Čo všetko 90-ročnica sninského futbalu zažila? Zodpovedať presne a do bodky sa to nedá, ale spomenúť najvýznamnejšie míľniky futbalu pod Sninským kameňom môžeme. Prvá časť prezentovala najstaršiu históriu klubu, etapu činnosti Spartaka Vihorlat Snina a najvýznamnejší úspech klubu, ktorým bola účasť v semifinále Slovenského pohára 1975/76. Prejdime teda ďalej...

Od Divízie po 3. ligu

Počnúc súťažným ročníkom 1967/68 účinkovali sninskí futbalisti v Divízii. Ich umiestnenie v tabuľke sa rovnako EKG vyšetreniu človeka, raz v horných pozíciách, následne dolu. V sezóne 1979/1980 sa okrem iného konalo na domácom trávniku aj okresné derby: (18.5.1980) Snina – Medzilaborce 1:0 (1:0). Rozhodla hlavička Š. Aľušíka. Okresné divízne derby malo slušný priebeh a skončilo sa zaslúžene víťazstvom Sninčanov. Hostia prišli s obrannou taktikou a v ich zostave chýbal strelec Kusko. Na druhej strane domáci nastúpili s nedoliečenými Štefanom Aľušíkom a Jozefom Filipom, pričom im chýbal Soták. Jediný gól stretnutia zaznamenal už v 8. min. hlavou Š. Aľušík po veľmi peknej Gajdošovej prihrávke. Víťazstvom spravili Sninčania dôležitý krok k zachovaniu divíznej príslušnosti (po jesennej časti bol na predposlednom 11. mieste, napokon sa umiestnil na 5. mieste). Snina: Karľa – Lelko, Gerboc, Jirásek, Rudy, Gajdoš, Kondor, Palasiewicz, Š. Aľušík (57. Mackanič), Filip (85. Paraska), J. Aľušík. Medzilaborce: Plachetka – Zozuľák, Moroz, Vasilenko, Horodník, Demjanovič, D. Kováč (79. Bochin), Ninčák (59. Gajda), M. Kováč, Demčák. Káder Spartaka Vihorlat Snina bol v tejto sezóne nasledovný: Seman, Soták, Mackanič, Paraska, Rudý, Jirásek, Š. Aľušík, Jelo, Kondor, Karľa, Gerboc, Palasiewicz, J. Aľušík, Lelko, Krupa, Filip, Friedrich, Marinič, Kerekanič, Gajdoš, tréner: J. Jankaj, asistent: D. Cére, lekár: MUDr. Kupča, masér: L. Jankaj.

Od sezóny 1981/82 sa sninskí futbalisti stali účastníkmi II. Slovenskej národnej futbalovej ligy. Vo štvrtom roku pôsobenia skončili na 5. mieste, ktoré bolo napokon zo šiestich sezón najlepšie. Po troch rokoch sa skončila zmluva trénerovi Štefanovi Andrejčíkovi, ktorý hodnotil vtedajšie obdobie nasledovne: „Boli to náročné tri roky, veď z mužstva odišli skúsení hráči – Karľa, Mika, Kondor, Soták, Palasiewicz, Gerbóc i mnohí mladíci. Ak sa nám aj napriek tomu podarilo udržať sa v hornej polovici tabuľky, je to signál, že v Snine možno pomýšľať na vyššie ciele.“ Povedané sa však nenaplnilo, v súťažnom ročníku 1985/86 patrilo Sninčanom 14. miesto, o rok na to sa už s touto futbalovou úrovňou rozlúčili.

V rámci Slovenska sa dostali v sezóne 1994/95 do 3. ligy, kde vydržali ešte jednu sezónu, potom však nastal pád až medzi piatoligistov. Prelom tisícročí sprevádzala futbal 4. liga, po reorganizácii pred piatimi rokmi nastal terajší stav - 3. liga, skupina Východ. V jesennej časti aktuálnej sezóny 2017/2018 patril MFK Snina štyri kolá post lídra.

Ikona klubu – Pavol Diňa

Futbalistov, odchovancov, ktorí pôsobili vo vyšších súťažiach je značný počet, no ak by sme hľadali ikonu klubu, je ňou Pavol Diňa (11.7.1963).

Kanonier československých a slovenských futbalových trávnikov, so 131 ligovými gólmi člen Klubu ligových kanonierov. Trojnásobný reprezentant Slovenska (ďalšie dva neoficiálne zápasy odohral za slovenský výber na turnajoch v Číne a Malajzii) mal premiéru na turnaji v Južnej Amerike, potom v Moskve proti Rusku a tretí zápis sa udial doma proti Litve. v I. československej lige hrával za Duklu Banská Bystrica a DAC Dunajská Streda, kde pokračoval aj v I. slovenskej lige, práve stý ligový gól si zapísal v stretnutí D. Streda – Humenné 1:0. Následne hrával za 1.FC Košice a vrcholnú kariéru ukončil v Humennom, kde okrem iného skóroval aj Pohári víťazov pohárov v stretnutí odvety 1. kola FC Chemlon Humenné – AEK Atény 1:2. „Bolo to fantastické. Len chybami sme súperovi dovolili rozohrať sa a streliť dva góly. Gréci potvrdili, že sú skúsený a vyspelý kolektív. Prehra mrzí, ale sklamaný nie som,“ povedal vtedy strelec jediného humenského gólu.

Odchovanec sninského futbalu vyrastal v časoch Spartaka Vihorlat, svoj prvý veľký úspech dosiahol ako dorastenec. Po postupe družstva do I. dorasteneckej ligy (1980/81) sa hneď stal so 17-mi gólmi spolu s Bartošom z Interu Bratislava najlepším strelcom súťaže a získal Pohár Jozefa Adamca. Seniorsky sa mu najviac darilo v drese Banskej Bystrice, Dunajskej Stredy a 1. FC Košice. V roku 1994 nastúpil trikrát aj za slovenskú reprezentáciu. Seniorské kluby: Chemlon Humenné (1981-1983), Dukla Banská Bystrica (1983 – 1990), DAC Dunajská Streda (1990 – 1994), 1. FC Košice (1994 – 1996), FC Lokomotíva Košice (1996), Chemlon Humenné (1996 – 1997), Zemplín Michalovce (1997 – 1999): V sezóne 1993/1994 sa stal najlepším strelcom slovenskej ligy. Svoj prvý ligový gól strelil hneď v prvej banskobystrickej sezóne proti Trnave, brankár Vlasta Opálek nemal proti jeho prudkej strele šancu. Stý ligový gól padol 6. novembra 1993 do humenskej siete trochu netradične. Najskôr napálil loptu z pokutového kopu do brvna, v závere zápasu (86. minúta) zahrával priamy kop. Ale nezvolil prudký strelu, ale prekvapivo technický pokus ponad múr. Bol z toho gól. Po skončení hráčskej kariéry (TJ Tatran Kolonica) začal trénovať v Snine, pokračoval v Humennom i Stakčíne, v súčasnosti pôsobí ako správca sninského futbalového štadióna a trénersky sa venuje sninskej futbalovej mládeži.

Úspechy: účasť v PVP (1996/97, Chemlon Humenné, strelec 1 gólu), účasť v Pohári UEFA (1985/86 B. Bystrica, 1993/94 D. Streda), účasť v Pohári Intertoto: (1991/92, 1993/94 D. Streda), najlepší strelec Slovenskej ligy 1993/94, účasť v Jedenástke roka 1993, 1994; člen Klubu ligových kanonierov (131 gólov, ČSSR a ČSFR – 90, Slovensko – 41).

Kde videl kanonier svoj najväčší strelecký potenciál? „Gólov bolo dosť nohami, pravou alebo ľavou. Zahrával som aj priame kopy alebo jedenástky. Napriek mojej menšej postave som sa nevyhýbal ani vzdušným súbojom po štandardkách, možno dvadsaťpäť – tridsať gólov som vsietil hlavičkou.“

Máte vybraný aj najkrajší gól? „Je to gól na Bohemianse Praha, priamy kop z 35 metrov, keď stál v bráne Švengr. Za tento gól som získal Krištáľovú kopačku. Zaujímavé je, že práve gólom tomuto brankárovi získal rovnakú trofej aj Vlado Sivý, tretím futbalistom z humenského regiónu, ktorý sa ňou môže popýšiť, je Jožko Valkučák. S oboma som zažil krásne banskobystrické futbalové roky,“ pousmial sa Pavol Diňa, ktorý sa podľa výsledkov ankiet stal najlepším futbalistov všetkých čias v Snine a najslávnejším futbalistom B. Bystrice.

Dvaja na šampionátoch

Ján Mucha (5.12.1982) – slovenský futbalový brankár, reprezentant SR (odchytaných 46 stretnutí), účastník na Majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike. Bývalý futbalista Interu Bratislava, Žiliny, Slovana Bratislava, v zahraničí pôsobil v poľskej Ekstraklase, anglickej i ruskej Premier League, aktuálne chytá opäť v najvyššej poľskej súťaži za Termalicu Nieciecza.

Futbalovú kariéru začal v TJ Slovan Belá n/Cir. (rodák), následne hrával za MFK Snina. Dve sezóny bol na súpiske prvého tímu Interu Bratislava, ale veľa príležitostí nedostával, po prestupe pod žilinský Dubeň (leto 2002) vyhral so „šošonmi“ dvakrát slovenskú súťaž. V roku 2005 sa na polovicu sezóny stal súčasťou tímu z HFC Humenné, ale už v tom istom roku prestúpil do poľskej Ekstraklasy – do Legie Varšava. Prvé dve sezóny bol náhradníkom Fabianskemu, po jeho odchode do Arsenalu Londýn sa stal brankárskou jednotkou. Počas nasledujúcich troch sezón na svojom poste doslova exceloval. V sezóne 2007/2008 vyhrala Legia Varšava Poľský pohár, v roku 2008 aj Superpohár. Podľa poľského denníka Przeglad Sportowy mal koncom roku 2008 hodnotu jeden milión eur, stal sa brankárom Jedenástky Ekstraklasy, ktorú zostavovali novinári a známky v minimálne 16 zápasoch sezóny. V zime 2010 o neho prejavili záujem viaceré špičkové futbalové kluby, 21. januára 2010 podpísal zmluvu s anglickým FC Everton, ktorého hráčom sa stal od 1. júla 2010. Debut vo farbách „The Toffes“ (karamelky) zažil 4. augusta 2010, kedy v prípravnom stretnutí vystriedal po prestávke brankára Turnera. Súťažný debut prišiel na rad v zápase Anglického pohára a FC Everton v ňom zvíťazil nad Huddersfield Town 5:1. V roku 2013 sa stal brankárom FC Krídla Sovietov Samara, potom zažil krátke hosťovanie v Arsenale Tula. Z ruského futbalu sa vrátil späť na slovenské trávniky, v rokoch 2015 – 2017 hájil belasé farby v Slovane Bratislava, s ktorým získal v sezóne 2016/2017 Slovenský pohár. V kariére pokračuje znova poľským angažmán, konkrétne v Bruk-Bet Temalica Nieciecza.

Reprezentačnú premiéru si odkrútil 6. februára 2008 v zápase proti Maďarsku, v dôležitom záverečnom stretnutí kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2010 vychytal v Poľsku nulu a výrazne pomohol mužstvu k prvému miestu v skupine. Na svetovom šampionáte bol v základnej zostave všetkých štyroch stretnutí národného mužstva a výkonmi pomohol k postupu do osemfinále.

Úspechy: Majster Slovenska (2003, 2004); Slovenský superpohár (2003, 2004); Majster Poľska (2006); Poľský pohár (2008); v ankete Futbalista roka 2009: 3. miesto.

Ondrej Duda (5.12.1994) – narodil sa a vyrastal v Snine. Aktuálne slovenský futbalový reprezentant a hráč klubu Hertha Berlín v nemeckej Bundeslige. Jeho postom je ofenzívny záložník, resp. útočník. V roku 2014 získal Cenu Petra Dubovského, ktorá sa udeľuje najlepšiemu slovenskému futbalistovi do 21 rokov.

Svoju futbalovú kariéru začal ako žiak v MFK Snina. Od dorastu pôsobil v MFK Košice, ako 17-ročného si ho už pre seniorské mužstvo MFK Košice vyhliadol vtedajší tréner Ján Kozák. V zimnom prestupovom období sezóny 2013/2014 sa dohodol na prestupe do tímu Legia Varšava (zmluva na 4 a pol roka). Debut v poľskej Ekstraklase tohto významného klubu sa konal 9. marca 2014, v zápase so Slask Wroclaw (1:1) nastúpil v základnej zostave a hral do 57. minúty. O týždeň neskôr už oslavoval svoj prvý poľský gól proti Wisle Krakow. V novom klube a prostredí prakticky nepotreboval čas na adaptáciu, hneď po svojom príchode podával výkony na vysokej úrovni. Dal o sebe vedieť aj na pohárovej medzinárodnej úrovni, v predkole Ligy majstrov výkonmi a gólovými prihrávkami, v Európskej lige proti kazašskému Aktobe aj skóroval, rovnako víťazný gól si pripísal tiež na pôde Charkova. Sezónu 2013/14 zakončil ziskom poľského ligového titulu. O rok neskôr vyhral s klubom Poľský pohár, v sezóne 2015/2016 si pripísal s Legiou Varšava double za zisk titulu i pohára. V júli 2016 prestúpil do Herthy Berlín, prvý zápas zaznamenal 23. júla 2016 v prípravnom dueli proti holandskému AZ Alkmaar. Prvý gól v nemeckom tíme strelil 1. októbra 2017 v prestížnom dueli s Bayernom Mníchov (2:2).

Slovensko reprezentoval v kategóriách U-19 a U-21. S tímom „21-ky“ vyhral v septembri 2014 našu 3. kvalifikačnú skupinu, čo znamenalo účasť v baráži o Majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov v Českej republike 2015. Do A-mužstva Slovenska ho tréner Kozák nominoval 4. novembra 2014 pre kvalifikačný zápas s Macedónskom a prípravný zápas s Fínskom. Práve proti Severanom reprezentačne 18. novembra debutoval, nastúpil na ihrisko v 59. minúte. Pri svojom druhom „repre“ štarte 31. marca 2015 v priateľskom zápase s Českou republikou na žilinskom štadióne pod Dubňom strelil v 50. minúte po prihrávke Greguša víťazný gól na konečných 1:0. V úvodnom zápase Majstrovstiev Európy 2016 (Francúzsko) proti Walesu nastúpil v 60. minúte (striedal Hrošovského) a hneď o minútu strelil vyrovnávajúci gól na 1:1. Tento gólový zápis bol historicky prvým pre Slovensko na ME, slovenský tím napokon prehral 1:2. V ďalšom zápase proti Rusku nastúpil v základnej zostave a hral do 67. minúty (striedal ho Nemec), v treťom dueli skupiny B proti Anglicku hral do 57. minúty (striedal ho Švento). Aktuálne má na konte 15 reprezentačných štartov, dva góly.

Úspechy: Majster Poľska: 2014, 2016; víťaz Poľského pohára: 2015, 2016; víťaz Ceny Petra Dubovského 2014.

Foto:

Pavol Diňa

Ján Mucha

Ondrej Duda

Trofeje Pavla Diňu

Jedenástka Ekstraklasy 2008