Meno Hlavaj si odteraz zapamätá každý. Nebolo to len o mne, tvrdí hrdina

Keď hokejový brankár predvedie v zápase výnimočný výkon, angličtina má na to výstižnú frázu: „stands on his head". 

Používa sa vtedy, keď chytá nemožné a drží tím nad vodou aj v beznádejných chvíľach. V doslovnom preklade to znie, akoby „stál na hlave“, no v skutočnosti ide o metaforu pre brankársku mágiu.

SAMUEL HLAVAJ v zápase proti Fínsku nestál na hlave, ale vždy na správnom mieste. 

Na výhre 4:1 sa podieľal 38 úspešnými zákrokmi a stanovil nový slovenský olympijský rekord. Predchádzajúce prvenstvo držal Ján Laco zo Soči 2014 (37). 

Zostava Fínov poskladaná z hráčov NHL dokázala Hlavajovi streliť iba jeden gól. Slovák mal 97,5 % úspešnosť zákrokov. 

Pre mnohých zámorských expertov, ktorí prišli do Milána sledovať najlepších hokejistov sveta, bol veľkou neznámou. Po zápase si meno Hlavaj dobre zapamätali. 

Často zvyknete hovoriť, že máte radi veľa striel, že sa tak rýchlo dostanete do zápasu. V prvej tretine vás Fíni poriadne zasypali. Pomohlo vám to?

Áno, určite. Aj vďaka tomu to začalo veľmi dobre. Mal som tam veľa práce, postupne som sa do toho dostal a potom to už išlo prirodzene.

Predviedli ste 38 úspešných zákrokov, spomeniete si na niektoré kľúčové?

Jeden som mal v druhej tretine, a potom jeden betónom v tretej, keď išla prihrávka krížom cez bránkovisko. Tam sa mi to podarilo zastaviť.

Robili vám problémy odrazy puku od mantinelov?

Skôr len pri nahadzovaniach, inak nie. Mantinely boli štandardné, ako v NHL.

Ukázali ste, že viete chytať aj proti hráčom z NHL?

To som o sebe vedel stále, že to viem.

VIDEO: Zostrih zápasu Slovensko - Fínsko

Smerovalo na vás veľa striel, ale zhora to vyzeralo, že vám výrazne pomáhal aj tím. Je to tak?

Odohrali sme výborný zápas ako tím. Nebolo to len o mne. Chalani odviedli skvelú robotu, dohrávali súboje, dostali sa Fínom pod kožu. Bolo vidno, že súper je nervózny. Keď som sledoval, ako hráme, veril som, že výsledok dnes zvládneme.

Keď Slovensko naposledy zdolalo Fínsko na veľkom turnaji, mali ste asi tri–štyri roky.

Je to možné, ani neviem, ako dlho to bolo.

Dvadsaťdva rokov.

Tak potom sme to pekne zmenili.

Kedy ste sa dozvedeli, že pôjdete do bránky?

Klasicky, deň pred zápasom. Viem sa na to pripraviť, nastaviť sa a zbytočne sa nestresujem.

VIDEO: Najnovši diel podcastu Hokejový BOSS

Chutila vám Coca-Cola po takomto výkone o niečo viac?

(úsmev) Asi rovnako, ale bol som smädný a potreboval som trochu cukru.

Pomohlo vám aj to, že v druhej tretine boli úseky, keď na vás nešlo toľko striel?

Áno. Po prvej tretine mi bolo naozaj teplo, takže mi pomohlo, že to nebolo také náročné. Ale potom nás znovu zatlačili, zavreli nás v pásme a už to bolo opäť rušnejšie.

Stihli ste vnímať aj atmosféru na štadióne?

Určite. Atmosféra bola výborná, mal som pocit, akoby sme hrali doma. Bolo tu strašne veľa Slovákov, bolo to úžasné. Verím, že prídu aj na ďalšie zápasy.