Druhý raz po sebe sa predstavili druholigisti Popradu na ihrisku súpera z chvosta pelotónu a ani tentoraz nezaváhali. V Novom Meste nad Váhom nastrieľali síce o polovicu menej gólov než predtým v Komárne, ale i tak im to stačilo na zisk troch bodov. Dokonca tentoraz sa  nemusel v koncovke činiť ani hrajúci tréner a kanonier tímu aj jeden z protagonistov celej súťaže - Stanislav Šesták.

Podtatranci rozhodli o svojom triumfe v priebehu piatich minút tesne po obrátke. Dovtedy to však bolo pomerne vyrovnané meranie síl. Znovu sa FK prezentoval pozornou hrou vzadu a zase neinkasoval ani jeden zásah, čo bol základný stavebný kameň úspechu. „Ideme od zápasu k zápasu a ku každému súperovi pristupujeme zodpovedne. Nepozeráme sa príliš na tabuľku, koncentrujeme  sa na svoje výkony. Je dobré, že sme stále v popredí pelotónu a vzhľadom na minimálne bodové rozdiely je všetko otvorené,“ rozhovoril sa jeden z aktérov Ján Hatok. Súhlasil s našou poznámkou, že najťažšie sú tie zápasy, v ktorých je rivalom celok z dolných poschodí tabuľky. Lebo ani oveľa lepšie postavené mužstvo nemôže predpokladať, čo relatívny outsider vyparatí. Preto hostia cestovali k rivalovi bez veľkých ramien, skôr pokorne a s rešpektom.

„Konkurenti, čo sú nižšie, nehrajú s nami otvorenú hru. To vieme a preto musíme byť pripravení na to, že narazíme skôr na pozornú defenzívu a spoliehanie sa na kontry, čo je nepríjemné. Verili sme si však a uvedomovali si, že vyhráme, pokiaľ budeme disciplinovane brániť a robiť všetko to, čo si povieme v šatni pred duelom.“ Prvý polčas vyzeral otvorene pre obe strany. „Stav 0:0 po prvom polčase nie je v našom prípade výnimočný.  Kvalitatívne slabší súperi ešte vládzu brániť, napádať nás, preto neraz sme strhli vedenie na našu stranu až v druhej polovici. Museli sme byť znovu trpezliví, hrať si svoju hru a mať aj trošku športového šťastia.“ Hosťom pomohli dva zlepené góly, po ich strelení súper už nebol taký aktívny. „Je jasné, že sa nám hralo už lepšie za stavu 2:0, predsa len domáci neboli potom  takí húževnatí, kompaktní, museli otvoriť hru. Celkove to ale nebol jednoduchý zápas. Navyše treba si všimnúť, že predtým sme nepochodili u súperov s podobným štýlom, či už vo Zvolene alebo Trebišove. Nechcem povedať, že nám ich hra nevonia, ale ťažšie sa   proti nim presadzujeme.“

Do prestávky mali Popradčania aj šťastie. Najprv síce približne do  polovice polčasu  východniari boli na koni, ale potom sa prispôsobili hostiteľom, ktorí mali zo dve sľubné možnosti na skórovanie. „Konečne sme nedoplatili na to, čo niekedy predtým, keď súper ledva vystrelil na našu bránu a obstál. My sme síce mali podstatne lepšie držanie lopty, ale do tutovky sme sa nedostali. Cez prestávku nám tréner povedal, čo treba zmeniť, Upozornil nás, že ich obranná línia bola vysunutá veľmi vysoko, preto sme mali byť priamočiarejší, rýchlejší. Tak sme aj dosiahli prvý gól a potom ďalší zo štandardky, keď lopta z vyše dvadsiatich metrov pomýlila brankára. Na konci zápasu sme mohli výsledok prikrášliť, ale nakoniec sa strelecký pokus skončil brvnom.“ Zaujalo, že rozhodca ukázal iba jednu žltú kartu, hráči boli disciplinovaní a vyhli sa prehnanej tvrdosti. Zaujímalo nás, či bol očividný rozdiel vo vyspelosti tímov. „Určite rozhodli detaily, tak to vo futbale býva, o tom to je. Netvrdím však, že by sme ich prevalcovali, vonku je to predsa len komplikovanejšie. Zápas sme však zvládli lepšie, vyhrali a to je podstatné,“ dodal Ján Hatok.