Hokejový turnaj na zimnej olympiáde láka všetkých. V Miláne sa aktuálne nachádzajú všetci, čo v hokeji niečo znamenajú. Najlepší hráči, tréneri… Ale aj novinári, vrátane tých zámorských, ktorí celý rok sledujú NHL.
Do Talianska ešte pred začiatkom turnaja priletel aj reportér a insider ELLIOTTE FRIEDMAN, azda najcitovanejší expert na hokej.
Pracuje pre televíziu Sportsnet, vystupuje v slávnom televíznom programe Hockey Night in Canada a na sociálnej sieti X ho sleduje 900-tisíc ľudí.
Sleduje všetkých hráčov NHL, vrátane tých slovenských, s ktorými často robí rozhovory. Pred dvoma rokmi navštívil aj Košice, aby urobil reportáž s Jurajom Slafkovským.
Friedmana sme v Miláne oslovili spolu s kolegom z Denníka N. Krátko pred začiatkom tréningu Kanady nám na tribúne arény Santagiulia venoval 20 minút.
Friedman má v zámorí veľký rešpekt, zažil najlepších hráčov NHL. Napriek tomu je veľmi otvorený a vyťahuje jednu historku za druhou. Hlavne tie o slovenských hokejistoch.
Čo si myslíte o Slafkovskom progrese od draftu?
Ide mu to neuveriteľne dobre. Pamätám si počas tejto sezóny na zápas Toronto – Montreal, po ktorom mu tréner Martin St. Louis dal veľký kompliment. Povedal, že Slafkovského posúvajú v zostave, podľa toho, aký súper proti nim hrá a podľa toho, akého spoluhráča treba trochu naštartovať. Toto ho naozaj vystihuje.
Kto s ním hrá, ten hrá lepšie. Keď ho zas nasadia na špičkové útoky súpera, Montrealu sa lepšie darí ich brániť. Pred časom niektorí ľudia nerozumeli, prečo sa stal draftovou jednotkou, no dnes už nikto nespochybňuje, že ňou bol právom.
V Montreale sa stal veľmi populárnym, fanúšikovia ho milujú a neustále sa zlepšuje – každý jeden rok.
Keď hral s Caufieldom a Suzukim, mal oveľa menej bodov, no ten útok fungoval fantasticky a Slafkovský mal na tom veľkú zásluhu. Potrebuje ako draftová jednotka zbierať veľa bodov, aby bol docenený alebo je to možné aj bez nich?
Dá sa povedať, že ich musí zbierať, pretože ľudia sa pozerajú najmä na body. Ale pre mňa je ešte dôležitejšie, či je hráč na ľade viditeľný a či má vplyv na hru.
V lige je len zopár hráčov, ktorých si všimnete vždy, keď sú na ľade a on je jeden z nich. Buď niečo vymyslí s pukom, alebo dá gól prípadne niekoho zbúra pri mantineli.
Vždy, keď pozerám Canadiens, viem o tom, že je na ľade. Aj v zápasoch, keď neboduje. Ale všetci vždy budeme veľmi riešiť aj góly a asistencie.
V záujme o hokej sa Montrealu máločo vyrovná a Slafkovský túto pozornosť zvláda dobre…
Veľmi dobre!
Lenže o hokej sa veľmi zaujímajú aj Slováci a Slafkovský hovorí, že na Slovensku je tlak na neho ešte väčší. Vy ste za ním predvlani prišli osobne do Košíc a spravili ste o ňom veľkú videoreportáž. Aký ste mali dojem z neho a z návštevy Slovenska?
Veľmi rád chodím na miesta, kde som ešte nebol a Košice som si zamiloval. Moja mladšia sestra žila v Thajsku a potom sa rozhodla precestovať strednú a východnú Európu. S ňou som bol dávnejšie v Bratislave, no až pri ceste za Slafkovským som sa prvý raz dostal na východ vašej krajiny.
Ľudia boli veľmi priateľskí, dali sme si pár pív a skúšali miestne jedlá. Slafkovský bol uvoľnený a veľmi pohostinný. Kvôli reportáži sme chceli, aby sa prešiel po ulici a hovoril nám, že nevie, či to je dobrý nápad, keďže ho všetci poznajú.
Na Slovensku je kráľom, všakže? Prišla za nami aj jeho babička a hovorila nám, aká je hrdá. Išli sme za ním aj do jeho posilňovne a bol tam Erik Černák. Pamätám si, že bol nesmierne vtipný.
Doberal si Slafkovského a hovoril, že len vďaka nemu vie cvičiť. S Černákom sa mi spája jedna historka.
Hovorte.
Minulý týždeň som bol v Tampe, pretože som nahrával rozhovor s trénerom Jonom Cooperom. Keď som odtiaľ cestoval do Toronta, v lietadle som sedel vedľa Kanaďanky, ktorá býva v Tampe.
Povedala mi, že bola v kaviarni a vedľa nej náhodou sedel Erik Černák. Oslovila ho a on sa s ňou rozprával tridsať minút. Neviem, čím to je, že ľudia z východu Slovenska sú takí, no patria k najmilším ľuďom, akých som spoznal.
Slafkovský je milý, Černák tiež a ľudia v Tampe ho milujú.
Možno budete prekvapený, ale ani jeden z nich príliš nerozpráva so slovenskými médiami.
Naozaj?
Môže to súvisieť s popularitou a tlakom, ktorý doma vnímajú, keďže v NHL nemáme veľa hráčov.
Ja som ich zase zažil počas mimoriadnej udalosti. Ocenili, že sme za nimi pricestovali až do Košíc a minuli na to peniaze. Slafkovský povedal: keď ste za mnou prišli až sem, venujem vám čas.
VIDEO: Podcast Hokejový BOSS
Hovorili sme o tom, či sú body dôležité. Erik Černák, ale aj Martin Fehérváry patria k defenzívnym obrancom, preto sú aj na Slovensku trochu nedocenení. Ich hra nie je o bodoch, ale o blokoch, bodyčekoch, oslabeniach a snahe prekaziť akcie súpera. Ako veľmi dôležití sú pre svoje tímy?
Vždy bude veľa ľudí, ktorí sa pozerajú len na góly a asistencie, no ľudia, ktorí hokeju rozumejú, poznajú ich hodnotu.
Černák je veľmi rešpektovaný. Každý týždeň vidíte ako dostane pukom do zubov, do rebra či do nohy. Je veľmi populárny a skvelý spoluhráč.
Fehérváry je zas veľmi rýchly hráč. Viackrát som s ním robil rozhovor a je skôr tichší, lenže každý vám povie, že keď sa zraní, Washington bez neho nie je rovnakým tímom.
Hokej je rýchlejší ako kedykoľvek predtým a práve rýchlosť je úplne zásadná pre herný štýl Washingtonu. Títo hráči možno nemajú body, ale majú rešpekt.
Porozprávajme sa trochu aj o Šimonovi Nemcovi. Jeho príbeh pripomína zatiaľ horskú dráhu.
Áno, ale stále je na začiatku.
Ste známy tým, že máte veľa zákulisných informácií. Ako blízko bol k výmene za Quinna Hughesa?
Nemyslím si, že to bolo úplne blízko. Keby Quinna získalo New Jersey, myslím si, že Šimon by bol v tom balíčku hráčov, lenže podľa mňa kluby nikdy neboli veľmi blízko k dohode.
Keď totiž Minnesota prišla so svojou ponukou, nikto si nemyslel, že ju New Jersey môže prekonať. Najťažšie na dnešnom hokeji je to, že nikto už nemá trpezlivosť.
Keď ste dvojka draftu, ľudia od vás očakávajú, aby ste boli hviezdou už niekedy v druhej sezóne. Pritom obzvlášť obrancovia to majú náročné a trvá im to dlhšie. Šimon je talentovaný a už teraz veľmi dobrý hráč, veď v tejto sezóne strelil aj hetrik.
Ľudia si len musia uvedomiť, že nie každý uspeje hneď v prvej sekunde po príchode do NHL. Škoda, že New Jersey zažíva taký zlý rok. Prišlo to úplne nečakane a má to vplyv aj na individuálne sezóny hráčov.
Čo si myslíte o tom, ako s ním klub pracuje? Veľa fanúšikov na Slovensku je totiž nahnevaných na vedenie Devils.
Vážne? A to už prečo?
Veľa ľudí očakáva, že by mal ako draftová dvojka hrať v prvej presilovke. V klube je však aj Dougie Hamilton či Luke Hughes.
Podľa mňa je skvelé, že slovenskí fanúšikovia chcú, aby ich hokejista hrával viac. To určite nebudem kritizovať. Veď to je úžasné.
Aby ste pochopili slovenských fanúšikov – veľa z nich má cez deň bežnú prácu, no napriek tomu sledujú zápasy Montrealu s Jurajom Slafkovským a pozorne sledujú aj Nemca a ďalších slovenských hráčov. Na Slovensku sa pritom väčšina zápasov začína až o jednej v noci.
To je úžasné! A presne o tom by mal byť hokej. Mali by ste držať palce vašim hráčom. O Nemcovi by som ešte povedal, že to možno nejde tak rýchlo, ako by si priali slovenskí fanúšikovia, no ľudia v NHL vedia, aký je dobrý.
Každému bolo jasné, čo Devils robia – chceli dať dohromady všetkých troch Hughesovcov a Šimon uviazol v tejto situácii. Lenže teraz je Quinn v Minnesote a v New Jersey sa to všetko ustáli.
Prečo to Devils zbabrali? Veď príchod Quinna vyzeral ako tutovka.
Veruže to tak vyzeralo, lenže všetko sa zmenilo, keď Minnesota prihodila k svojej ponuke Zeeva Buiuma. Vo Vancouvri mali pocit, že to je najlepší hráč z tých, ktorých môžu získať. Zároveň chceli mladých hráčov, na ktorých nemusia čakať, ale môžu nastupovať hneď teraz.
To spĺňajú Rossi aj Ohgren. Túto ponuku bolo veľmi ťažké tromfnúť pre kohokoľvek. Viem, že Devils teraz ľutujú, že im to nevyšlo, ale zároveň nevidím možnosť, čo sa dalo urobiť, aby prekonali ponuku Minnesoty.
Túto prácu robíte už dlho.
Áno, som už starý muž.
Zažili ste najlepšie časy slovenského hokeja, poznali ste všetky tie hviezdy - Marián Hossa, Zdeno Chára, Žigo Pálffy… Máte medzi nimi nejakého obľúbenca alebo obľúbený príbeh?
Úprimne, narodil som sa v roku 1970 a pamätám si, keď do NHL prišiel Peter Šťastný. Stále si pamätám, ako sme sa o tom dozvedeli, vtedy sa správy šírili cez rádio, a aká obrovská vec to bola. Potom prišli aj jeho bratia Anton a Marián, všetci hrali spolu v Quebecu.
V tom čase zápasy Quebecu proti Montrealu neboli len o góloch, tam si musel súpera doslova zožrať. Tie zápasy boli neuveriteľné a Peter bol skutočne fantastický hráč. Pamätám si aj to, že raz hral za Kanadu na Kanadskom pohári a bol výborný.
Keď som sa dostal k tejto práci, Petra som aj osobne spoznal. Neviem, či to máte aj vy na Slovensku, ale v Kanade máme vetu „nikdy nestretávaj svojich hrdinov“, lebo sa bojíš, že ťa sklamú.
A aký bol?
On bol neuveriteľný. Ešte lepší, než som si vedel predstaviť.
Spomeniem ešte jedného. Veľmi rád mám aj Jakuba Voráčka. Viem, že je Čech, nie Slovák, ale je to skvelý chlapík.
Zo slovenských hráčov som však vždy najviac miloval Petra Šťastného. Bol môj obľúbený.
Možno budete prekvapený, ale prednedávnom sme spolu s mojím kolegom boli v Montreale za Slafkovským a urobili sme si výlet do Quebecu. Vzniklo z toho sedem veľkých príbehov, rozprávali sme sa napríklad aj s Marcelom Aubutom, bývalým majiteľom Nordiques.
Naozaj? To je skvelé.
A ešte dodám. Zdenovi Chárovi vždy vzdám rešpekt. Je to skvelý vzor, výborný líder. Poviem vám jednu príhodu zo Svetového pohára 2004. Slovákom to tam vôbec nevyšlo.
Pamätám si, že som po jednom zo zápasov čakal pred ich kabínou na rozhovor. Vyšiel PR manažér a povedal mi, že dnes žiadne interview nebude. Pýtam sa prečo a on len: „Počúvaj.“
Spoznal som Chárov hlas. Nerozumel som ani slovo, ale ten PR chlapík mi povedal, že práve používa všetky slovenské nadávky, aké existujú. Boli brutálne nahnevaní na svoj výkon.
Keď som potom nastúpil do programu Hockey Night in Canada, práve vtedy Zdeno v NHL raketovo rástol. Robil som veľa zápasov Ottawy a spolupracovať s ním bola radosť. Je to naozaj skvelý človek.
Jedna z mojich obľúbených historiek: Daniel Alfredsson tvrdí, že nie je pravdivá, ale ja verím, že áno. Je o tom, ako raz išiel na bicykel s Chárom. Na druhý deň som stretol trénera Bryana Murrayho, ktorý sa pýtal Cháru, ako sa to skončilo. Zdeno mu povedal, že Alfredsson je slaboch a po dvoch hodinách to zabalil. Doteraz verím, že to je skutočne pravda.
Musíme sa spýtať na olympiádu vo Vancouveri 2010. Posledné tri minúty zápasu Slovensko - Kanada v semifinále patria možno k najlepším trom minútam slovenského hokeja v histórii. Kanada viedla 3:2, Slováci tlačili a Pavol Demitra takmer vyrovnal.
To bol obrovský moment, mimo Kanady určite. U nás až tak nie, lebo ste nás skoro vyradili. To sa nám nepáčilo, poriadne ste nás vystrašili. Bolo to brutálne. Ja som počas toho turnaja ani nepracoval. Bol som na svadobnej ceste a skoro ste mi ju pokazili.
Keď už sme spomenuli Pavla Demitru. Aký to bol hráč podľa vás?
Po prvé, bol skvelý hráč a veľký líder. Myslím, že v tom zápase zo Svetového pohára, o ktorom som vám hovoril, kde Chára nadával, nadával aj Demitra. Obaja to veľmi prežívali. Bol tichší typ, ale obrovský hráč. Tuším deviate kolo draftu Ottawy.
O niekoľko rokov neskôr niekto zo Senators priznal, že pri ňom neboli dosť trpezliví. Poznal som aj Mikea Gillisa, bývalého generálneho manažéra Vancouveru. Hovoril, že Demitra nepovedal veľa slov, ale všetci ho milovali. Skvelý človek a výborný hráč.
Peter Šťastný raz hovoril príbeh, ale možno ho trochu prikrášľuje. Keď St. Louis mohlo získať Demitru z Ottawy a on pracoval pre Blues, povedal, že ak to nie je Gretzky, za Demitru by mali poslať kohokoľvek.
Dobrý príbeh. Keď ho ešte trochu prikrášlil, znie to ešte lepšie. To beriem.
Čo hovoríte na súčasný slovenský tím? Neviem, koľko hráčov zo zostavy poznáte.
Po ceste sem som si pozeral zostavu a potešilo ma, že Tomáš Tatar stále hrá. Takmer som na neho zabudol.
A hrá centra.
Centra? Okej. Úprimne, veľa zápasov na tomto poste som ho nevidel hrať, ale niekedy musíš hrať tam, kde treba. S Tomášom sa vždy robili rozhovory veľmi dobre. Určite si pamätáte ten ošiaľ, ktorý bol okolo neho v Montreale. Vždy férový a príjemný chlap.
Najdôležitejší však býva často brankár, nemám pravdu? Viem, že máte brankára z AHL, videl som jeho sezónu a mal náročné obdobie. Ale na takomto turnaji potrebuješ, aby ti jeden zápas „ukradol“. Stačí sa dostať do štvrťfinále.
V reprezentácii ale chytá dobre.
Dúfam, že bude lepší. Cieľom pre Slovensko je dostať sa do štvrťfinále a tam možno niečo „ukradnúť". Vašich top hráčov v NHL všetci poznáme. Keď ste na poslednej olympiáde získali medailu, veľa ľudí to potešilo. Moja generácia si pamätá časy spoločného štátu a skvelý československý hokej. Čím viac silných tímov, tým lepšie pre hokej. Navyše, keď som bol v Košiciach, postarali sa o mňa výborne, takže Slovákom prajem úspech.
V tíme je aj Martin Pospíšil. Poznáte jeho príbeh? Mal veľa otrasov mozgu a zranení.
Áno, potešilo ma, že môže hrať. Takýto hráči dnes vydržia v NHL dlho, ak sú zdraví. Kedysi mal každý tím päť takých hráčov, dnes ich je v celej lige možno pätnásť. Musí sa o seba trochu lepšie starať, byť menej bezhlavý. Kľúč je vedieť, kedy je správny moment ísť naplno. On ide stále rýchlosťou 160 km/h. Niekedy treba ubrať plyn, to sa musí naučiť.
Ešte možno posledný hráč - Dalibor Dvorský. Má NHL strelu, ale možno je trochu pomalší.
Je ešte skoro niečo hodnotiť. Ako sme hovorili o Nemcovi, aj Dvorský ešte len zbiera skúsenosti. Ak si chytrý a vieš dávať góly, vždy sa pre teba nájde miesto. Keď premýšľaš a vieš sa dostať do streleckých pozícií, budeš v poriadku.
Najťažšia otázka. Kanada alebo USA?
Som Kanaďan. Američanom zaželám veľa šťastia, ale nemyslím to úplne vážne. Chcem, aby uspela Kanada. Kanada a Slovensko. Finále o zlato. To by som bral.
My dúfame v štvrťfinále.
Beriem. Len nás v ňom nevyraďte, klesla by nám sledovanosť.
A keby ste si mali vybrať medzi Slovenskom a Českom?
Poviem to takto. Som rád, že Kanada hrá proti Česku tak skoro. Viete, kto ma desí? Dostál.
Som rád, že nemôžeme naraziť na neho vo štvrťfinále. Videli ste zápas Colorado – Anaheim? Chytal, akoby sa postavil na hlavu. Neuveriteľné zákroky. Obrovský talent, výborný brankár.
Česi sú navyše extrémne motivovaní aj kvôli turnaju Four Nations, na ktorý ich nepozvali.
Presne tak.
My im držíme palce, keď Slovensko vypadne. Sme rivali, ale zároveň blízke krajiny.
Ovládam trochu histórie a viem, že rozdelenie Československa bolo pokojné. Som rád, že aj teraz spolu krajiny dobre vychádzajú.
