Vo vynikajúcej východiskovej pozícii pred odvetným barážovým zápasom sú futbalisti Popradu, ktorí v prvom meraní síl zdolali dvojgólovým rozdielom Trenčanov. Samozrejme - ako konštatoval tréner  Marek Petruš - zatiaľ to bola len vyhraná bitka, nie však vojna. Všetko sa rozhodne v sobotu na  žilinskom umelom trávniku. Pred kľúčovým zápasom sezóny sme sa zhovárali s asistentom trénera Podtatrancov Mikulášom Dvorožňákom .

Kedy ste začali študovať pozornejšie Trenčín, až po skončení dlhodobej druholigovej pasáže alebo skôr?

„Už sme predtým sondovali hru možných našich súperov – teda Trenčína aj Zlatých Moraviec-Vrábľov, približne dve kolá pred definitívnym rozuzlením situácie v najvyššej súťaži.“

Niekedy nie je dobré zaťažovať zverencov podrobnosťami týkajúcimi sa súperov. Na čo ste sa zamerali pri mapovaní rivala?

„Analýzu súperov sme si robili pred každým vystúpením a výnimkou nie je ani baráž. Vedeli sme, že Trenčín disponuje kvalitnými chlapcami čo sa týka individuálnych schopností a nasmerovali sme pozornosť našich chlapcov na silnejšie stránky, ale i slabiny konkurenta. Tie sme sa snažili v prvom zápase využiť a to sa nám aj podarilo.“

Pri taktickom scenári ste vychádzali aj z toho, že celok spod Matúša Čáka nemusí byť v dobrej psychickej kondícii, lebo hrať baráž predsa len otrasie sebavedomím aktérov?

„Ťažko povedať, čo sa deje vo vnútri tohto klubu. My sme pôsobili na chlapcov motivačne, lebo historický úspech je na dosah. Viac sme sa sústredili na svoje možnosti a silu.“

Určite  ani pre váš tím nebolo jednoduché mobilizovať sa na baráž, lebo pozornosť bola sústredená v záverečnom kole na priamy postup...

„My, tréneri, sme boli pripravení aj na druhú alternatívu. Chlapci boli sklamaní počas vystúpenia s Petržalkou a hlavne po ňom, ale hneď po zápase sme sa ich snažili povzbudiť v tom zmysle, že to bolo skôr o účinkovaní Pohronia u posledného súpera, a nie o našom súperení s Petržalkou, hoci sme ho nezvládli. Aj preto sme šetrili niektorých hráčov – konkrétne Stana Šestáka a Vlada Kukoľa -  na baráž.“

Nemali ste trošku obavy pred úvodným barážovým stretnutím z tlaku plynúceho z husto obsadených tribún, lebo predsa len nie každý hráč je na také čosi zvyknutý?

„Nám to viac vyhovuje, pokiaľ príde viac ľudí a sme radi, že náš fanúšik si našiel cestu na štadión. Myslím si, že mužstvo sa odmenilo za dôveru pekným výkonom a cenným víťazstvom.“

Je  jasné, že druhý diel rozhodujúceho boja bude ešte náročnejší. Výsledok z domáceho zápasu prevýšil vaše očakávania?

„Ťažko povedať, kto mal aké predstavy, realizačný tím myslel na to, aby sme doma neinkasovali, lebo tu platí pohárová matematika a každý inkasovaný gól doma by nás viac dal psychicky do kolien. Preto sme nabádali zverencov k maximálnej koncentrácii v defenzíve. V ofenzíve sme sa spoliehali na skúsenosti Stana Šestáka aj ďalších hráčov a napokon to vyšlo.“

Čo bude  dôležité v Žiline?

„Pokiaľ ide o umelý trávnik, tak ten viac vyhovuje súperovi, ktorý je naň zvyknutý dlhší čas, ale my sa vyhovárať na povrch nebudeme. Ideme za svojím cieľom a k tomu je potrebné, aby sme udržali nulu na konte inkasovaných gólov pokiaľ možno najdlhšie, ak už nie do konca duelu. To však neznamená zatiahnuť sa pred vlastnú bránu a čakať. Musíme byť nebezpeční smerom dopredu a prípadne využiť štrbiny v defenzíve súpera.“