Mnohí futbalisti sa na „staré kolená“ vracajú tam, kde začínali. Nostalgia za rodákmi je veľká  devíza pre funkcionárov, pokiaľ takýchto hráčov lanária aj z vyšších súťaží do nižších. Potvrdením tejto zásady je prípad Ivana Pončáka, ktorý sa nedávno stal hráčom Šarišských Michalian. Opustil druholigové Lipany a zamieril do štvrtoligového  celku OŠFK.

Pravda, táto zmena dresu nebola pre tých, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti, taká prekvapivá. Samotný hráč svoj úmysel deklaroval už vlani po skončení jesennej časti a tak nakoniec konečné rozhodnutie neprekvapilo ani trénera ŠK Odeva Emila Jacka. „Už v poslednom vystúpení v lanskej časti ročníka som vedel, že pre mňa je to zrejme labutia pieseň v drese Lipian. Kontaktovali má Šarišské Michaľany, čo nebolo nejako prekvapivé, však som tunajší rodák a kedysi som tu hral. Pokiaľ si pamätám, tak naposledy pred nejakými štrnástimi rokmi,“ rozhovoril sa skúsený borec, ktorého lanáril hlavne prezident klubu Peter Dugas, s ktorým je veľmi dobrý kamarát.  Určite z výkonnostných dôvodov by sa nemusel z ŠK Odeva vytratiť. Čo bolo teda dôvodom zamenenia  vyššej súťaže za nižšiu? „Bolo tam viac pohnútok. Mrzí ma však jedna vec, že som nevydržal v Lipanoch do konca ročníka.. Pôvodne som to chcel uzatvoriť túto kapitolu už vlani v lete, ale keď sa nám podarilo postúpiť do republikových zápolení z druhej priečky, tak som usúdil po dohovore s funkcionármi , že to ešte nejaký čas vydržím a skúsim. Po mojom odchode už môžu dostať priestor mladí, však prakticky už o nič nejde. Avšak to, že som nezostal až do finišu súťaže, mi azda v  predošlom klube prepáčia,“ podotkol otvorene a istou pokorou I. Pončák. V regionálnom futbale je známa persona, však dva razy sa dostal aj do jedenástky VsFZ. Najviac je spätý s futbalom v Lipanoch. „Ak si odmyslím prestávku a dvojročné pôsobenie v Anglicku, tak som tu strávil viac ako desať rokov. Zažil som všakovaké obdobia, lepšie i menej vydarené, v mysli zostalo mnoho  pozitívnych zážitkov a spomienok,“ uviedol 36-ročný borec.

S trénermi Š. Michalian Ľ. Belejíkom a M. Krajníkom sa predtým nejako bližšie nepoznal, ale uviedol, že zrejme proti nim nastúpil, pokiaľ oni hrali za béčko Tatrana Prešov. „Pravdaže, tykáme si.“ To ale neznamená, že by mal nejakú protekciu. Musí makať rovnako ako ostatní štvrtoligisti. Tréningový režim je vzhľadom na súťaž o čosi miernejší než v Lipanoch, trénuje sa tri razy do týždňa. „To mi aj vyhovuje. „ Kto I. Pončáka pozná , tak vie, že je to poctivec, pracant  a veľký srdciar, ktorý nič neodlfinká. Nikdy nemal vo zvyku niečo si zľahčovať a tomuto krédu sa nemieni spreneveriť ani po tomto prestupe. „Káder je mimoriadne kvalitný a nabitý, však vedno so mnou prišiel aj ďalší  spoluhráč z Lipian Janko Janič. A čo bude mojou úlohou v aktuálnom pôsobisku?  Herný systém je o čosi odlišnejší, než som bol navyknutý predtým, takže ani ešte veľmi presne neviem, kde sa budem pohybovať. Pravdepodobne niekde v strede alebo hore na hrote. Každý prípravný zápas hráme v inom zložení, všetko sa ešte len kryštalizuje.“ A vie si predstaviť, že hráč jeho formátu bude musieť zabojovať o miesto v základnej zostave? „Ako som spomínal, káder j naozaj prešpikovaný šikovnými a nadanými hráčmi, lebo klub poškuľuje po vyšších métach. Neberiem to vôbec automaticky a ľahkovážne, ale s plnou vážnosťou. Svojim zásadám sa nikdy nespreneverím.“ Rozhodne príchod I. Pončáka zvýši údernosť Š. Michalian v dobývaní postupovej pozície a určite aj  jeho prítomnosť oživí nielen súperenie so Záhradným na špici pelotónu , ale aj celkovú atmosféru v zápoleniach.