Pre niektorých hráčov mala byť jar novou kapitolou v ich kariére, novou výzvou, do ktorej sa v zimnej príprave schuti pustili. Či už na Slovensku alebo v cudzine. Potom však prišla pohroma v podobe koronavírusu a plnenie sna sa musí buď nadobro odložiť alebo dočasne zakonzervovať. Tak je to aj v prípade futbalistu Matúša Marcina, ktorý sa nedávno stal hráčom poľského druholigového tímu (tretia najvyššia súťaž) Elana Toruň. V jeho novom pôsobisku sme ho aj zastihli.

Momentálne majú zápolenia v Poľsku pauzu, prečo sa nezdržiavate  doma?

„Najprv sme dostali odporúčanie od prezidenta klubu, aby sme zostali tu, lebo to bolo menej ohrozené. Teraz by sme mohli ísť aj domov, ale rieši sa karanténa, čo je komplikované, takže fungujeme v individuálnom režime. Čakám na vývoj udalostí, či sa bude pokračovať.“

Aké názory prevládajú – hrať alebo nehrať a čo si o tom myslíte vy?

„Nevieme si predstaviť, ako by sa to naštartovalo po dlhej pauze, ktorá by trvala niekoľko týždňov. Lenže čo čítam vyjadrenia, tak keby sa nehralo, boli by finančné straty a preto je snaha pokračovať v dianí. Avšak všetko bude závisieť od vývoja zdravotnej situácie.“

Dosiaľ ste odohrali dva zápasy, ako sa vám osobne darilo?

„Nastúpil som v oboch prípadoch ako hrotový útočník. V prvom vystúpení som prihrával na gól a raz som sa i strelecky uplatnil. Takže štart bol vydarený, škoda, že sa to zaseklo.“

Ambície klubu sú značné, že?

„Aj preto nás, Slovákov, zobrali, že sa klub chce dostať do baráže a pokúsiť sa o postup. Ak by to nevyšlo, tak cieľ zostane rovnaký nabudúce.“

Záujem publika je podstatne iný než u nás, o tom ste sa už zrejme presvedčili?

„Pravdaže. Prvý zápas sme hrali pri umelom osvetlení, ktoré sa urobilo v zime a prišlo azda tritisíc ľudí, ktorí vytvorili skvelú atmosféru, ktorá nie je možno u nás ani v najvyššej súťaži.“

Po nesmiernej smole so zraneniami, ktorá vám narušila plány v Jihlave, ste sa vlani vrátili domov a zakotvili ste v Ľuboticiach, kde ste reštartovali svoju kariéru. Potom ste prestúpili do druholigovej Podbrezovej, kde ste však dlho nevydržali. Prečo?

„Spočiatku som bol veľmi spokojný s podmienkami i s tým, ako tento klub fungoval. Po šiestom kole prišla trénerská výmena vzhľadom na to, že sa nám veľmi nedarilo aj preto, že noví hráči sa potrebovali viac zžiť. Dovtedy som odohral plnú minutáž, lenže s novým  trénerom sme si nejako nesadli, tak sme sa dohodli na ukončení zmluvy. Odvtedy som trénoval individuálne a riešil som s manažérom nové možnosti.“

Prečo ste si zvolili Toruň?

„Chcel som si znovu oprobovať futbal v cudzine. Hneď som našiel spoločnú reč s tunajšími ľuďmi a cítim sa príjemne v tomto prostredí.“

Bola Elana najhorúcejším kandidátom od začiatku?

„Ani nie, do úvahy prichádzali druholigisti Poprad a Košice. Lenže sa to naťahovalo. Poliaci mi naproti tomu poslali emailom návrh zmluvy, v decembri som už absolvoval týždenný zoznamovací pobyt a potom sme podpísali aj kontrakt.“

Už predtým sa o vás Popradčania zaujímali, no znovu to stroskotalo...

„Bolo to na dlhé lakte, niečo sa povedalo, potom sa to zmenilo. Okrem toho chcel som ísť do klubu, ktorý je stabilizovaný a výplaty chodia načas...“

A prečo padli Košice?

„Tam to bolo iné a po lekárskej prehliadke mi bolo povedané, že asi nezvládnem prípravu vzhľadom na veľký počet mojich predošlých zranení.“