Leicester City kedysi ukázal svetu, že vo futbale ešte stále môže zvíťaziť srdce nad peniazmi. Že aj klub s minimálnymi šancami môže zosadiť impériá.
Dňa 2. mája 2016 sa zrodil jeden z najpamätnejších momentov novodobej športovej histórie. Skromný anglický klub Leicester City šokoval futbalový svet, keď senzačne ovládol Premier League a zosadil finančných gigantov.
Príbeh outsidera, ktorému pred sezónou nik neveril, sa stal symbolom nádeje pre všetkých malých.
O desať rokov neskôr prichádza krutý kontrast. Klub, ktorý kedysi dobyl Anglicko, padá až do tretej ligy. Nie z Premier League, ale z Championship do League One. Z rozprávky sa stala tvrdá realita.
Ihneď po nástupe do funkcie pustil tréner Leicesteru Claudio Ranieri hráčom skladbu Kasabian – Fire z roku 2009. Spieva sa v nej o nezastaviteľnosti a ohni v človeku.
Keď zaznela Fire, prichádzali bojovníci
„Pieseň sa stala našou hymnou. Vravel som hráčom, že keď vstúpia na trávnik a začujú Fire, znamená to, že prichádzajú bojovníci,“ vysvetľoval podľa britských médií Ranieri.
V športe sa občas stane, že outsider poníži pyšného favorita. Ak však zosmiešni celý rad bohatých klubov – a to práve v Anglicku, kde najväčší hráči trhu pracujú s rozpočtami v stovkách miliónov libier – ide o mimoriadnu vzácnosť.
Chelsea, oba kluby z Manchestru či Arsenal v tom období vyplácali na mzdách viac ako 200 miliónov libier ročne. Iba o pár miliónov menej míňali Liverpool a Tottenham. Leicester mal na platy balík nižší než 50 miliónov libier.
„Ak to Leicester dotiahne k titulu, bude to najneočakávanejší triumf v dejinách tímových športov na celom svete,“ napísal na sociálnej sieti legendárny anglický útočník Gary Lineker.
A stalo sa. Bol máj 2016. Leicester sa prvýkrát stal majstrom Anglicka a dve kolá pred koncom mal pred Tottenhamom nedostižný sedembodový náskok.
Voľno, pokoj a dôvera
„V dobe, keď peniaze rozhodujú o všetkom, sme dali všetkým malým klubom nádej, že to nemusí byť pravda. Otvorili sme srdce ďalším malým klubom. A to mi robí obrovskú radosť,“ vyhlásil Ranieri.
Talian bol svojský. Hráčom dával dvakrát do týždňa voľno, čo je vo vrcholovom futbale takmer nevídané.
„V Anglicku sa hrá každý zápas ako derby. Je to vyčerpávajúce. Hráči sa musia po zápase v prvom rade dobre zotaviť. Nechápte ma zle. Moji hráči trénujú veľa, ale nie tak často,“ vysvetľoval.
Musel zohľadniť aj to, že niektorí futbalisti dochádzali na tréning z Manchestru alebo Londýna.
„V aute strávia aj päť hodín. Takéto niečo je vo veľkom futbale rarita,“ dodal kouč.
Ešte v roku 2015 ho pritom vyhodili z gréckej reprezentácie po prehre s Faerskými ostrovmi. Mnohí mu už neverili.
Kurz 5000:1 a nočná mora
„Má mentalitu niekoho, kto vyhrať nepotrebuje. A je príliš starý na to, aby ju zmenil,“ vyhlásil na jeho adresu José Mourinho. Neskôr svoj výrok oľutoval.
Pred štartom sezóny odborníci pasovali Leicester medzi hlavných kandidátov na zostup. Šanca na titul bola v stávkových kanceláriách ohodnotená absurdným kurzom 5000:1.
Ranieriho inšpiroval rýchly prechod do útoku, aký predvádzal Dortmund. Leicester bol takticky flexibilný.
„Hráčov nezaťažujem rečami o herných schémach," tvrdil tréner
Okamžitý pressing, rýchlosť, poctivosť, zdravá agresivita, nebojácnosť, vášeň a smrtiace brejky – to všetko patrilo k senzácii menom Leicester. Pomohlo aj šťastie. Klub odohral celú sezónu prakticky so štrnástimi hráčmi, zranenia sa mu vyhýbali.
Hanks veril
Slávny herec Tom Hanks so šibalským úsmevom tvrdil, že na Leicester stavil 100 libier. Iba u spoločnosti William Hill sa našlo dvanásť úspešných tipérov. Najvyššia stávka mala hodnotu 79 libier.
„Nočná mora pre bookmakerov sa stala realitou, rozprávka pre tipérov tiež,“ tvrdil hovorca William Hill Graeme Sharpe.
Analytici v Las Vegas vypočítali, že stávkové kancelárie prerobili približne 14 miliónov dolárov.
VIDEO: Cesta Leceistru k titulu Premier League
Nad Leicesterom žasol celý svet. Americký Wall Street Journal priniesol na titulnej strane návod, ako správne vyslovovať meno klubu.
„Vo Francúzsku už ľudia s Leicesterom zaobchádzajú ako s Manchestrom United. Všetky jeho zápasy vysielajú v krčmách naživo a vždy býva vypredané,“ písal L'Équipe.
Thajská rodina, ktorá klub postavila na nohy
Ešte v roku 2010 prišla do Leicesteru thajská delegácia na čele s Vichaiom Srivaddhanaprabhom. Majiteľ spoločnosti King Power – monopolnej siete duty free obchodov na thajskom letisku – mal majetok odhadovaný na tri miliardy dolárov.
Miloval vodné pólo, ktoré aj sám hrával, no rozhodol sa investovať do futbalu. Najprv zadlžený Leicester sponzoroval, neskôr kúpil majoritný balík akcií.
„Chcem dať klubu dlhodobú stabilitu a pokrok,“ vyhlásil. Zo syna Aiyawatta urobil viceprezidenta.
„Klub povedieme v duchu zásad thajskej rodiny, ktorá drží za všetkých okolností pri sebe.“
Vyrovnal dlhy, investoval do tréningového centra, štadióna aj kádra. Keď Leicester v roku 2014 postúpil do Premier League, vyhlásil:
„Do troch rokov budeme medzi najlepšou päťkou.“
Pivo zadarmo
V sezóne 2014/15 bol Leicester až 140 dní na poslednom mieste tabuľky. Zachránil sa v poslednej chvíli.
„Dali sme trénerom, manažérom i hráčom čas. Počúvame problémy každého jednotlivca pracujúceho u nás a snažíme sa im pomáhať ich riešiť,“ tvrdil Srivaddhanaprabha.
Na štadióne King Power rozdávali fanúšikom pirohy aj pivo zdarma. Ceny vstupeniek sa na rozdiel od bohatých konkurentov nemenili. Majitelia lietali na zápasy vrtuľníkom a pristávali priamo v stredovom kruhu ihriska. Vyťažení podnikatelia sídliaci v Londýne by inak vraj nestíhali zápasy.
Zásadný podiel na úspechu mal aj Steve Walsh, prvý asistent a šéf skautingu, ktorý predtým šestnásť rokov pôsobil v Chelsea. Objavil napríklad Didiera Drogbu.
„Je to mozog úspechu. Práve Walsh maže rozdiely medzi klubmi s obrovskými rozpočtami a Leicesterom,“ tvrdil Lineker.
Druhá mama kabíny
Walsh v Leicesteri musel rozmýšľať nízkonákladovo. V neznámych hráčoch však objavil potenciál. Z nižších líg vytiahol viac ako tridsať futbalistov. Väčšinu základnej zostavy získal za menej ako milión libier.
Za úspechom bola aj atmosféra.
„Mám skvelý tím, v ktorom vládne priateľstvo. Každý pomáha každému. Nie sú to možno takí veľkí hráči, ale je to tím s veľkou energiou,“ vravel Ranieri.
V klube pracovali aj ľudia verní Leicesteru celý život.
Sheila Kentová prala dresy desiatky rokov. Pre hráčov bola druhou mamou.
„Ranieri za mnou chodí každé ráno a povie: ,Ahoj.‘ Keď sa vráti z Talianska, nikdy mi nezabudne priniesť čokoládu.“
Jablkový dezert
Kuchár Gary Payne dodržiaval predzápasový rituál. Každý piatok pripravoval jablkový dezert.
„Raz som to urobil a chlapci vyhrali. Potom to chceli opäť,“ vysvetľoval.
Ranieri sa spočiatku bál, aby sa hráči neprejedli.
„Nikdy som nevidel takých hladných futbalistov, ale potom som si z toho začal robiť žarty.“
V Anglicku sa hrá s obrovskou intenzitou.
„Ak chlapci behajú tak veľa a rýchlo, môžu jesť, koľko chcú.“
Mahrez, Vardy a zrod hviezd
Z neznámych hráčov sa v priebehu pár mesiacov stali hviezdy svetového formátu.
Špílmacher Riyad Mahrez sa stal najlepším hráčom Premier League podľa hráčov. Jamieho Vardyho zvolili za najlepšieho futbalistu novinári, v spomínanej sezóne dal v Premier League 24 gólov, iba Harry Kane ich dal viacej (25).
„Ak by ste mu dali na čelo žiarovku, určite by ju rozsvietil. Toľko má energie,“ tvrdil Ranieri o Vardym.
Už v ďalšej sezóne 2016/2017 prišiel návrat do reality. V januári 2017 získal Ranieri prestížne ocenenie svetový tréner roka (2016) podľa FIFA. O mesiac neskôr však dostal v Leicester City výpoveď.
Stalo sa tak 292 dní po zisku titulu. Klub sa v tom čase nachádzal až na 17. mieste tabuľky Premier League.
O desať rokov neskôr
Desať rokov po senzačnom titule futbalisti Leicesteru zostúpili až do tretej ligy.
Kým ešte vlani hrali medzi elitou, po utorňajšej remíze 2:2 s Hullom majú istotu, že sa neudržia ani v Championship. Dve kolá pred koncom strácajú z predposledného miesta na prvú nezostupovú priečku sedem bodov.
Ešte pred piatimi rokmi pritom vyhrali Anglický pohár aj Superpohár.
V aktuálnej druholigovej sezóne doplatili aj na odpočítanie šiestich bodov za porušenie finančných pravidiel. Leicester zostúpil z Premier League po sezónach 2022/23 a 2024/25, teraz si pohorší už tretíkrát za štyri roky.
Jasný cieľ
„Zostup do League One je potvrdený a ako prezident za to preberám zodpovednosť. Neexistujú žiadne výhovorky. Zažili sme najvyššie vzostupy a teraz aj najnižšie pády a bolesť zdieľame všetci."
"Úprimne ma mrzí sklamanie, ktoré sme spôsobili. Teraz sa sústredíme na to, čo bude ďalej. Prijmeme potrebné rozhodnutia, aby sme posunuli klub vpred, budeme spolupracovať na obnove, zlepšení a obnovení štandardov očakávaných od Leicester City.
"Náš cieľ je jasný – dôrazne reagovať a súťažiť o to, aby sme tento klub opäť posunuli vpred. Postavíme sa tomu čelom,“ uviedol prezident klubu Aiyawatt Srivaddhanaprabha.
Kedy sa začal úpadok?
Ak by sme mali hľadať zlomový moment, bol by to 3. jún 2024. Chelsea vtedy oznámila angažovanie Enza Marescu. Talian práve doviedol Leicester z Championship späť do Premier League a bol považovaný za jedného z najsľubnejších trénerov v Anglicku.
V máji pózoval s trofejou za Championship, začiatkom leta sa presťahoval do Londýna.
Nahradil ho Steve Cooper, ktorý nevydržal ani šesť mesiacov. V čase odvolania bol Leicester na 16. mieste. Vedenie potom stavilo na Ruuda van Nistelrooya, no ani to nevyšlo. Holanďanove obmedzené skúsenosti nestačili a tímu chýbalo 13 bodov na záchranu.
Symbolické bolo aj leto pred aktuálnou sezónou. Odišiel Jamie Vardy – posledné spojivo so zlatou érou. Za Leicester nastrieľal presne 200 gólov. Dnes 39-ročný krídelník hrá za Cremonese, kde v Serie A strelil päť gólov a pridal dve asistencie.
Leicester si rýchlo pokazil šance na okamžitý návrat. Nezískal priame postupové miesta a nedostal sa ani do play-off.
Bojkot fanúšikov
V októbri 2025 klub opustila generálna riaditeľka Susan Whelanová. Následne dočasne prevzal vedenie Aiyawatt Srivaddhanaprabha. Dlho však v klube chýbal pre povinnosti voči King Power a smútok za thajskou kráľovnou matkou Sirikit.
Denník The Athletic informoval o nedostatku personálu vo vedení klubu. V januári všetko vyvrcholilo bojkotom fanúšikov. Zápas proti West Bromwich Albion sprevádzali prázdne tribúny.
Rana, z ktorej sa klub už úplne nespamätal
Na definitívny pád sa v klube nabaľovali roky chaosu, zlé rozhodnutia aj športové zlyhania. Mnohí fanúšikovia však dodnes veria, že skutočný zlom prišiel už v októbri 2018.
Vtedy tragicky zahynul majiteľ Vichai Srivaddhanaprabha, muž, ktorý stál za najväčšou rozprávkou moderného futbalu. Po zápase, v ktorom Leicester remizoval s West Hamom 1:1, nasadol do helikoptéry.
O niekoľko minút neskôr sa spoza štadióna ozvala hlasná rana, ktorú počuli aj diváci pri televíznych obrazovkách. Helikoptéra sa zrútila pri parkovisku, začala horieť, zmenila sa na ohnivú guľu a priamo pri štadióne explodovala.
S jeho smrťou akoby klub prišiel nielen o majiteľa, ale aj o smer, stabilitu a ducha výnimočnej éry. Leicester kedysi ukázal svetu, že vo futbale môže srdce poraziť peniaze. O desať rokov neskôr je jeho príbeh aj varovaním, ako rýchlo sa dá spadnúť z vrcholu až na dno.
