Siedmy deň zimných olympijských hier patril Čechom. Na pódiu stáli, na ľade víťazili a fanúšikom doma poslali jeden z najradostnejších dní doterajšieho turnaja.
Eva Adamczyková doplnila svoju olympijskú zbierku o striebro, rýchlokorčuliar Metoděj Jílek vybojoval zlato na 10 000 metrov a hokejisti si po nervóznom priebehu poradili s Francúzskom.
Olympijský program však priniesol aj menej radostnú správu – české hokejistky vo štvrťfinále nestačili na Švédky a po prehre 0:2 sa s turnajom rozlúčili.
Napriek tomu sa siedmy deň zapíše najmä ako ten, keď sa česká výprava opäť výrazne pripomenula na pódiách aj na ľade.
Fúzik pod nosom
Na štarte ju spozná každý. Nielen podľa štýlu jazdy, ktorý je roky jedným z najodvážnejších v snoubordkrose, ale aj podľa namaľovaného fúzika pod nosom. Jej podpis.
Malá rebélia v disciplíne, kde rozhodujú stotiny. V Livigne k nemu tentoraz pribudla bodka. Nenápadná, detská. Pre malého syna, ktorý sledoval, ako jeho mama znova letí po trati.
A keď doletela do cieľa, mala na krku striebro.
Olympijská kolekcia snoubordistky Evy Adamczykovej je týmto kompletná. Zlato zo Soči 2014, bronz z Pjongčangu 2018 a teraz striebro z hier v Taliansku. Medaila, ktorá prišla len dva mesiace po návrate z materskej pauzy. Medaila, ktorú od zlata delili štyri stotiny sekundy.
Vo finále ju predstihla Austrálčanka Josie Baffová, tretia skončila Michela Moioliová. Adamczyková prešla cieľom druhá, unavená, vyčerpaná, no usmiata.
„Je to úžasné. Zlato bolo kúsok, len štyri stotiny. Urobila som chybu a striebro som si zaslúžila. Bola som už unavená, ale povedala som si, že si spravím radosť a pôjdem pre seba,“ hovorila po dojazde.
VIDEO: Zostrih pretekov snoubordkrosu žien
Chlapec v areáli
V cieľovom priestore sa miešalo napätie s očakávaním. Uprostred ruchu a emócií však pôsobil jeden malý chlapec prekvapivo vyrovnane.
Kým tribúny prežívali každý oblúk a každý kontakt na trati, syn Kryštof sledoval preteky v pokoji, akoby sa nič výnimočné nedialo.
O to intenzívnejšie to prežíval jeho otec. Marek Adamczyk priznal, že sa skôr obával, aby ho vlastným povzbudzovaním nevyľakal.
„Bol úplne pokojný. Ten náš drobec na to striebro určite mal veľký vplyv. Evka zrazu nemala len šport, mohla si sústredenie rozdeliť. Som nesmierne šťastný, že to takto vyšlo. Je to úžasná žena,“ hovoril s úľavou.
Najväčšie napätie z neho spadlo po semifinále. V predchádzajúcich mesiacoch sledoval, ako jej veľké finále tesne uniká. Teraz sa doň dostala a dotiahla to až na pódium.
Pre mnohých je to návrat. Pre ňu skôr ďalšia etapa cesty, ktorú nikdy neopustila, len na čas prerušila.
Olympiáda, ktorú stratila
Medzi Pjongčchangom a dnešným striebrom je jedna olympiáda, ktorú prežila z nemocničnej izby. Počas pretekov Svetového pohára si zlomila oba členky. V cieli chcela získať posledné stotiny, hrana sa zadrhla a bolo po všetkom.
Operácia, dlhá rekonvalescencia a istota, že Peking nestihne. Namiesto boja o medailu riešila, či sa ešte vôbec vráti na dosku.
Nasledovali mesiace rehabilitácie a potom materská. Návrat po takých zraneniach je náročný, návrat po materstve ešte viac. Ona zvládla oboje.
Do pretekov sa vrátila len pred dvoma mesiacmi a v Livigne už stála na olympijskom pódiu. Žena, ktorá jednu olympiádu stratila, sa na ďalšej vrátila. S fúzikom pod nosom, bodkou pre syna a striebrom na krku.
Aj preto má táto medaila inú váhu. Nie je len ďalším kovom do zbierky. Je dôkazom, že kariéra sa nemusí skončiť jedným pádom ani jednou vynechanou olympiádou. V jej prípade sa z prestávky stala nová kapitola. A z návratu príbeh, ktorý sa nedá zmerať len stotinami sekundy.
Nová hviezda na ľade
Česká výprava sa tešila o niekoľko hodín aj zo zlatého príbehu na ľade. Rýchlokorčuliar Metoděj Jílek triumfoval na 10 000 metrov a ukázal, že cesta na vrchol v tejto disciplíne nemusí viesť výhradne cez moderné haly.
VIDEO: Zostrih pretekov na 10 000 m
Pražský pretekár vyrastal v podmienkach, ktoré sa s veľkými rýchlokorčuliarskymi veľmocami nedajú porovnať, no napriek tomu sa dokázal presadiť medzi elitou.
Jeho víťazstvo prirodzene vyvolalo spomienky na Martinu Sáblíkovú. Trojnásobná olympijská šampiónka sa na týchto hrách lúčila s kariérou, počas ktorej získala sedem olympijských medailí a naposledy triumfovala v Soči 2014.
Teraz sa české rýchlokorčuľovanie dočkalo novej tváre. Jílek, len devätnásťročný, už stihol získať striebro na polovičnej trati a na desaťkilometrovej pridal zlato. Hoci začal opatrnejšie, v závere nasadil tempo, na ktoré súperi nedokázali reagovať.
Jeho úspech nadviazal na tradíciu, ktorú v Česku vytvorila práve Sáblíková – aj bez ideálnych domácich podmienok sa dá vychovať šampión. Česká výprava tak zveľadila svoju medailovú bilanciu na štyri cenné kovy, z toho dve zlaté a dve strieborné.
Povinné víťazstvo s českou stopou
Českých fanúšikov dnes rozjasali aj hokejisti. Po úvodnej prehre s Kanadou potrebovali proti Francúzsku zabrať a úlohu favorita napokon zvládli.
Víťazstvo 6:3 však nebolo také jednoznačné, ako sa čakalo. Český tím síce viedol, no v druhej tretine prišiel výpadok, počas ktorého inkasoval trikrát v rýchlom slede a o náskok prišiel. Zápas sa zmenil na nervózny boj, v ktorom bolo cítiť, že tri body sú pre oba tímy dôležité.
VIDEO: Zostrih zápasu Francúzsko - Česko na ZOH 2026
Rozhodujúci moment priniesla až záverečná tretina. Po náročnom priebehu tak českí hokejisti získali tri body, ktoré ich držia v hre o lepšiu pozíciu pred vyraďovacou časťou turnaja.
Zápas mal aj zaujímavý osobný podtón. V bránke Francúzska sa totiž predstavil gólman českého pôvodu Martin Neckář. Dvadsaťročný brankár má korene v Česku, plynule hovorí rodnou rečou a pred rokmi sa objavil aj na zraze českej reprezentácie do 16 rokov.
Tentoraz však čelil hráčom krajiny, ku ktorej má silné väzby. Aj preto bol súboj preňho špecifický. Český tím ho napokon prekonal šesťkrát, no jeho príbeh dodal zápasu nečakaný rozmer.
Pre českú reprezentáciu je víťazstvo dôležité najmä z pohľadu ďalšieho vývoja turnaja.
V nedeľu ju čaká kľúčový skupinový duel so Švajčiarskom, ktorý rozhodne o tom, z akej pozície vstúpi do play-off.
Po turbulentnom zápase s Francúzskom však má tím opäť pokojnejšiu pôdu pod nohami – a fanúšikovia ďalší dôvod na úsmev.
