Keď sa olympijský hokejový turnaj konal naposledy, JURAJ SLAFKOVSKÝ sa stal najužitočnejším hráčom. Hoci mal iba sedemnásť, strelil sedem gólov a Slovensko oslavovalo zisk bronzovej medaily.
Po štyroch rokoch prišiel na olympiádu ako hviezda, ktorú každý pasoval do pozície lídra.
Na zápas proti Fínsku sa tešil, nebolo na ňom vidieť stres, necítil tlak. Chcel byť rozdielový hráč. A podarilo sa mu to. V úvodnom zápase pri šokujúcej výhre nad Fínskom 4:1 dvakrát skóroval, pridal aj asistenciu.
Ak brankár Samuel Hlavaj, ktorý mal 39 zákrokov, udržal Slovensko proti Fínsku v hre, tak Slafkovský ho odniesol na pleciach do bránky.
Tréner Craig Ramsay zvykol hovoríť, že dobré veci sa dejú vtedy, keď hráči často strieľajú. Slafkovský si túto radu zrejme zapamätal. Na bránku Fínska vystrelil štyrikrát, dva puky sa ujali.
V 8. minúte strelil otvárací gól olympiády. Presný zásah bol s prívlastkom excelentný. Brankára Juuseho Sarosa obišiel a blafákom zakončil po prázdnej bránky. Pri druhom góle ukázal elitnú strelu v presilovke.
Pred zápasom bolo podľa neho všetko super, po ňom vravel, že je šťastný.
Aký je to pocit konečne zdolať Fínsko po viac než 20 rokoch?
Je to skvelý pocit. Dodá nám to veľkú dávku sebavedomia. Ale musíme si oddýchnuť a v piatok to zopakovať. Každopádne je to výborné, veľmi príjemný pocit.
Uvedomujete si, aké dôležité je toto víťazstvo dnes pre ľudí doma na Slovensku?
Určite áno. Som presvedčený, že ľudia majú radosť. Veľa z nich to doma sledovalo. Teší ma spôsob, akým sme hrali, ako chytal náš brankár, a že sme získali také veľké víťazstvo.
Opíšte nám prvý gól, čo ste videli pri tom zachytení puku?
Mal som pocit, že som bol v správnom čase na správnom mieste. Nejako som sa cez tých hráčov predral, prešiel cez pár súbojov a jednoducho som to tam poslal.
Cítili ste vtedy, že z toho môže byť výnimočný večer?
Ťažko povedať, nikdy neviete. Vždy chcete streliť prvý gól, snažíte sa získať výhodu a byť vpredu. Pre nás to bol dobrý štart a napokon sa to celé skončilo dobre. Takže som spokojný.
V závere zápasu za stavu 3:1 ste mohli skórovať do prázdnej bránky, ale boli ste bez hokejky a puk ste mali pri nohách. Skúste nás previesť tým momentom – čo vám išlo hlavou?
V tej chvíli som si hovoril: čo vlastne teraz môžem urobiť? Nemôžem to kopnúť, nemôžem si to prihrať rukou, nemôžem spraviť nič. Viete, niekedy – ešte aj v Montreale – mám problém trafiť prázdnu bránku alebo dotlačiť puk dnu.
A vtedy som si hovoril: No dobre, už je to tu zas. Dúfam, že niekto príde a dorazí to do siete. Našťastie sa to tak aj stalo, niekto tam prišiel a podarilo sa nám zápas ukončiť.
Pred štyrmi rokmi ste na olympiáde sedemkrát skórovali, dnes znovu dva góly. Prečo ste na olympijskom turnaji taký produktívny v kľúčových chvíľach?
Úprimne, vôbec netuším. Snažím sa hrať takto stále. Prial by som si dávať dva góly v každom zápase, ale to sa vždy nepodarí. Teraz som bol na správnom mieste v správnom čase a strieľal som puk, takže to vyšlo.
Ako 21-ročný ste strelili na olympiáde už deväť gólov. Verili ste, že môžete dávať toľko gólov na olympiáde v tak mladom veku?
Neviem, či som tomu veril, ale som šťastný. Som rád, že to takto vyšlo, že môžem pomôcť svojej krajine a spoluhráčom, ktorí sa snažia vyhrať zápas.
Čo by ste povedali k defenzívnej hre celého tímu?
Myslím si, že bola dobrá. Pomáhali sme si navzájom. Aj keď sme občas spravili chybu, brankár bol za nami a chytal neuveriteľne. Keď máte takéhoto gólmana, dodá vám to istotu.
Proti najlepším hráčom sveta nikdy nebudete dokonalí, ale takto sa to dá zvládnuť.
Niektorí zámorskí experti tvrdili, že nemáme brankára. Čo na to hovoríte?
Myslím si, že máme veľmi dobrého brankára.
VIDEO: Najnovši diel podcastu Hokejový BOSS
Víťazný gól strelil Dalibor Dvorský, najmladší hráč tímu. Ako veľmi mu to môže pomôcť zdvihnúť sebavedomie?
Bol to veľký gól. Vyhrané buly, potom sme zabojovali o puk. Keď vystrelíte z dobrej pozície, dejú sa dobré veci, prídu dorážky a šance. To je skvelé.
Po druhej prestávke niekto v kabíne povedal, že keby vám pred zápasom niekto ponúkol stav 1:1 po dvoch tretinách, brali by ste ho. Čo vám prebehlo hlavou, keď ste to počuli?
Áno, určite by sme to pred zápasom brali, keby niekto povedal, že po dvoch tretinách to bude 1:1.
Ale potom sme si povedali, že keď už sme tam, poďme to skúsiť vyhrať, streliť ešte nejaké góly. A presne to sa aj stalo.
Na tribúnach sedeli tisícky slovenských fanúšikov. Vnímali ste to aj na ľade?
Atmosféra bola úžasná. Netušil som, že príde až toľko fanúšikov. Som veľmi rád, že prišli, povzbudzovali nás. Je krásne počuť pokriky v slovenčine.
