22. február 1980: výber hráčov z amerických univerzít víťazí vo finálovej skupine zimných olympijských hier v Lake Placid nad favorizovaným Sovietskym zväzom. Tento zápas vojde do histórie ako „Zázrak na ľade".
22. február 2026: hokejisti USA vyhrávajú vo finále olympiády v Miláne 2:1 po predĺžení nad Kanadou. Tento zápas vojde do histórie ako jeden z najlepších.
Spojené štáty americké čakali na zlato z hier 46 rokov. Dočkali sa vo výnimočný deň, v zápase proti najväčšiemu rivalovi.
Kanada a USA sa stretli vo finále olympiády v rokoch 2002, 2010 a znova v roku 2026. Dvakrát sa radovala Kanada, tretíkrát USA. Olympijským šampiónom sa stali úradujúci majstri sveta.
VIDEO: Zostrih zápasu Kanada - USA
Finále hier v Miláne ponúklo to najlepšie. Bol to vysnívaný zápas dvoch najlepších tímov sveta. Absolútny vrchol.
Ak sme doteraz v aréne Santagiulia sledovali najlepší hokej, v poslednom zápase sa preplo ešte o stupeň vyššie. V rýchlosti, tvrdosti aj kvalite.
Na tribúnach sa tesnalo 14-tisíc ľudí. Hoci mali prevahu fanúšikovia Kanady, hlučnejší boli Američania.
Na ľade sa odohrával iba jeden scenár: silný útok Kanady sa snažil prekonať amerického brankára Connora Hellebuycka. Napokon sa to Kanaďanom podarilo iba raz.
Vyrovnaný zápas dospel do predĺženia, rozhodnutie prišlo po necelých dvoch minútach.
Americký hrdina
Ak by ste chceli nájsť aktuálne najšťastnejšieho hokejistu sveta, nájdete ho v americkej šatni.
O víťazstve USA rozhodol v predĺžení Jack Hughes. Strelil životný gól a stal sa hrdinom, ktorý sa definitívne zapíše do hokejovej histórie.
Mladší z bratov Hughesovcov odohral vydarený turnaj, zaznamenal štyri góly a tri asistencie. Dvakrát skóroval do siete Slovenska v semifinále. Ten najdôležitejší gól strelil v pravej chvíli.
Útočník New Jersey v minulosti čelil kritike, na vlaňajšom Turnaji štyroch krajín bol neviditeľný. Mnohí tvrdili, že proti tým najlepším na to nemá.
V Taliansku ukázal opak. Aj pod najväčším tlakom hral veľmi dobre. Od brata Quinna dostal prezývku „americký hrdina."
„Som na neho taký hrdý. Prešiel si dvoma operáciami ramena. Ľudia si vôbec neuvedomujú, aké ťažké to pre neho bolo. Myslím si, že túto hru miluje viac ako ktokoľvek iný. Je jedným z najlepších hráčov na svete a som taký šťastný, že dnes to všetci mohli vidieť,“ chválil Quinn v mixzóne.
O zopár minút neskôr bratia Hughesovci a kapitán USA Auston Matthews sedeli vo výbornej nálade v miestnosti pre novinárov.
V rukách mali pivá - kapitán USA českú „plzničku" - a na hlave mali lyžiarske okuliare.
Keď Jack pre prítomných novinárov opisoval životný okamih, Quinn a Matthews sa začali smiať.
Jack totiž v zápase prišiel o zub a zle vyslovoval. Chýbajúcu časť úsmevu vymenil za zlatú medailu, ktorú mal počas bizarnej tlačovky na krku.
„Už som sa videl v pozícii, že ma nenávidí celá Amerika. Počas môjho vylúčenia mohla Kanada rozhodnúť. Hovoril som si, o moj bože, toto sa nemôže stať.
Môj gól ale nie je podstatný. Máme neskutočný tím a toto je neskutočné tímové víťazstvo. Sme nesmierne hrdí, že sme Američania a že sme vyhrali. Sme hrdí, že sme mohli vyhrať pre našu krajinu," šušlal Jack Hughes.
Po jeho odpovedi prišiel na menšie pódium hovorca tímu. Trojici hokejistov a trénerovi doniesol ďalšie pivá.
„Tím sme skladali aj podľa charakteru. Sú hráči, čo si dajú radšej mlieko, a potom sú takí, čo pijú whisky. My máme v kabíne poriadnu partiu whisky pijanov," dodal s úsmevom tréner Sullivan.
Ešte jedna otázka. A teraz sa môže ísť oslavovať.
Splnený sen
Americkí hokejisti po zápase s radosťou rozprávali svoje príbehy.
Brock Nelson spomínal na svojich predkov, ktorí sa tešili zo zlatých olympijských medailí v rokoch 1960 a 1980, Dylan Larkin hovoril o súdržnosti tímu počas pobytu v olympijskej dedine, Matt Boldy zase o životnom góle a Vincent Trochek stále nevedel spracovať, že USA vyhrali zlato.
V mixzóne sa pristavil každý hráč, ktorého novinári oslovili. Na krku sa im lesklo zlato a okolo pliec mali americké vlajky.
Viacerí hokejisti uviedli, že výhra zlata je pre nich splnený sen.
Ako poslední prišli bratia Tkachukovci. Novinárom na otázky odpovedali spolu.
„Jeden z najlepších momentov, aké som kedy zažil," uviedol Brady.
„Som hrdý na našu odolnosť. Som hrdý na to, ako sme zvládali nepriaznivý vývoj a že naša viera nás neopustila ani na sekundu, vydržala až do úplného konca. Je to šialený pocit.“
Odpovedal aj na otázku, či to bol najväčší zápas jeho kariéry. „Jednoznačne, ani sa o tom netreba baviť. Toto bol najväčší zápas, aký som kedy hral."
Spolu s bratom Matthewom po zápase vytiahli dres zosnulého amerického hokejistu Johnnyho Gaudreaua a za veľkých ovácií s ním krúžili okolo klziska.
Najlepší hráč bol iba jeden
Ak by sa bol vyhlasoval najlepší hráč zápasu, určite by sa ním stal brankár USA Connor Hellebuyck. Zastavil hviezdny útok Kanady, pripísal si až 41 úspešných zákrokov. Zneškodnil takmer 98 percent striel.
„Bol to náš jednoznačne najlepší hráč, o míľu pred ostatnými. Ľudia naňho môžu mať rôzne názory, ale ak si niekto nemyslí, že je momentálne najlepší brankár na svete, tak sa podľa mňa mýli. Je to absolútny frajer,“ hodnotil strelec úvodného gólu Boldy.
Aby toho nebolo málo, Hellebuyck si pripísal aj asistenciu pri víťaznom góle Jacka Hughesa. Finálový zápas nevyhral lepší tím, ale tím s lepším brankárom.
„Je to skvelý pocit. Zlatú medailu si asi už nedám dole. Užívam si tento moment a som šťastný, že môžem byť jeho súčasťou," hovoril Hellebuyck.
Vo finále predviedol niekoľko dôležitých zákrokov, azda najväčší v tretej tretine pri šanci obrancu Devona Toewsa.
„Pred zápasom som nebol som až taký nervózny. Hneď ako som sa ráno zobudil, mal som pocit, že robím všetko správne. Bol som vždy tam, kde som mal byť. Každý krok, ktorý som spravil, bol správny. A potom sa to prenieslo aj na ľad," dodal Hellebuyck.
Na turnaji inkasoval iba šesť gólov. Podľa štatistík bol suverénne najlepším brankárom turnaja a dostal sa aj do All-Star tímu.
„Bol to náš hrdina," uviedol tréner USA Sullivan.
Vyhral hokej, tvrdí tréner Kanady
Pred hráčmi USA kráčali v mixzóne hokejisti Kanady. Mali zvesené hlavy, málokto z nich bol ochotný hovoriť.
Počas strohých odpovedí v rukách žmolili plyšových maskotov, ktorých dostali od organizátorov ako cenu útechy.
Na ľade urobili všetko pre to, aby vyhrali, no nestačilo to. Zastavil ich dobre organizovaný tím a skvelý brankár.
„Hokej je zvláštny šport. Niekedy hráte dosť dobre na to, aby ste vyhrali, a aj tak to nevyjde," hodnotil Tom Wilson.
Útočník Nathan MacKinnon novinárom povedal, nech si vyhodnotia sami, ktorý tím bol lepší.
Každý z Kanaďanov hovoril o obrovskom sklamaní a premárnenej príležitosti.
Oveľa viac za hráčov povedal tréner Jon Cooper.
„Prehra bolí, nezáleží na tom, proti komu príde. Ja sa však na tento zápas pozerám s obrovskou hrdosťou. Som hrdý na to, čo sme predviedli. Som hrdý na našu krajinu. Som hrdý na našich hráčov. Som hrdý na náš tím," hovoril.
„Po zápase s Fínskom (semifinále) som si nemyslel, že by sme mohli hrať lepšie, ale hráči dokázali, že sa mýlim. Predviedli sme bezchybný výkon."
Svojoch zverencov napriek ťažkej prehre chváli. „Urobili všetko, čo sme od nich žiadali, a ešte viac. Niekedy to tak byť nemá a bohužiaľ, ani dnes to tak nemalo byť," dodal Cooper.
Na tlačovku s ním prišiel kapitán tímu Sidney Crosby. O zápase veľa nehovoril, nenastúpil naň pre zranenie, ktoré utrpel vo štvrťfinále proti Česku. Finále sledoval v tréningovej miestnosti.
Nad tým, že by nastúpil aj so zranením, uvažoval, ale napokon sa rozhodol v prospech tímu.
Kapitánske céčko v zápase prevzal Connor McDavid. Po dvoch sklamaniach vo finále Stanleyho pohára sa nedočkal radosti ani v reprezentačnom drese.
Na turnaji však vynikal. V šiestich zápasoch získal trinásť bodov, čo je najviac v histórii na olympijských hrách s hokejistami NHL.
Bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča (MVP).
„Je mi ho ľúto, pretože spravil veľmi veľa pre tím a viedol ho najlepším možným spôsobom. Všetci chceme vyhrávať jeden pre druhého, ale najmä preňho. Je ťažké, že sme nedokázali dosiahnuť výsledok, aký sme chceli," konštatoval Crosby.
Kanadský tréner Cooper počas tlačovky kritizoval formát predĺženia troch proti trom, no zároveň priznal, že by nebolo fér označiť ho za nespravodlivý.
„Predĺženie je predĺženie. Keď dáte z ľadu dole štyroch hráčov, hokej už nie je hokej. Existujú dôvody, prečo existujú predĺženia a nájazdy. Je to všetko kvôli televízii a tomu, aby sa zápasy nejako ukončili.
Bol som súčasťou predĺženia 5 na 5 v play-off o Stanleyho pohár a nemyslím si, že ľudia chcú pozerať hokej šesť a pol hodiny."
V závere Cooper dodal, že na konci dňa nezáleží, kto vyhral zlato a kto si berie domov striebro.
„Najväčším víťazom tohto turnaja bol hokej. A presne to by sme si z neho mali všetci odniesť."
