Ruský región sa pripomenul na olympijských tratiach. Moskva z toho nadšená nebude

Počas úvodného víkendu olympijských súťaží v bežeckom lyžovaní v talianskom Val di Fiemme upútala pozornosť približne dvadsiatka fanúšikov s tatárskymi symbolmi.

Ako upozornil fínsky web is.fi, skupina povzbudzovala dvoch ruských lyžiarov a ich zeleno-červeno-biele farby boli v hľadisku neprehliadnuteľné. Nastal dokonca menší incident, keď traja priaznivci vbehli do mediálnej zóny, aby objali športovcov. Boli vyvedení zo stráženého priestoru.

Zaujímavé pritom je, že ani jeden z ruských lyžiarov na ZOH nie je etnický Tatár. Obaja však reprezentujú Tatársko v rámci ruských domácich súťaží. Práve táto republika v posledných rokoch prilákala do svojich radov viaceré veľké mená ruského lyžovania.

V čase, keď ruskí športovci môžu štartovať v medzinárodných súťažiach len ako neutrálni a pod prísnymi podmienkami, vrátane zákazu ruských národných symbolov, pôsobí silná viditeľnosť Tatárska ako citlivý symbolický moment.

Kontext vysvetľuje expertka na Rusko Hanna Smithová z univerzity vo Vaase, ktorá upozornila, že po rozpade Sovietskeho zväzu bolo Tatársko pre Moskvu obrovská výzva. „Pre Borisa Jeľcina bolo Tatársko vôbec najväčší problém,“ hovorí Smithová.

„Jeľcinova slabá centrálna vláda sústredila všetko úsilie na to, aby sa podarilo uzatvoriť federálnu zmluvu s Tatárskom. Ak by sa to nepodarilo, Rusko sa mohlo začať rozpadať.“ Republika si vtedy vyrokovala širokú autonómiu, ktorú však Moskva v nasledujúcich rokoch postupne obmedzovala.

Po nástupe Vladimira Putina sa tlak ešte zvýšil. Podľa Smithovej bol signál jednoznačný: „Rusko ukázalo, že ak Tatári neurobia to, čo im povie, použije vojenskú silu.“ Postavenie tatárskeho jazyka sa oslabovalo a prejavy regionálnej identity sa dostávali pod čoraz väčšiu kontrolu.

Politológ Ruslan Aisin to vystihol slovami: „Hovoriť o tatárskej identite je už zločin. A tobôž hovoriť o nezávislosti Tatárska.“

Práve tu vstupuje do hry šport. Tatársko investovalo v ostatných rokoch miliardy rubľov do športovej infraštruktúry aj podpory elitných športovcov. Smithová upozorňuje, že ide o premyslenú stratégiu:

„Je šikovné, že Tatári povzbudzujú ruských športovcov a zároveň dostávajú Tatársko do pozornosti dokonca aj ruských médií. Nestojí ich to nič.“ Republika môže pôsobiť ako lojálna súčasť Ruska, no súčasne si buduje vlastnú značku a postavenie.

Obraz z tratí vo Val di Fiemme nebol len o športe. Tatárske farby vystavené pred očami celého sveta pôsobili ako jemná, no výrazná pripomienka vnútorných napätí v Rusku.

Smithová naznačuje, že Moskva z toho nadšená nebude: „Ruské vedenie sa snaží odstraňovať regionálne symboly, pretože sa obáva, že krajina bude oslabená zvnútra.“ Zároveň dodáva: „Pre ruský režim nemôže byť príjemné, že symboly Tatárska sú tak výrazne na očiach.“