Druholigisti už majú zimnú pauzu, ale dozvuky ostatných duelov jesene ešte rezonujú v hlavách aktérov. Niektoré celky si bilanciu vylepšili v závere prvej časti, iné zase pokazili. Tatran Prešov v rozlúčkovom tohtoročnom vystúpení uhral bod na pôde Skalice a čiastočne tak odčinil domácu bezgólovú remízu v predošlom vzájomnom zápase.

„Aký bol rozdiel medzi oboma súbojmi? Nazdávam sa, že vonku sme hrali aktívne, odvážne, chceli sme si posledný duel jesene užiť. Pokojne sme mohli aj vyhrať. Na konci sa v tutovke ocitol Erik Micovčák, ktorý išiel zo strany na domáceho brankára, ktorý končekmi prstov jeho pokus vyrazil. Avšak aj súper mal možnosť v závere merania síl. Bol to dobrý a hodnotný zápas, hralo sa hore dolu, remíza mu pristala, bod berieme, hoci pri troške šťastia to mohlo dopadnúť ešte lepšie. Myslím si, že na Záhorí sme herne viac obstáli než v Stropkove proti tomuto rivalovi,“ rozhovoril sa kapitán Tatrana Martin Luberda.  Zelenobieli prehrávali po pár minútach, ale nedali sa nepriaznivým stavom zaskočiť, rýchle sa otriasli a vyrovnali hru. „Neupadli sme do pasivity, naopak, boli sme motivovaní a verili sme si, že priebežný stav ešte zmeníme, čo sa nám pred prestávkou aj podarilo. Celkove podľa mňa bol priebeh súboja vyrovnaný a išlo iba o to, ku komu sa šťastena prikloní. Ten by totiž vyhral,“ pripomenul urastený borec, ktorý mal tiež gól na dosah pri hlavičkovom pokuse , ale loptu nezasiahol hlavou ideálne. A ako sa mu pozdávali ašpiranti na prvenstvo? „Podľa mňa práve Skalica sa mi javila ako najkvalitnejší kolektív, hoci aj Pohronie je silné. V tomto klube vedia, čo robia a Stredoslováci majú za sebou vynikajúcu sériu. Takže jar sľubuje naozaj napínavú zápletku v boji o postup.“ 

Škoda, že o takýchto métach môžu Prešovčania momentálne  iba snívať. Celá jeseň nebola v znamení kvalitných výkonov Šarišanov, iba sem-tam sa podarilo urobiť to, čo sa pôvodne od tohto kolektívu očakávalo. „Naše momentálne  umiestnenie je iste sklamaním. Bolo to skôr o hlavách, lebo nerozumiem, že niektoré výkony boli naozaj mimoriadne vydarené, trebárs proti Skalici či Popradu, ale inokedy sme zlyhali -  s Interom či Liptovským Mikulášom, kde to bolo z našej strany  katastrofálne. Domnievam sa, že chlapci nemali čisté hlavy, ale nerád by som to nejako konkrétnejšie objasňoval. Málokedy sme prehrali rozdielom čo len dvoch gólov, zvyčajne prehry boli najtesnejšie.  Jeden gól nám neraz chýbal. Keby bola väčšia pohoda v klube, inak by to vyzeralo, aj keď sa nechcem vyhovárať, lebo my, hráči, sme zodpovední za dianie na ihrisku. Predtým som hovoril o tom, že verím v nejaký reštart, ale nič také sa nekonalo. Preto sám som zvedavý, čo sa udeje neskôr.“ Zdá sa teda, že kapitán narážal na to, aká nepohoda vznikla v klube po vypadnutí z najvyššej súťaže a nie najlepšia atmosféra sa premietla do počínania si tímu. „Určite do všetkého zasiahlo aj značné sklamanie po vypadnutí.“  Takže celková atmosféra nežičí nejakému smelému kroku, skôr je to len prešľapovanie na mieste a doslova stagnácia.

Pokiaľ ide o počet inkasovaných gólov, tak v tomto meradle Tatran patrí medzi najlepších nehovoriac o tom, že niekoľko gólov dostal  z penalty. Lenže vpredu pokračoval vypuklý problém – zakončovanie akcií. „Na odstránení tejto slabiny musí pracovať celý kolektív, nie iba hrotový útočník.“ Pri pohľade na tabuľku to vyzerá tak, že Tatran nebezpečne koketuje s pásmom znamenajúcim ohrozenie účasti v budúcom ročníku. M. Luberda to však až tak „tragicky“ nevidí: „Aj za trénera Stana Vargu sme tiež stáli podobne zle, no na konci ročníka sme boli v popredí pelotónu. Na jar sa to môže všetko otočiť. Lenže treba zopakovať čo najviac podobných výkonov ako proti Popradu, Šamorínu alebo Skalici. Naopak, treba sa vyvarovať biedy ako proti Interu, Banskej Bystrici či Liptákom.“