Smútok aj nostalgia sa snúbili u niektorých hráčov Popradu po záverečnom zápase dlhodobej časti II. ligy. Podtatranci nezvládli finiš ročníka a museli sa zmieriť s účasťou v baráži. Navyše v prípade Vladislava Palšu išlo o uvedomenie si toho, že jeho kariéra bude mať ešte krátke pokračovanie predĺžené  o dva zápasy v boji o postup. Je totiž jasné, že tento ostrieľaný matador sa lúči nielen s FK, ale aj s futbalom na tejto úrovni. Preto sme ho požiadali o odpovede na pár otázok.

Nebolo vám trošku  ľúto, že ste si nezahrali aspoň na pár minút?

„Ja som už na tom tak, že kvôli zdravotným problémom chodím na lavičku skôr symbolicky. Problémy so zničeným bedrovým  kĺbom sa ťahajú u mňa viac ako dva roky. Hral som, kým sa dalo, ale po zime sa to natoľko zhoršil, že je nemožné, aby som absolvoval náročné duely. Tréneri chceli, aby som zostal v šatni, som za to rád, ale už sa pozerám dopredu a vrhol som sa na štúdium trénerskej licencie. Takže pre mňa sa blíži definitívny záver, možno ešte vybehnem na krátky časový úsek na ihrisko, aby som dal bodku za kariérou.“

Takže po dvadsiatich rokoch medzi dospelými príde ukončenie činnosti. Na ktoré obdobie budete najradšej spomínať a ktoré by ste chceli vytesniť z mysle?

„Pekných okamihov bolo mnoho, príjemné spomienky sa budú viazať hlavne na postupové obdobia - k Popradu, Trenčínu, Dukle Praha, Bardejovu, kde bola tiež veľmi dobrá partia. Naopak, najhoršie zážitky sa viažu k pôsobeniu v Kladne , kde som si zlomil nohu. To bolo náročné obdobie, lebo  celkovo sa mi vážne zranenia vyhýbali  a až teraz prišli znovu patálie.“

Už vás nikto nezlomí na oblečenie si dresu, ani dajaký treťoligista?

„Nie, možno si zahrám ešte nejakú dedinskú ligu. Bol som si zahrať za popradské béčko a prišiel som na to, že aj štvrtá liga je na mňa priveľa, aby som vydržal celý duel. Je pravda, že ťažko sa končí, keď človek celý život hrá futbal, ale treba vedieť, kedy s tým seknúť. Do lopty si zakopem už len z pasie. Už som sa s tým zmieril.“

Bola prehra v záverečnom zápase vecou nastavenia v hlavách hráčov?

„Uplynulé duely boli náročné, stále sme boli pod tlakom, lebo sme chceli súťaž zdramatizovať a skomplikovať život Pohroniu, aby to nemal také jednoduché. Pred vystúpením uplynulú sobotu sme vedeli, že musíme vyhrať jednoznačne a aj to nám nezaručovalo prvú priečku. Mali sme informácie z účinkovania konkurenta a vedeli sme, že vyhráva rozdielom triedy. Preto tréner prestriedal, aby ušetril niektorých chlapov. Mienili sme vyhrať, ale nepremenili sme šance a boli sme aj niekedy príliš nervózni, čo bolo pochopiteľné. Teraz máme pred sebou dva zápasy a môže to byť už iné. Trenčín je favoritom a my môžeme iba prekvapiť.“

Začínate doma, je to výhoda?

„Ťažko povedať, uvidíme podľa toho, ako dopadne prvý duel.“

Trenčania budú mať domáce prostredie v Žiline na umelej tráve, to môže byť výhoda hostiteľa... 

„To je tiež ošemetné. Aj my sme tam hrali, je to dobré ihrisko, na ktorom sa dá hrať futbal. Nemáme sa na čo vyhovárať.“