V aktuálnej sezóne Svetového pohára je jej najlepším individuálnym výsledkom 23. miesto z vytrvalostných pretekov vo švédskom Östersunde.
Z desiatich štartov vydolovala len dve bodované umiestnenia (top 40, pozn.) a v celkovom poradí figuruje na 73. pozícii so ziskom 27 bodov.
Olympijské hry však často píšu príbehy, v ktorých senzačne uspejú aj športovci, ktorých predošlé výsledky rozhodne nepasujú k favoritom na medailu.
Jeden takýto príbeh napísala v biatlonovej aréne v Anterselve Bulharka Lora Hristovová, ktorá v najdlhšej ženskej disciplíne získala bronzový kov.
"Stále nedokážem vyjadriť všetky tie pocity a užiť si to. Mala som už toľko rozhovorov, ale som nesmierne šťastná a nadšená zo svojho výkonu.
Keď som vystúpila na pódium, bolo to šialené. Nemohla som uveriť, že stojím vedľa týchto biatlonových legiend a že som svoj najlepší výsledok dosiahla na olympiáde," hovorila 22-ročná medailistka.
Na pódiu je najkrajšia
Základom jej úspechu bola bezchybná streľba, čo nie je až také prekvapenie. Štyri nuly už raz v sezóne predviedla a v decembri bola s úspešnosťou 97 percent streleckou líderkou Svetového pohára.
Tentokrát však k dvadsiatim vybieleným terčom pridala aj solídny beh, vďaka ktorému mohla pomýšľať na najväčší úspech v jej doterajšej kariére.
V závere ju nulou pri streľbe v stoji mohla obrať o medailu Franziska Preussová, no dvoma chybami sa pripravila o možnosť zdolať Hristovovú.
Tá nadviazala na niekdajšie biatlonové úspechy Bulharska, ktoré na ZOH získalo v tomto športe tri zo svojich ôsmich medailí, vrátane jediného zlata.
Pred 24 rokmi získala v Salt Lake City bronz Irina Nikulčinová a ešte o štyri roky skôr sa olympijskou šampiónkou na 15 km stala Jekaterina Dafovská. Paradoxne, práve Dafovská bola súčasťou medailovej ceremónie.
"Som šťastná a milo prekvapená. Teraz môžeme oslavovať. Povedala som jej, že som na ňu veľmi hrdá a že na pódiu je najkrajšia," uviedla pre bTV Sport.
Ovládla šampionát v Osrblí
Hristovovú môžu poznať aj slovenskí fanúšikovia biatlonu. V jeho letnej verzii sa v roku 2023 predstavila na MS v Osrblí a toto podujatie ovládla.
Vyhrala juniorský superšprint, šprint aj stíhacie preteky, pričom trikrát ju na stupňoch pre víťazky doplnila aj talentovaná Slovenka Ema Kapustová.
Hristovová nepochádza zo športovej rodiny a podľa slov jej matky s biatlonom začala sama, keď mala deväť rokov. Rodáčka z mesta Trojan začala trénovať v miestnom klube Ajax, ktorého je dodnes súčasťou.
"Získať olympijskú medailu bol vždy jej sen. Nedávno bola chorá, no včas sa jej podarilo zotaviť. Som nadšená," uviedla jej matka Theodora Kommosová, ktorá z poverčivosti nesleduje streľbu svojej dcéry.
"Neboli chvíle, keď by som premýšľala nad tým, že to zabalím. To, čo robím, mi vždy prinášalo radosť," hovorila Hristovová ešte v roku 2023.
Podľa Dafovskej je Lora veľký talent, ktorému môžu po tomto úspechu narásť krídla a v budúcnosti od nej možno očakávať ďalšie kvalitné výsledky. "Na to, čo dnes dokázala sa bude dlho spomínať," dodala.
VIDEO: Zostrih z vytrvalostných pretekov žien v biatlone na ZOH 2026
Krajan hrozí koncom kariéry
Úspech 22-ročnej športovkyne prekryl aj kauzu, ktorú nečakane musí riešiť bulharský biatlon. Blagoj Todev síce skončil v mužských vytrvalostných pretekoch na solídnom 22. mieste, no prekvapil svojim vyhlásením.
"Nie som spokojný. Na olympiáde záleží len na medailách. Nevidím zmysel v pokračovaní, zvažujem to už dlho. Nemyslím si, že som na vrcholnej úrovni, pretože nemôžem ukázať svoj potenciál.
Sú veci, ktoré nás brzdia. O nich nechcem hovoriť. Som demotivovaný, v posledných rokoch som prežil veľa psychického stresu a myslím si, že ďalej ani nemusím pokračovať," povedal Todev pre web sportal.bg.
Jeho slová vyzneli kriticky voči federácii. Podľa prezidenta zväzu Atanasa Furnadžieva však z Todeva hovorila skôr frustrácia z toho, že krátko pred ZOH ochorel a nepodal taký výkon, ako by si želal.
O konkrétnych problémoch či veciach, ktoré by mali Todeva brzdiť, nehovoril a dodal, že národné tímy majú zaistenú kvalitnú prípravu na vrchol sezóny.
K senzačnému úspechu Hristovovej dodal, že do poslednej chvíle veril, že skončí druhá za Juliou Simonovou, ale aj bronz má obrovskú cenu.
Už druhá bulharská medaila
Bulharsko poslalo do Talianska skromnú 20-člennú výpravu. Na predošlých troch ZOH nezískalo cenný kov, no tentokrát ich má už dva. Bronz získal aj snoubordista Tervel Zamfirov v paralelnom obrovskom slalome.
Hristovovú po pretekoch pochválila aj lúčiaca sa talianska veteránka Dorothea Wiererová, ktorá obsadila piate miesto: "Som ohromená a šťastná za Loru. Je skvelé, že niekto z malej krajiny toto dokáže."
Obe biatlonistky sa spolu rozprávali aj pred pár dňami, keď sa v zmiešanej štafete tešila z medaily Talianka. Hristovová si na ten rozhovor spomenula a podľa jej slov aj vďaka tomu zostala pokojná.
"Snažila som sa nemyslieť na výsledok, ale iba sa sústrediť na svoju streľbu a lyžiarsku techniku. Myslím si, že na týchto hrách som v životnej forme.
Znamená to pre mňa veľa. Som šťastná, že môžem inšpirovať mladších športovcov, že môžu byť hrdí a takisto ďakujem celému tímu," dodala.
Slováci sa dočkali po 22 rokoch
V piaty súťažný deň olympijského programu sa rozbehol aj mužský hokejový turnaj, pričom hneď úvodný zápas priniesol prekvapenie na úkor favorita.
Po takmer 22 rokoch sa Slovensko dočkalo víťazstva nad Fínskom (4:1), vďaka čomu výrazne zlepšilo svoje vyhliadky do ďalšieho priebehu turnaja.
VIDEO: Zostrih zo zápasu Slovensko - Fínsko na ZOH 2026
"Odohrali sme výborný zápas ako tím. Nebolo to len o mne. Chalani odviedli skvelú robotu, dohrávali súboje, dostali sa Fínom pod kožu.
Bolo vidno, že súper je nervózny. Keď som sledoval, ako hráme, veril som, že výsledok dnes zvládneme," vravel brankár Samuel Hlavaj.
S domácim Talianskom sa prekvapivo dlho trápili favorizovaní Švédi, no napokon si mužstvo zložené vylúčene z hráčov NHL poradilo výsledkom 5:2.
O významný míľnik sa postaral aj švajčiarsky lyžiar Franjo von Allmen, ktorý po zjazde a tímovej kombinácii ovládol aj superobrovský slalom.
Tri zlaté medaily na jedných hrách získali okrem neho Rakúšan Toni Sailer (Cortina d'Ampezzo 1956), Francúz Jean-Claude Killy (Grenoble 1968) a Chorvátka Janica Kosteličová (Salt Lake City 2002).
