Slovenskí hokejisti v úvodnom zápase olympijského turnaja zdolali Fínsko prekvapivo 4:1. Nad Suomi si pripísali prvé víťazstvo na veľkom turnaji po 22 rokoch.
Doposiaľ poslednú výhru dosiahli Slováci ešte v roku 2004, na MS v hokeji v Ostrave vyhrali 5:2.
Dvakrát sa presadil Marián Gáborík, dvakrát Miroslav Šatan a jeden gól strelil Ľuboš Bartečko.
V bránke stál terajší tréner brankárov JÁN LAŠÁK.
Vedeli ste o tom, že posledné víťazstvo nad Fínskom bolo pred 22 rokmi?
Nie, vôbec.
Bolo to na MS v hokeji 2004.
2004? Tak tam som bol (smiech).
Vychytať výhru proti terajšiemu výberu Fínska bolo určite ťažšie ako pred dvoma dekádami. Ako ste prežívali zápas na striedačke?
Víťazstvo sa rodilo určite inak, videli ste kurzy. Vtedy to možno bolo vyrovnané, ale tu v Miláne sme boli outsideri.
Bol to krásny kolektívny výkon, podporený výborným výkonom brankára. Bolo tam všetko, čo by si každý tréner želal. Všetci musíme byť spokojní.
Určite sme si to všetci na Slovensku užili, aj keď my na lavičke o trochu menej. Vtedy sa to veľmi nedá.
Keď ste analyzovali výkon Samuela Hlavaja, dá sa mu vôbec niečo vytknúť?
Ešte som to veľmi nerozoberal. Pozrieme si to dnes spolu so Samom. Asi tam nie je čo vytknúť. Vždy sa však nájdu chybičky, perfektný svet neexistuje. Myslím si, že tam bolo všetko, čo tam malo byť.
Jedna vec je, keď vás brankár drží na začiatku zápasu, ale druhá je, keď vytiahne zákrok aj za stavu 1:1 v tretej tretine. Tam mal asi dva alebo tri zázračné zákroky, ktoré mohli skončiť gólom.
Dobre sa ukázala aj odolnosť v zápase, či dokáže vytiahnuť ešte niečo extra. A to sa včera udialo. Nedá sa to urobiť každý zápas, ale včera to tam bolo.
V predikciách pred turnajom sa spomínalo, že najväčšia slabina Slovákov bude bránkovisko. Ukázal Hlavaj v zápase proti Fínsku opak?
Ešte je skoro chváliť. To je moja životná skúsenosť. Ja viem, že všetci sme nadšení, národ je v eufórii, ale nemôžeme teraz lietať v oblakoch.
V piatok máme ďalší zápas, musíme ďalej tvrdo pracovať. Špeciálne hráči a brankári na ľade, aby boli čo najlepšie pripravení. Ak výkon proti Taliansku a Švédsku nepotvrdíme ďalším dobrým výkonom, tak toto je zmazané.
Keď si Samuel Hlavaj teraz otvorí internet, všade sú videá jeho zákrokov a samá chvála. Ako teraz k tomu pristupovať?
Vysvetlil som mu, aký je hokejový život: Raz ste dole a raz ste ešte nižšie.
VIDEO: Zostrih zápasu Slovensko - Fínsko
Spomínali ste, že brankárov chcete na turnaji rotovať. Uvažujete proti Taliansku o zmene?
Určite nemôže všetko odchytať jeden brankár. Videli sme mladého talianskeho brankára proti Švédsku. Má tridsať zápasov vo švédskej lige a fyzicky to nezvládol.
Tri zápasy za štyri dni sú obrovská záťaž. Môže sa stať, že v druhej polovici turnaja by už brankár nemusel byť stopercentný.
My vieme kto pôjde chytať proti Taliansku, brankári to vedia, ale nerád to hovorím dopredu. Nech sa súper pripraví na dvoch či troch, nie na jedného.
Pri mužstve pôsobíte už dlho. Šimon Nemec po zápase povedal, že v minulosti by sa za stavu 1:1 rozsypali. Vidíte na hráčoch, že sú mentálne silnejší ako v minulosti?
Záleží, o akom období sa bavíme. Boli časy, keď sa tím neposkadal, ale aj naopak.
Keď máme hráčov z NHL, ktorí sú draftovaní vysoko, sú mladí a sú drzí, tak mužstvo by sa nemalo zložiť. Takýto hráči to musia mať v DNA a som rád, že to doniesli aj sem. To je ich zásluha, že to teraz máme.
VIDEO: Najnovší diel podcastu Hokejový boss
Hráči, dokonca aj tí z NHL, spomínali, že tempo proti Fínom bolo veľmi veľké. Vnímali ste to zo striedačky rovnako?
Určite to bolo rýchlejšie ako v zámorí. V NHL máte 82 zápasov a niektoré sú hrozné. Nechcem degradovať úroveň NHL, ale nedokážete hrať všetky zápasy dobre.
Do Milána prišli najlepší z najlepších, sú tu emócie. Už z tohto pohľadu je jasné, že úroveň bude určite vyššia.
Góly, ktoré dali Slováci hráči boli čisto o ich individuálnej kvalite, alebo aj o skautingu brankára?
Hráčov sme upozornili na nejaké detaily, ktoré sme našli v štýle Juuseho Sarosa, ale musíte sa spýtať ich, či to použili alebo nie.
O Samuelovi Hlavajovi sa hovorí, že je turnajový brankár. Čo mu chýba, aby sa presadil aj ako stabilný ligový brankár v zámorí?
Musí si ma zobrať so sebou (smiech). Dostať sa do NHL je ťažké, ale držať sa tam je ešte ťažšie. Musíte každý deň dokazovať, že tam patríte. Potrebná je konzistentnosť výkonov, človek nesmie poľaviť. Keď ste na hrane, pod vami čakajú ďalší štyria brankári a každá mikrochyba sa trestá.
Spomínali ste, že keď príde Hlavaj do reprezentácie, je z neho iný človek. Čo mu pomáha v slovenskej šatni vyhecovať sa k dobrým výkonom?
Nie že iný človek, ale každý, kto príde do národného tímu, sa cíti inak. Príde medzi svojich, znie slovenčina, slovenské pesničky, humor.
Atmosféra je úplne iná ako v klube. Chalani sa dobre poznajú, sú tu väzby, zážitky, spomienky. To tu bude vždy.
On tu má navyše svoju pozíciu. Všetci ho berú ako toho, kto má tím potiahnuť. To vám dodá sebavedomie. Napríklad v Minnesote takúto pozíciu nemá.
Určite tie zápasy sledovali aj v zámorí. Môže mu to pomôcť, ale bavíme sa o jednom zápase. Krotil by som to. Potvrďme to ďalšími výkonmi.
Veľkí hráči rastú pomaly.
Vidíte v jeho prípade aj paralelu s vašimi začiatkami v zámorí?
Je to iné. Ja som s ním pracoval ešte v USHL, videli sme progres. Potom prišiel do Slovana, prvý rok nebol ideálny, druhý bol výborný.
Musel sa prebíjať, na Slovensku nemal dôveru, tak odišiel do Plzne, kde ju dostal a odrazil sa.
On išiel do zámoria starší než ja. Samozrejme, aj jeho sa snažia zoceliť, niekedy mu to sťažia vedome a robia to dobre.
Ale dúfam, že s mojím príbehom to nebude mať spojitosť. Ja by som bol rád, keby sme mali v NHL dvoch-troch brankárov v blízkej budúcnosti.
