Je  tradičné, že v zimnom období nastáva značný pohyb hráčov. Jedni odchádzajú, druhí prichádzajú. Niektoré zmeny sa dali aj predpokladať podľa vývoja v jesennej časti aktuálneho ročníka, iné rošády sú trošku aj neobvyklé, či prekvapivé. Určite stojí za zmienku aj fakt, že futbalisti zavše nezamieria iba z nižšej súťaže do vyššej, ale aj naopak. Do tejto kategórie patrí aj Lukáš Eliaš, ktorý sa rozhodol opustiť druholigovú šatňu Lipian a namieril si to do treťoligového  Vranova.

Dalo sa predpokladať, že na to, že si zbalí veci, neprišiel z večera do rána. Malo to svoje pozadie a určite s touto myšlienkou koketoval dlhší čas. „Vo Vranove už trénujem od minulého týždňa a teším sa na pôsobenie v novom tíme,“ poznamenal v úvode ostrieľaný útočník.  Naznačili sme mu, či dôvodom zmeny bola zase pracovná vyťaženosť a jej zložitejšie zosúladenie s futbalom, tréningami? Tak to bolo totiž pred časom -  vtedy, keď opustil Tatran Prešov a vybral sa znovu do ŠK Odeva. „Tentoraz to nebolo o tom. Pokiaľ ide o tréningové nasadenie, tak je to približne rovnaké. Rozhodol som sa pre tento krok preto, že po postupe do druhej ligy sa niektoré veci pomenili čo sa týka skladby mužstva aj herného prejavu. Nedostával som toľko príležitostí ako som bol zvyknutý a tak som usúdil, že lepšie bude, keď odídem,“ prezradil zakončovateľ, ktorý v Lipanoch účinkoval počas troch etáp a zakaždým sa mu strelecky darilo, bol lídrom v počte nastrieľaných gólov. Tentoraz ukončil svoje účinkovanie, ktoré odštartoval v septembri 2015. „Na túto éru, ale aj predošlé budem vždy spomínať v dobrom, však som sa s nikým nepohneval. V Lipanoch som sa cítil dobre a určite sme sa ako kolektív pričinili o niektoré míľniky, ktoré zostali v pamäti,“ podotkol borec, ktorý prešiel vo svojej doterajšej kariére viacerými celkami a svojimi výkonmi utkvel určite aj priaznivcom Pušoviec, kde sa činil ešte v „plodnom“ období tamojšieho futbalu.

Nedalo nám, aby sme sa nedozvedeli ešte niečo viac o príčinách toho, že z partie ŠK Odeva odišiel. „Neviem, čo sa stalo po postupe do republikových zápolení, ale celkove sa filozofia nejako zmenila. Začali sme hrať viac defenzívnejšie. Niektoré veci sa stali pre mňa nepochopiteľné, ale nechcem sa k tomu nejako vyjadrovať. Predsa len zodpovednosť vždy nesie na svojich pleciach tréner. Domnievam sa však, že to osvedčené, s čím sme si vybojovali postup, sme úplne zmenili, no zistili sme, že to nefunguje, avšak nezmenili sme to. Určite však v tom neboli dajaké nezhody. Pravdepodobne lodivod chcel iného útočníka, hlavne typologicky, behavejšieho, preto prišiel Tomáš Jusko. Až keď sa zranil, tak som sa dostal viac k slovu, no ako hovorím, vždy je zloženie zostavy parketa kormidelníka.“ Kedy ste teda začali intenzívnejšie uvažovať o ďalšom kroku? „Pravdu povediac už vlani v lete som nad tým rozmýšľal, lebo som čosi tušil aj podľa toho, ako prebiehali prípravné zápasy. Nakoniec sme sa však s pánom Križalkovičom dohodli, že ešte zostanem aj vzhľadom na vystuženie kádra a aj preto, že predsa len druhá liga bola veľká neznáma. Lenže dianie sa vyvíjalo tým smerom, ako som tušil.“

Pred časom sa ozvali Vranovčania, ktorí ho chceli do svojich radov aj preto, že im odišiel hroťák. Ponúk mal síce niekoľko, rozhodol sa pre tento klub. „Išiel som tam, kde si ma budú vážiť a kde nájdem primerané uplatnenie. Klub má nejaké ambície, víziu budovania kvalitného tímu, v kolektíve sú viacerí ostrieľaní borci doplnení o mladých behavých hráčov. A či budem vyhovovať predstavám? Verím, že áno, práve taký typ, aký predstavujem ja, Vranovčania potrebovali,“ dodal Lukáš Eliaš. Takže od jari sa treťoligové obrany a brankári môžu mať na pozore, lebo tento strelec je stále hladný po zásahoch a mieni oprášiť v terajšom pôsobisku svoje hlavné  zbrane.