Prvoligisti si znovu vyhrnú rukávy a pustia  sa do ďalších zápasov v rámci záveru tohtoročnej časti. Určite reprezentačná pauza prišla vhod na prečistenie hláv a utriedenie dojmov, analyzovanie dobrého a slabšieho. Pravdaže, myšlienky spojené s predošlými vystúpeniami sa nedali celkom vymazať a to si uvedomil aj Tomáš Sedlák. Preňho bol ostatný duel s Michalovcami vo farbách Tatrana Prešov špecifický v tom, že práve v Zemplíne prednedávnom pôsobil.

Zaujímalo nás, či sa práve proti protihráčom MFK Zemplín viac motivoval než na iných súperov? „Nepovedal by som. Ligový zápas je niečo, na čo sa stále teším, hoci priznávam, že Michalovce mi prirástli k srdcu. Mám tam veľmi dobrých kamarátov, na ktorých nikdy nezabudnem a je to špeciálne, pokiaľ hráč nastúpi proti chlapcom, s ktorými dobre vychádza a dobre ich pozná,“ poznamenal skúsený 34-ročný borec zelenobielych. Pri otázke, koľký raz nastúpil proti Zemplínčanom ako súper, sa zamyslel a po krátkej odmlke dodal: „V prvej lige to bol druhý zápas za Prešov a predtým počas hosťovania v Poprade som tiež odohral dva duely ako rival. Takže už to beriem skôr racionálne, hoci nepopieram, že pôsobenie v Michalovciach mi prirástlo k srdcu. Boli tam veľmi dobrí ľudia a cítil som sa tam fajn ako hráč i človek.“

Prirodzene, futbalista, ktorý opustí jeden klub a zamieri do druhého, pri vzájomnej konfrontácii na trávniku sa chce vytiahnuť, ukázať sa v čo najlepšom svetle. Tomáš sa však na túto skutočnosť pozrel trošku podrobnejšie: „Neberiem to takto. Tí, čo ma poznajú, tak vedia, že pred nimi sa nemusím „naparovať“. Vedia, aký som a čo dokážem. Preto to neberiem tak, že chcem mimoriadne vyniknúť práve v takomto súperení. Ide vždy o hru a výsledok celého tímu a tak som to vnímal aj v ostatnom vzájomnom meraní síl. Potrebovali sme tri body, lebo vidno na nás, že nehráme s takým pokojom, ako by sa žiadalo. Bolo to však normálne po sérii bez výhry a viacerých prehrách v rade,“ pripomenul hráč, ktorý prišiel do Tatrana v lete. V Michalovciach strávil dlhšie obdobie, v najvyššej súťaži dva roky, v druhej lige niečo viac ako jeden rok. Najviac sa zbratal s Igorom Žofčákom a doteraz spomína na pestvá, ktorý tento skúsený futbalista dokázal vyprodukovať. „Okrem toho predtým sme boli spoluhráčmi v Ružomberku. Keď prišiel do Michaloviec, bol som rád, lebo som vedel, že ma čaká veľa zábavy a dobrej nálady. Každodenné stretnutie s ním v šatni znamenalo príval humorných zážitkov. Každý z tímu to potvrdí. O tom to je, čo hráč zažije, hoci sa vo všeobecnosti hovorí hlavne o výsledkoch. Lenže dôležité je to, čo aktér prežije, ako sa cíti v partii, aby mal na čo spomínať. Aby som to zhrnul, s každým spoluhráčom v Zemplíne som dobre vychádzal.“

Zaujímavé je, že Šarišanom sa v derby darí a vlastne dve výhry  proti tomuto súperovi rámcovala dlhá odmlka. Vyzerá to tak, že Tatran by mal každé druhé kolo absolvovať s týmto celkom, aby sa v tabuľke vyšvihol. „Treba si vážiť každú výhru v lige, lebo ak sa niečo podcení, potom sa to kruto vypomstí. Nazdávam sa, že sme asi niekde urazili šťastenu a preto nasledovala dlhá séria bez troch bodov. Odkedy som v ligovom futbale, tak som takúto dlhú šnúru prehier nezažil, bolo to nepríjemné, ale verím, že sa otrasieme a konečne zdvihneme. Pritom väčšina našich zápasov bola o prvom góle. U jedného ide psychika hore, u iného dolu, isté je, že po porážkach to bolo iné a to aj v ďalších dňoch. Lenže treba vedieť pracovať aj s prehrami a zapamätať si ten pocit, čo prichádza po výhre, aby aj v ďalšom zápase hráč zase chcel znovu obstáť, aby hlava znovu fungovala tak ako má,“ dodal Tomáš Sedlák. Odmietol však myšlienku, že hráči boli naposledy pod nejakým väčším tlakom, aby konečne vyhrali. „Nikto nehovoril, že teraz alebo nikdy. Všetci sme však vedeli, o čo nám ide. Pokiaľ ide o nového trénera, učíme sa niektoré nové veci a to chce čas. Možno sa táto robota ukáže až po niekoľkých mesiacoch.“