Skialpinistka Marianna Jagerčíková obsadila v olympijskom šprinte 11. miesto a postarala sa najlepší individuálny slovenský výsledok na ZOH 2026.
Do finále jej chýbal jediný krok. Technický problém v semifinále ju pripravil o šancu bojovať o medaily. Jagerčíková po pretekoch priznala, že sa cítila dobre a mala výborne rozbehnuté semifinále na postup.
„Išlo sa mi dobre, bola som vpredu. Mala som smolu, že mi na viazaní stvrdol sneh a nedalo sa zapnúť. Rukou som si to musela zoškrabať. Stratila som veľa času. Bohužiaľ, v takýchto podmienkach sa to stáva. Nezbláznim sa však z toho,“ povedala v prvej reakcii pre STVR.
Obrovská smola
Štyridsaťročná Jagerčíková bola najstaršia účastníčka na štarte. Vo svojom rozbehu kontrolovala situáciu a finišovala tretia, čo jej zabezpečilo priamy postup do semifinále.
V ňom začala výborne. Mala rýchly štart, vybrala si výhodnejšiu stopu a priebežne sa dostala na čelo skupiny. Na schody vybiehala ako prvá a technickú pasáž zvládla bez problémov. Aj nasadenie lyží na batoh mala čisté a držala si výbornú pozíciu.
V momente, keď mala reálnu šancu na finále, ju zastavila drobnosť, ktorá v šprinte rozhoduje.
Rozhodujúci moment prišiel po položení lyží na sneh. V priestore bolo veľa mäkkého snehu a ten sa jej dostal pod topánku a do viazania.
„Keďže sa topánka zapína cez špičku, sneh jej znemožnil rýchle zacvaknutie lyže. Kým vyčistila viazanie a zbavila sa snehu, súperky jej výrazne odskočili. Je to športové nešťastie,“ zhodnotil situáciu skialpový tréner Peter Svätojanský v štúdiu STVR.
Technický problém ju vyradil z boja o postup a do cieľa prišla šiesta so stratou sedemnástich sekúnd. Celkovo obsadila jedenáste miesto.
Šiarnik s nádejou na štafetu
V šprinte sa predstavili ďalší dvaja slovenskí reprezentanti, ktorí však skončili v rozbehoch.
Rebeka Cullyová obsadila v olympijskom šprinte 16. miesto. V rozbehu ju pribrzdila chyba na schodoch, kde jej vypadli lyže z batohu.
„Je to úspešne za mnou. Ani sama neverím, že už to mám za sebou. Naozaj som dlho čakala na tento moment a snažila som sa užiť si každú jednu sekundu. Aj napriek tomu, že sa mi pritrafila chybička v tranzitnej zóne, hodnotím to ako neskutočnú skúsenosť,“ povedala Cullyová pre TASR.
Jakub Šiarnik skončil na 18. mieste. V silnej konkurencii sa mu nepodarilo zachytiť tempo najrýchlejších už od štartu. „Som nadšený, že to už vypuklo a že skialp má za sebou premiéru na olympiáde. Štart v tejto šestici bol pre mňa zážitkom sám o sebe. Žiaľ, fyziológiu neoklameš, výbušnosť tam nebola,“ povedal Šiarnik pre TASR.
Už teraz sa však pozerá smerom k miešanej štafete s Mariannou Jagerčíkovou.
„Len Poliaka som potom dobiehal, čo je dobrý znak pre štafetu. Tá je viac vytrvalostná a ten výkon bude stáť určite za viac ako tieto tri minútky. Ak by sa nám pod piatimi kruhmi podarilo ísť na úroveň ôsmeho či deviateho miesta, brali by sme to všetkými desiatimi,“ dodal.
Ako sa šli preteky?
Olympijský šprint v skialpinizme štartoval rozbehmi, v ktorých sa predstavilo osemnásť pretekárov. Štartové pole bolo rozdelené do troch jázd po šiestich, pričom priamo postupovali vždy prví traja.
Zvyšné tri miesta do semifinále obsadili najrýchlejší „lucky losers“ podľa dosiahnutých časov. Formát bol jednoduchý, ale nemilosrdný. Krátka trať, kontakt medzi pretekármi a minimum priestoru na chybu.
Preteky začali bežeckou časťou na dojazdovej trati Stelvio v Bormiu. Po štarte nasledoval výbeh do technickej pasáže prezývanej „diamant“, kde sa pelotón často natiahol.
Nasledovali technické úseky, vrátane schodov, ktoré museli pretekári absolvovať v topánkach s lyžami pripnutými na batohu. Ide o jednu z najnáročnejších častí trate.
Po technickej sekcii si pretekári opäť nasadili lyže, následne vo vyznačenom priestore strhli pásy – mimo zóny by znamenal prešľap trojsekundovú penalizáciu. Ak by pásy vypadli z vrecka, hrozila by až tridsaťsekundová penalizácia, jedna z najtvrdších sankcií v šprinte.
Záver patril zjazdu v štýle skikrosu – úzky koridor, bránky, vysoká rýchlosť a boj o každú pozíciu. Organizátori postavili trať tak, aby bola pre diváka maximálne atraktívna – celé to trvalo približne tri minúty.
Ako sa idú štafety?
Miešaná štafeta je oproti trojminútovému šprintu výrazne vytrvalostnejšia. Každý pretekár absolvuje dva šprintérske okruhy, takže sa na trať vracia dvakrát a musí lepšie hospodáriť so silami.
Nestačí ísť naplno od štartu do cieľa ako v individuálnom šprinte – rozhoduje rozloženie tempa, stabilita výkonu a čisté prechody. Celé preteky trvajú približne pol hodiny a vyžaduje kombináciu výbušnosti aj vytrvalosti.
Slovenskí reprezentanti sa predstavia v sobotu 21. februára o 13:30.
