Mať hráča, ktorý je stabilne poruke, navyše sa vyznačuje dlhodobou  primeranou výkonnosťou, predstavuje pre každého trénera iste veľkú devízu. Pokiaľ je takých adeptov v tíme viac, tak je to iba na úžitok. Kouč si aspoň  nemusí natoľko lámať hlavu nad zložením základnej jedenástky. Po jesennej časti regionálnych súťaží boli viacerí jednotlivci, ktorí nevynechali ani jeden zápas, ani jednu minútu z odohraného programu. V III. futbalovej lige s výslednou bilanciou 1350 minút figuruje aj Ľubomír Andraščík, hráč Sabinova (mimochodom, v sabinovskom tíme sa rovnakou porciou v uplynulom období prezentoval aj ďalší futbalista – Patrik Kolpák). Stojí za zmienku, že  spomedzi tých, ktorí nechýbali ani na okamih na hracej ploche v prvej časti ročníka, mu patrí primát v tom, že je najstarší.

 Tento 34-ročný skúsený borec vo svojej kariére už aj predtým mal také obdobia, keď  sústavne nastupoval  v základnej zostave. „Našťastie moja telesná konštrukcia  je na to predurčená a chvalabohu ma obchádzali zranenia. Hoci v kariére sa mi prihodilo aj to, že som istý čas pauzoval pre zranenie. Bolo to asi štyri-päť rokov dozadu, keď som mal odštiepenú časť chrupavky v kolene a preto som približne tri mesiace nehral,“ uviedol tento matador MFK Slovan. Čo teda treba aktérovi na to, aby bol stále pripravený nastúpiť?  „V prvom rade pevné zdravie a primeraná forma.“

Paradoxne však pred niekoľkými mesiacmi sa Ľubo podrobil vážnemu operačnému zákroku v Košiciach, keď mu odborníci operovali hlavu. „Bolo to v lete počas prestávky, ale neovplyvnilo to môj štart v novom ročníku. Nuž, som taká povaha, že žijem pre futbal, chcem hrať napriek všetkým problémom a nedám sa len tak ľahko odstaviť. Lekári ma ubezpečili, že nie som v takom štádiu, aby som skončil s futbalom. Práve naopak, hovorili mi, že pohyb mi môže iba prospieť a organizmus sa lepšie popasuje s problémami.“ Našťastie pôvodné odhady všakovakej hrozby sa nepotvrdili, zistilo sa, že je to keratínová cysta. Ľ. Andraščík bol na pozorovaní už niekoľko rokov, chodil na pravidelné kontroly, ale stále sa nevedelo , o čo presne ide. Až nakoniec sa doktori rozhodli pre operačný zákrok. „Zlomili ma, aby som sa na to dal, vraj som mladý a prognóza nebola dobrá, cysta by postupovala viac do hlavy a narobila by väčšiu galibu, keby ju nevybrali von. Našťastie všetko dobre dopadlo a mal by som mať pokoj do konca života.“ Po zákroku mu viac ako mesiac lekári neodporúčali nič robiť, postupne sa zapojil do prípravy. „Spočiatku som mal psychický blok, ale bol som dohodnutý s mojím partiakom vzadu, že on išiel do hlavičkových súbojov  a ja som to zabezpečoval.“ Stojí za zmienku, že Andraščíkovcom futbal značne pomáha prekonať zdravotné patálie. Brat Marek – tiež bývalý hráč Sabinova -  ochorel pred pár rokmi na vážnu diagnózu, ale rakovinu lymfatických uzlín aj s pomocou toho, že bol vytrénovaný, zdolal.

 Plná minutáž Ľ. Andraščíka aj vzhľadom na uvedené stojí za obdiv. Kto ho však pozná, vie, že je to húžva, ktorá sa len tak ľahko nepoddá. „Iba nejaké karty ma spravidla predtým dokázali na krátky čas pribrzdiť, teraz v jeseni som nazbieral len dve žlté. S pribúdajúcimi rokmi si už dávam pozor na ústa aj zbytočné fauly. Počínam si inak, ako keď som mal dvadsať rokov, súboje riešim nie silovo, ale viac s rozumom. Pokiaľ ide o výkony, stalo sa mi za éry trénera Galka, že ma po jednom nevydarenom vystúpení  na Spiši stiahol dolu. To sa však stane každému hráčovi, sme predsa ľudia,“ dodal borec, ktorý by si podobne ako niektorí iní zaslúžil pomenovanie aj iron man. Pravdaže, niekedy aj on nebol celkom fit, ale zaťal zuby a išiel na pľac. „Dakedy museli pomôcť tabletky na zrazenie horúčky či iné  utlmovače bolesti, ale to je bežné, lebo pokiaľ je človek oddaný športu, tak na maličkosti nehľadí a chce stále hrať.“  Bez fanatizmu to proste nejde a Ľubo si do budúceho roka želá, aby mu zdravie slúžilo rovnako dobre. „Bodaj by nás všetkých, čo sme v amatérskom futbale, neopúšťala veľká chuť, lebo bez toho nikto nič nedokáže.“