Hrať v prvej šestke najvyššej futbalovej súťaže chce každý. Aj taký, čo nemá ambície na najvyššie priečky. Lebo táto skupinka predstavuje väčší pokoj v druhej časti ročníka, ako pohybovať sa v horšom poltucte, kde to bude o „život“. To si uvedomujú aj prvoligisti Michaloviec. Tí aktuálne strácajú na 6. stupienok desať bodov. Nie je to síce obrovská priepasť, ale ani malá medzera. A práve najbližšie hostia hráči MFK Zemplín Trenčanov, ktorí sú na šiestej pozícii. Bude to výzva, či stratu o čosi skrešú, alebo sa nebodaj ešte zväčší. Tým viac, že do konca tohtoročnej fázy zostávajú už len štyri kolá a čas sa kráti...

Určite reprezentačná prestávka prišla Michalovčanom vhod, lebo pred ňou v ostatnom meraní síl podľahli v Poprade Tatranu Prešov. Na tom by možno nebolo nič čudné, lebo výkonnostné rozdiely medzi účastníkmi sú minimálne, ale zverenci trénera Antona Šoltisa si pošramotili renomé bezduchým a vlažným futbalom. Akoby ich nezaujímalo, či prehrajú, vyhrajú alebo remizujú. Chýbalo oduševnenie, nadšenie pre vec, istota a hlavne ochota rozdať sa pre kolektív, pre farby svojho klubu. Pritom predtým Michalovce po šnúre piatich zápasov bez výhry zabrali proti Podbrezovej a získali plný počet bodov. Možno tým navnadili svojich fanúšikov, ktorí si začali myslieť, že to znamenalo nástup k obratu. Lenže to bolo len zdanie. Aj preto kouč uvažoval nahlas i v tom zmysle, že chlapci majú rezervy a stále musia premýšľať nad tým, ako sa zlepšovať, čo odstraňovať, no nepáčil sa mu pasívny prístup, nedostatok srdnatosti a chcenia. Nuž, v predošlých vystúpeniach to naozaj východniarom nešlo a zväčša prehrávali, pričom strelecky sa značne odmlčali. Veď aj posledná Senica dala viac gólov než oni.

Nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami predostrel i kapitán tímu Igor Žofčák, ktorý nedohral pre nedoliečené zranenie derby s Tatranom (zo súboja s Podbrezovou mal narazené rebro a na konci prvého polčasu s Prešovom už zistil, že sa mu nedobre hýbe a zle kope do lopty).: „Ťažko teraz filozofovať, ako to by to dopadlo, keby som zostal na ihrisku až do konca stretnutia. Išli sme do Popradu s úmyslom bodovať, ale dostali sme lacný gól a žiadny sme nedali, takže sme odchádzali z ihriska smutní. Dalo sa predpokladať, že veľa gólov nepadne, bolo to skôr o taktike, obe mužstvá vyčkávali a čakali, čo urobí protivník. Domáci dali jeden gól a to rozhodlo.“ Nuž, Šarišanom sa proti Zemplínčanom tradične darí, veď vyhrali aj v prvom vzájomnom súboji v tomto ročníku. Predtým sa naposledy z plného zisku tešili práve proti vám a dokázal to po dlhšom čase znovu. Počítali ste s takouto horšou alternatívou? „Ani som nevnímal, že od nášho zápasu Prešov nevyhral v lige, žiadnu smutnú víziu som si nepripúšťal. Ťažko sa to však hodnotí, keď mužstvo prehrá. Pritom to nebol súper, ktorý by bol jednoznačne nad naše sily. Pokojne by sme ho mohli pokoriť, ale v koncovke sme vyšli naprázdno a to najviac zavážilo,“ uviedol skúsený borec.

Naznačil, že po remíze s Nitrou a výhre nad Stredoslovákmi MFK Zemplín mienil naštartovať novú sériu bez porážky. Lenže predsavzatie sa rýchle rozplynulo. A ako hodnotí I. Žofčák doterajší priebeh jesene z pohľadu výkonov kolektívu, ktorému „šéfuje“? „Treba sa pozerať vyššie a vyššie. Niektoré zápasy boli dobré, aj sme skórovali, len sme to neudržali. Hra nie je najhoršia, len výsledky sú iné a na to trpíme. Stále je to o hlave, treba mať silnú hlavu, psychiku. Nazdávam sa, že pokiaľ by sme v štyroch-piatich dueloch po sebe neprehrali, už by to bolo celkom iné a aj hlava by inak pracovala.  Treba sa správne nastaviť a ísť za bodmi, zabudnúť na nezdary a myslieť na ďalšie vystúpenia,“ pripomenul ostrieľaný borec Michaloviec.