné a bolo treba držať vysokú rýchlosť a tempo. Mne sa to podarilo a mám obrovskú radosť.
Myslím, že to bolo aj o skúsenostiach, ktoré mám a dokážem na trati predať. Návrat v Kronplatzi mi ukázal, že môžem konkurovať najlepším, ale že to bude v super-G, som vôbec nečakala,“ vravela šťastná víťazka.
„Bola nastavená tak, že stihne olympijské hry. Práve toto nastavenie hlavy ju držalo pozitívnu a silnú. Mám len slová obdivu a nadšenia pre jej výkon,“ reagovala bývalá lyžiarka Francesca Marsagliová.
Jej triumf je ukážkou toho, aké silné dokážu byť najlepšie lyžiarky pri návrate po zranení. Domáca hrdinka prepísala príbeh olympijského super-G spôsobom, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať.
Príbeh, ktorý začal bolesťou
Jej víťazstvo je o to silnejšie, že ešte pred rokom nebolo vôbec isté, či sa na lyže vráti. V závere minulej sezóny utrpela pri páde ťažkú zlomeninu holennej aj lýtkovej kosti v ľavej nohe a pretrhla si predný skrížený väz. Nasledovali mesiace bolesti a rehabilitácie.
„Od dňa, keď som sa zranila, nebol jediný deň bez bolesti. Cítila som ju pri bežnom fungovaní aj na lyžiach,“ priznala v čase návratu.
Po takmer ročnej pauze sa prvýkrát postavila na štart v Kronplatzi s tým, že chce otestovať telo, nohu aj psychiku. Už samotný návrat vtedy považovala za víťazstvo. V obrovskom slalome skončila vtedy šiesta.
Na výsledky nemyslela, hnala ju jediná motivácia – stihnúť domácu olympiádu. Trénovala aj v dňoch, keď to bolelo, a postupne sa vracala do tempa, hoci sama nevedela, či ešte niekedy bude schopná bojovať o medaily.
„Keď som sa zranila, nebola som si istá, či ešte niekedy vytiahnem lyže na preteky. To, že tu dnes stojím, je pre mňa obrovská vec,“ hovorila vtedy.
O niekoľko mesiacov neskôr stála na najvyššom stupni olympijského pódia pred domácim publikom. Príbeh, ktorý sa začal bolesťou a neistotou, sa skončil zlatom a potleskom celej Cortiny.
