V novinách Slovenský východ bol 6. februára 1934 publikovaný článok „O zemplínskom footballe“, ktorý konštatoval, že Futbalový klub v Snine vznikol už v roku 1927, i keď v nasledujúcom desaťročí sa súťažne neprezentoval, ani v prvej triede Východoslovenskej župy ani o zisk Zemplínskeho pohára. Prešlo 90 rokov a titulok v Podvihorlatských novinách “Sedmičková kanonáda s posunom do čela tabuľky“ hlásal, že MFK Snina po výhre 7:1 na ihrisku Bardejovskej Novej Vsi sa stal po 11. kole lídrom 3. ligy skupina Východ.

Čo všetko deväťdesiatročnica sninského futbalu zažila? Odpovedať presne a do bodky sa to nedá, ale spomenúť najvýznamnejšie míľniky futbalu pod Sninským kameňom môžeme...

Od roku 1927

Aj keď sa s futbalom určite začalo skôr, viacero zdrojov uvádza, že rok 1927 je rokom vzniku prvého futbalového oddielu – ŠK Snina. Vo svojej histórii niekoľkokrát klub svoje názvy. Zo športových aktivít jednoznačne dominoval futbal. Rozruch medzi fanúšikmi vyvolal v roku 1942 postup HG Snina do prvej triedy majstrovstiev Zemplínskej skupiny Prešovskej župy. Dobová tlač „Slovenská sloboda“ osobitne spomínala aj troch sninských futbalistov – Bakajsu, Koťa a Hermana. Tesne po II. svetovej vojne bolo futbalové dianie síce neorganizované, ale zápasy sa konali na ihrisku pri píle pod hlavičkou TJ Sokol (1945), neskôr TJ Sokol Drevokombinát (1948). Športová organizácia mala svoje vlastné futbalové ihrisko, rozhodla sa však vybudovať nové na okraji Sniny. Pozemok bol plný kamenia a pňov a vedenie klubu požiadalo v roku 1948 miestne správne orgány o nákup trhavín (cca 25 kg dynamitu) na vyčistenie plochy. Pod uvedeným pomenovaním organizácia pôsobila do roku 1951, vznikom fabriky Vihorlat postupne našiel futbal svoju oporu, ochranné krídla. Z radov zamestnancov skupina futbalistov dala základ klubu Kovo (1951), ktorý sa následne zlúčil s „materským“ podnikom na Sokol Vihorlat (1952) a mesto Snina v tých časoch futbalovo reprezentovali tie mená: V. Chocholík, M. Opálka, K. Komár, Š. Turík, P. Gališin, M. Hreško, U. Hreško, Š. Matús, J. Matús, V. Dančík, M. Dunaj, Š. Gerzanič, J. Gerzanič, Šalacha, Onufer, Aľušík, Barta a J. Novák. Presne 1. júna 1952 sa odohral zápas Sokol Vihorlat Snina proti KP Michalovce, 3. augusta 1952 si zmeral sily so Sokol Železiari Humenné a o dva týždne súperil so Sokol DK Vranov. Na výzvu vtedajšej vlády na vznik Dobrovoľných športových organizácií (DŠO) sa 3. februára 1953 stretli členovia telovýchovnej jednoty za účasti zástupcov všetkých podnikov, úradov, škôl a mestských organizácií na výročnej schôdzi a slávnostne prijali názov DŠO – Spartak Vihorlat Snina, ktorého súčasťou sa stal aj futbalový klub. Od roku 1955 začal písať históriu názov Spartak Vihorlat Snina, futbalové ihrisko na Sídlisku I bolo vybudované v roku 1967, o desať rokov neskôr pribudla aj tribúna s kapacitou 1 100 divákov. Po roku 1989 výroba Vihorlatu n.p. Snina začala upadať, činnosť významného strojárskeho závodu následne skončila, čo viedlo k tomu, že v roku 1991 došlo k transformácii klubu na FC Vihorlat Snina, Od 1. januára 1995 vznikol súčasný MFK Snina, pričom sninský futbal ako celok prešiel pod správu mesta.

Spartak Vihorlat Snina

Historicky najúspešnejšie obdobie klubu bolo pod hlavičkou Spartak Vihorlat Snina v rokoch 1967 – 1990. Sponzorom klubu bol strojársky podnik Vihorlat, n.p. Snina, veľký kus práce pre sninský futbal spravil ako funkcionár Ján Benko, dlhoročný predseda klubu. Práve za jeho pôsobenia v tejto funkcii bol vybudovaný nový futbalový štadión, ktorý slúži svojmu účelu dodnes. Snina pravidelne hrávala prípravné zápasy s prvoligovými mužstvami, napr. Tatran Prešov, Lokomotíva Košice, VSS Košice či s mužstvami II. ligy. V roku 1967 sa sninskí futbalisti prebojovali na súťažnú úroveň krajských majstrovstiev (Divízia), od súťažného ročníka 1981/1982 šesť sezón pôsobili v II. Slovenskej futbalovej lige. V roku 1973 zažívali pod Sninským kameňom futbalový boom, keďže sninskí futbalisti odohrali priateľský zápas s majstrom ČSSR, ktorého porazili 2:1. V 80. a 90-tych rokoch sa na sninskom trávniku predstavili osobnosti ako Laco a Rudo Pavlovičovci, Alexander Vencel st. a ml., Jozef Bomba, Ján Kozák, Anton Švajlen, Dušan Keketi, Jozef Adamec, Ľubomír Moravčík, Karol Dobiaš a mnohí ďalší.

Najväčší úspech

Semifinále Slovenského pohára v súťažnom ročníku 1975/1976. Na ceste k dosiahnutiu tohto úspechu bolo nutné vyradiť mužstvá z I. Slovenskej národnej ligy (Zemplín Vihorlat Michalovce, Chemlon Humenné), ako aj mužstvo z I. celoštátnej ligy (Jednota Trenčín).

Slovenský pohár 1975/76: 1. KOLO (3.8.1975): SV Snina – Chemko Strážske 2:0, góly: J. Gerboc, Š. Chautur; 2. KOLO (13.8.1975): SV Snina – ZV Michalovce 2:0, góly: Š. Chautur, D. Cére; 3. KOLO (27.8.1975): Strojár Prakovce – SV Snina 0:0, na pk 4:5, za Sninu premenili: Š. Aľušík, D. Cére, D. Miško, P. Burda a Š. Potoma;

4. KOLO (23.9.1975): SV Snina – Jednota Trenčín 2:0 (1:0). Góly: D. Cére (11 m), J. Aľušík. Stretnutie divízneho Spartaka s prvoligovou Jednotou sa očakávalo s veľkým záujmom a medzi prítomnými divákmi bola aj početná skupina z Humenného, pretože víťaz sa stal súperom Chemlonu vo štvrťfinále. Po úvodných obojstranne opatrných minútach sa domáci osmelili a častejšie prenikali k pokutovému územiu hostí. V 17. min. zachytil Čechvala v pokutovom území loptu rukou a z nariadenej jedenástky sa Sninčania ujali vedenia Cérem. Trenčania potom pridali, snažil sa najmä Řadek s Brezovským, no ich útoky končili na veľmi dobre domácej obrane, v ktorej dominoval Potoma. V druhom polčase sa očakával nápor hostí, ale na prekvapenie to boli sninskí futbalisti, ktorí dobrým pohybom mali viac z hry. Najprv však Miško pohotovo zachránil pred doliehajúcim Brezovským a Mojžišom, ale ďalšie šance mal domáci Ďurian. V 63. min. Chautur pekne prehodil do voľného priestoru Jozefovi Aľušíkovi, ten sa rýchlo zorientoval a pohotovou strelou pod brvno prekonal druhýkrát brankára Macháča. Hosťom nevyšiel ani záverečný nápor, ba naopak v 88. min. J. Aľušík trafil zblízka iba do náručia Macháča. Domáci podali veľmi dobrý výkon a pri lepšej streleckej muške mohli vyhrať aj vyššie, naopak prvoligisti z Trenčína svojím výkonom sklamali. Nejeden z priaznivcov Spartaka si po stretnutí povzdychol, keby sa Sninčanom takto darilo aj v divíznej súťaži. Pred vyše 2 000 divákmi rozhodoval Nagy z Košíc, ktorý žltou kartou napomínal Řádeka.

ŠTVRŤFINÁLE (8.10.1975): SV Snina – Chemlon Humenné 3:1 (2:1). Góly: J. Aľušík 2, J. Ďurian – Pčola. Štvrťfinálový zápas Slovenského pohára, v ktorom žreb určil do vzájomného súboja obe mužstvá z nášho okresu sa očakával s veľkým záujmom. Už postup medzi najlepšiu pohárovú osmičku bol obojstranným úspechom. Škoda, že chladné a daždivé počasie odradilo mnohých divákov, pretože návšteva mohla byť oveľa vyššia. Aj napriek ťažkému terénu prítomní priaznivci videli zaujímavý futbal dobrej úrovne, víťazstvo Spartaka, ktorý postupom do semifinále zapísal najväčší úspech v histórii klubu. * Stretnutie malo nečakaný úvod. Domáci mali výkop, no už v 2. min. unikol po pravej strane Ferjak, zacentroval do pokutového územia voľnému Pčolovi, ktorý pohotovo otvoril skóre stretnutia. Gól domácimi trochu podlomil, a tak okrem Burdovej strely vedľa brány v 9. min. mali úvodných dvadsať minút viac z hry hostia. V 17. min. mali ďalšiu šancu, keď unikol Murinčák, jeho strelu brankár Miško vyrazil pred voľného Petrovaja, ale ten z 10 metrov trafil iba Jela. Domáci postupne prevzali iniciatívu a v 26. min. zakončil Ďurian svoj únik strelou vedľa pravej žrde. O tri minúty Jozef Aľušík z trestného kopu od rohovej zástavky zacentroval do šestnástky, Vyskoč nevybehol a voľný Ďurian hlavou vyrovnal. Obe mužstvá zvýšili tempo a hra mala dobrú úroveň. V 32. min. mali domáci šťastie, keď Ferjak vystrelil z hranice šestnástky, lopta smerovala do voľného rohu brány vedľa bezmocného Miška a Kováč v snahe dotlačiť ju do siete trafil loptu tak nešťastne, že skončila za bránou. Bol to, ako sa ukázalo, dôležitý okamih, pretože v závere polčasu získali prevahu opäť domáci. Najprv v 40. min. nevyužilo dobrú príležitosť Cére, ale v 43. min. predviedli Sninčania ukážku rýchlej kombinácie s dobrým zakončením. Pohyblivý a s chuťou hrajúci Ďurian unikol po pravej strane, prihral Burdovi, ktorý predĺžil na voľného J. Aľušíka a ten pohotovo získal pre svoje mužstvo vedenie. Druhý polčas sa hral za stáleho dažďa a úvodná štvrťhodina patrila Sninčanom, ktorí zatlačili hostí na ich polovicu. Gólovú šancu si však nevypracovali. Humenčania nerezignovali a v snahe zvrátiť nepriaznivý výsledok hru vyrovnali. Práve v čase, keď začali získavať prevahu a nebezpečnejšie prenikali pred bránu Miška, podnikli domáci v 77. min. rýchly protiútok. Štefan Aľušík zacentroval do tesnej blízkosti brány, Vyskoč loptu nezachytil a voľný J. Aľušík uzavrel skóre zápasu. Ťažký terén a drobný dážď kládli na hráčov veľké nároky, a tak sa v závere zápasu už hralo väčšinou v strede ihriska a na výsledku sa už nič nezmenilo. Najmä, keď domáci pod dojmom náskoku hrali opatrne a na istotu. Víťazstvo Sninčanov je zaslúžené. Boli dôraznejší pri štarte na loptu, lepšie sa prispôsobili náročnému terénu, ktorý nedovolil Humenčanom rozvinúť svoju technickú hru. Za predvedený výkon si však obe mužstvá zaslúžia pochvalu. Obojstranne bojovné, ale korektne a slušne hrané stretnutie pred vyše 1 600 divákmi s prehľadom rozhodoval Ing. V. Christov. Snina: Miško – Jelo, Š. Aľušík, Potoma, Telepčák, Cére, Mika, Gerboc (Andrejčík), Burda, Ďurian, J. Aľušík. Humenné: Vyškoč – Mycio, Horodník, Majerník, Matta, Ferjak, Kováč, Komjaty (Groško), Murinčák, Pčola, Petrovaj, Chochoľák.

SEMIFINÁLE (14.12.1975): Inter Bratislava – SV Snina 2:0 (0:0). Góly: Luprich, Šajánek. V nedeľu bolo na programe semifinálové stretnutie Slovenského pohára. Po sobotňajšom víťazstve Slovana v Trnave sa rozhodovalo o druhom finalistovi medzi domácim Interom a Spartakom Vihorlat Snina. Hostia svojou hrou zanechali dobrý dojem a celú hodinu úspešne vzdorovali domácim prvoligistom. Najmä v prvom polčase sa im daril rýchly prechod z obrany do útoku, vypracovali si niekoľko dobrých streleckých príležitostí, ale strely Céreho i Potomu tesne minuli cieľ. Po zmene strán si domáci vynútili prevahu, ktorú vyjadrili dvoma gólmi. Prvý dal po Jurkemikovom pase a zaváhaní sninskej obrany Luprich v 62. min., druhý v 82. min. po Hudecovej hlavičke Šajánek dotlačil loptu za bránkovú čiaru. Pred 800 divákmi rozhodoval Ing. Jursa. Inter: Kovařík - Paliatka, Šimončič, Jurkemik, Barmoš (60. Hrica), Luprich, Goga, Bajza, Levický (21. Hudec), Šajánek, Mráz. Snina: Dušan Miško - Ján Jelo, Štefan Aľušík, Štefan Potoma, Ján Telepčák, Ján Gerboc, Ján Mika, Dušan Cére (65. Ervín Palasziewicz), Štefan Chautur, Ján Ďurian, Jozef Aľušík

(78. Štefan Andrejčík). Tréner: Vladimír Kochan.

Umiestnenia v súťažiach

V rámci ČSSR a ČSFR: Divízia: 1967/68 – 5. miesto; 1968/69 – 10., 1969/70 – 14. (vypadnutie), 1971/72 – 3., 1972/73 – 3., 1973/74 – 5., 1974/75 – 10., 1975/76 – 3., 1976/77 – 10., 1978/79 – 3., 1979/80 – 5., 1980/81 – 4.; II. SNFL: 1981/82 – 12., 1982/83 – 7., 1983/84 – 6., 1984/85 – 5., 1985/86 – 14., 1989/90 – 16. miesto. V rámci Slovenska: III. liga: 1994/95 – 9., 1995/96 – 16. miesto.

Foto:

Sninskí futbalisti – 60. roky

Spartak Vihorlat Snina / jeseň 1980

Dušan Miško a Ján Jelo