Príjemná spomienka vždy padne milo. Aj pre futbalistov, ktorí sa obzerajú za časmi, keď boli na trávniku v plnej sile, zbierali so svojim mužstvom úspechy. A nielen na slovenskej scéne, aj v medzinárodnom pohárovom dianí. Každého poteší, ak ste súčasťou skladania retrospektívy. Po dvadsiatich rokoch si (dnes už bývalý klub) 1. FC Košice pripomenul zisk historicky prvého titulu majstra Slovenska, čoho súčasťou bol aj Ruslan Ljubarskij. Na banskobystrické Štiavničky zavítali známe futbalové mená v rámci 50. výročia založenia futbalového klubu Dukla Banská Bystrica, medzi nimi aj trio Pavol Diňa, Jozef Valkučák a Vladimír Sivý.

Prešli už plné dve dekády, odkedy košické „tigre“ ovládli domácu futbalovú súťaž a získali prvý klubový titul. Pri tejto príležitosti sa rozhodli niekdajšie hviezdy slovenského futbalu zorganizovať Futbalový večer majstrov a pripomenúť tak v metropole východného Slovenska toto nádherné obdobie. Okrem hlavného stretnutia: 1. FC Košice (majstri SR 1996/97) – TJ Lokomotíva Košice (Internacionáli) čakala na prítomných aj autogramiáda hráčov, fotostena s majstrovským pohárom, trinástim košickým mládežníckym družstvám boli odovzdané tréningové dresy. Medzi košickými „tigrami“ nechýbal ani Ruslan Ljubarskij, ktorý v oranžovo-čiernom drese odohral 83 ligových stretnutí a 34-krát v nich napol sieť súperovho brankára. „Pozvánka ma potešila, prešlo už dvadsať rokov a nezabudli ani na mňa. S niektorými bývalými spoluhráčmi sa stretávam zhruba raz ročne na rôznych, väčšinou halových turnajoch. V Košiciach som zažil krásne futbalové časy, čo sa mi nikdy nevymazali z pamäti, sú zápasy Ligy majstrov. Porozprávali sme sa, zaspomínali aj na tých, ktorí medzi nami už byť nemohli, bola to milá akcia,“ konštatoval Ruslan Ljubarskij.

Pod Urpínom sa odohral priateľský zápas internacionálov medzi banskobystrickým armádnym tímom a Duklou Praha. Osem rokov strávil na Štiavničkách aj kanonier Pavol Diňa (1983 – 1990). Odohral tu 184 stretnutí a strelil v nich celkovo 81 gólov. Premiéru zažil proti Spartaku Trnava. „Práve v Banskej Bystrici som začal hrávať najvyššiu československú súťaž. Práve to je pre mňa najsilnejšia spomienka. Zišli sme sa silná partia, klobúk dolu pred pánmi Benedikom, Čupkom, ktorí viedli vtedy klub. Tešil som sa najmä na starších – ako Jano Kocian, Milan Nemec, Jožko Majzlík, či Dežko Siládi, s ktorými som hrával. Nezabudnem na prvý ligový zápas, Spartak Trnava, v bránke už nebohý Vlasto Opálek a hneď v premiére som strelil dva góly. Najkrajší moment kariéry.“

Na bystrickom Horehroní strávil päť rokov stredopoliar Jozef Valkučák (1987 – 1992), nastúpil v 96 stretnutiach, jedenásťkrát skóroval. „Veľmi si vážim, že som sa mohol osláv päťdesiatky Dukly Banská Bystrica zúčastniť osobne, poviem pravdu takmer pol roka som sa túto akciu tešil. Tréner Anton Dragúň, hráči Janko Kocian, Ľubo Faktor, mnohí ďalší, zišli sme sa dobrá partia vtedy i teraz. Pamätám si, ako ma postavili po prvýkrát na prípravný zápas v Považskej Bystrici, klepali sa mi kolená, no spoluhráči ma podržali a začal som tak svoju futbalovú kariéru.“ V základnej zostave nastúpil Jozef Valkučák aj priateľskom stretnutí počas osláv.

Tretím do partie z nášho regiónu bol v bystrických farbách Vladimír Sivý. Pod Urpínom si odkrútil najviac, desať sezón (1984 – 1992), bilancia 221 stretnutí a osem gólov. „Moje najkrajšie futbalové roky, veľmi som sa na stretnutie tešil – Jano Kocian, Milan Nemec, mnohí ďalší, funkcionári Jaro Čupka, prostredie, ktoré mi prirástlo k srdcu. Kvalitná hráčska partia i tréneri Adamec, Dragúň, Jarabek, hrali sme Pohár UEFA, vyhrali skupinu Intertoto cupu, šesť rokov sme boli slovenské najlepšie mužstvo vo federálnej lige. Vďaka Dukle som s futbalom prešiel aj kus sveta, Malajzia, Dánsko, Nemecko, Švédsko,... Ako chlapec som sníval, že raz budem hrať ligu a splnila mi to Banská Bystrica, čerešničkou na torte bol gól mesiaca brankári Schvengerovi proti Bohemians Praha,“ dodal najstarší z nášho tria bystrických východniarov.