Ďalšiu neúspešnú misu majú za sebou druholigoví futbalisti Tatrana Prešov, ktorí nepochodili na štadióne v Žiari nad Hronom v súperení s domácim Pohroním. Hoci aj tentoraz dokázali skórovať, zase to bolo v konečnom dôsledku márne, lebo súper dal o dva góly viac. Zaujímavé je, že všetko podstatné sa udialo v druhom polčase v priebehu desiatich minút, keď padli všetky tri zásahy.

Stredoslováci sú v pelotóne značne vysoko, možno až nad očakávanie a svoje ťaženie mienili umocniť aj v tomto meraní síl. „Domáci sú nepríjemným súperom, chlapci vedia, čo chcú hrať a presadzujú si svoj systém, ktorý je účinný. Prvý raz sme inkasovali zo štandardky, ktorá však bola podľa mňa – a nielen podľa mňa – dosť vymyslená. Škoda toho gólu, hoci Pelegríni to trafil perfektne, je o ňom známe, že je kvalitný strelec. O chvíľu prišla ďalšia facka a vinou menšej koncentrácie prehrávali sme 0:2. Síce sme znížili, no na viac sme sa už nezmohli. Bolo to hlavne o tom, kto strelí prvý gól,“ riekol Adrián Leško, ktorý v lete koketoval s odchodom do Komárna. Už to vyzeralo po dvojtýždňovom pobyte, že bude ruka v rukáve, ale napokon sa neočakávane situácia zvrtla v jeho neprospech. „Bol som dohodnutý v piatok večer s trénerom aj funkcionármi, že podpíšem kontrakt, lebo sme si ujasnili všetky náležitosti vrátane podmienok, no na druhý deň ráno mi oznámili, že prídu nejakí maďarskí hráči a tak z môjho angažmán nebude nič. Pravdaže, zostal som zaskočený a sklamaný, nečakal som to, že sa to tak zvrtne. Potom sa rysovali nejaké iné možnosti, no nakoniec som sa rozhodol pre návrat do Tatrana. Problém s tým nebol, lebo som bol dohodnutý už predtým tak, že pokiaľ mi nič nevyjde, tak sa môžem vrátiť.“ Nuž, keby Aďo predsa len zostal v Komárne, tak bojuje s tímom o čelo pelotónu, momentálne to Tatranu tak skvele nejde. „I tak som ale rád, že som v Prešove, neľutujem to, že som sa sem vrátil,“ konštatoval borec, ktorý skóroval aj naposledy. Bol to jeho v poradí štvrtý ligový zásah v ročníku (dva raz sa presadil v pohárových vystúpeniach) a je vedno s Hošekom najlepším zakončovateľom Tatrana.

Podľa A. Leška zápas bol vyrovnaný, obe mužstvá mali nejaké možnosti, ale efektívnejší boli hostitelia. „Dali o gól viac než my a to zavážilo, no objektívne treba uznať, že Pohronie bolo o kúštik lepšie,“ sucho konštatoval futbalista, ktorý prišiel na ihrisku v priebehu stretnutia ako striedajúci hráč.

Tatran stále dopláca na to, že sa nevie uchytiť počas dlhšej periódy. „Vonku to nejako uhráme, ubojujeme, no doma prevláda v našej hre ešte niekedy aj chaos. Slovom - v našej hre je ešte miestami s prepáčením „bordel“. Nám sa lepšie počína zo zabezpečenej obrany, je to iné ako vtedy, keď máme tvoriť a byť iniciatívnejšími. Sme vtedy unáhlení a oplašení,“ dodal A. Leško, ktorý si v sezóne užil nielen oslavy gólov, ale aj smútok prameniaci z vylúčenia, čo sa mu už podľa jeho slov dávno nestalo.