So záujmom sa očakávalo meranie síl v Stropkove, kde sa predstavil Tatran Prešov. Zelenobieli našli na domácich recept a pripravili im ďalšiu porážku v ich prostredí. V tejto sezóne kolektív MŠK Tesla už viackrát zarmútil svojich priaznivcov a to bol dôvod na rozhovor s trénerom Ľubošom Reiterom.

Začnime trošku odľahčene: Nepožiadate riadiaci orgán o to, aby ste domáce zápasy hrali niekde inde..?

„Dostali sme sa trošku do šlamastiky v domácich vystúpeniach hlavne preto, že sme nepremieňali šance. S Popradom B sme vyhrávali po prvom polčase 2:0, mohol skončiť aj 6:0, ale zahodili sme príležitosti a po prestávke sme po hrubých individuálnych chybách v defenzíve inkasovali štyri razy. Odvtedy sa to s nami začalo viezť. So Šarišskými Michaľanmi to bol síce vyrovnaný duel, ale zase sme nepremenili šance a hostia  po dvoch strelách dva razy skórovali a na dôvažok sme si dali aj vlastenca. Bol to smoliarsky duel a rovnako tak aj v Kalši, kde sme dostali v vyrovnávajúci gól v nadstavenom čase.“

Už ste prišli na to, čo sa deje v mužstve?

„Viem, z čoho pramenia výkyvy. Nie sme mentálne odolní , niektorí háči nie sú zvyknutí hrať pod tlakom. Pokiaľ chceme hrať o vrchné priečky, nastavenie hráčov musí byť iné  a každý zápas treba ísť na maximum. Lenže ja som pobadal u zverencov to, že sa boja bolesti, zdráhajú sa ísť na zem, šmýkať sa. Toto stále zdobilo Stropkov. Pokiaľ sme hrali aj proti silnejšiemu súperovi, tak sme stále šmýkali. Teraz je toho schopný maximálne jeden hráč. To nie je v poriadku. Pritom máme vyvážený mančaft,  aj matadorov, čo majú skúsenosti. Ak sa výsledky a hra nezlepšia, tak určite viac šancí dostane aj omladina.“

Aký cieľ ste vytýčili mužstvu pred ročníkom?

„Hráči majú finančnú motiváciu navyše, ak skončia do tretieho miesta. Netlačíme sa za postupom, ale budúci rok je sté výročie založenia organizovaného futbalu v Stropkove a mienime urobiť všetko pre to, aby sme sa na spomínanú métu dostali.“

S Petrom Petrášom, trénerom Tatrana, ste kedysi pôsobili vedno v Petržalke, čo ste si povedali po skončení duelu?

„Pravdu povediac nebol priestor na debaty, a to aj preto, že on bol hrajúcim trénerom. Pozhovárali sme sa pred zápasom.“

Bol nejaký rozdiel medzi touto prehrou a predošlými?

„Hostia boli lepší, to priznávam. Po našich kiksoch v obrane sme dostali aj góly. Musíme podniknúť dajaké kroky, aby sme  predišli lajdáckosti, z ktorej pramenia zásahy hostí. Ide o dobrých hráčov, ale podcenia situácie a potom prídu facky.“

Mohol byť výsledok  iný?

„Aj my sme mali dve-tri stopercentné šance, ale, žiaľ, nevieme podobné možnosti zúročiť. Rolu zohráva aj psychika lebo každý domáci neúspech zráža sebavedomie. Smerom do ofenzívy nehráme dobre a súperi zväčša urobia kontry a potom inkasujeme, lebo defenzíva mužstva je takpovediac platonická. Aj preto, čo som už spomenul.“

Boli ste v jeseni vôbec spokojný s nejakými výkonmi?

„Možno s dvoma zápasmi. Viem, kde nás tlačí topánka, riešime to, ale nejde to okamžite. Niektorí jednotlivci nemajú absolvovanú letnú prípravu, lebo boli na brigáde. Nigérijčan Agbane odohral len pár zápasov a kvôli vízam sa musel vrátiť, no čakáme naňho, lebo je to kvalitný futbalista. Okrem toho sa udialo veľa zásahov v tíme, mám na mysli príchod nových či staronových hráčov. Preto hra, ktorú som preferoval a ktorá nám vychádzala na jar, sa rozplynula. Noví hráči nezapadli a kolieska v súkolí nie sú dobre namazané. Treba nájsť recept, ako docieliť nápravu.“