Pred piatimi rokmi zažil premiéru v FC Akzhayik Uraľsk, v roku 2014 ho angažoval kazašský FC Ordabasy Shimkent, v tom istom roku pôsobil aj reprezentačne v tíme Kazachtanu 21, uplynulú sezónu zažil aj pôsobenie v Európskej lige s lotyšským klubom FK Jelgava, pričom mimochodom vyradili aj Slovan Bratislava. Jarnú časť aktuálneho ročníka začal v treťoligovom Trebišove, dve kolá pred koncom sezóny lídra opúšťa. Čaká ho kazašský FC Šachťar Karaganda, kam v utorok 6. júna odišiel. Ešte pred odletom sme našli s Jozefom ŠKRLÍKOM čas na interview...

„Od 7. júna nastupujem v tíme FC Šachťar Karaganda. Kazašské futbalové prostredie poznám, je mi známy aj klub, i keď káder sa oproti minulým sezónam podstatne obmenil. Ešte nie tak dávno slávila Karaganda titul, hrala predkolá Ligy majstrov, skupinovú fázu Európskej ligy, súčasnosť je však iná a klub sa nachádza v lige na poslednom mieste. Vedenie klubu siahlo k zmene trénera, aj takýmto spôsobom chcú dospieť k zmene.“

  Asi nie prvýkrát sa ocitnete v pozícii záchrancu potápajúcej sa lode. Ambície sú teda jednoznačné, tabuľkový posun len vyššie... „Záchranárske práce sú všade rovnako náročné, či na Slovensku, v Anglicku alebo Kazachstane. Cieľ je teda jasný, posunúť sa v dvanásťčlennej tabuľke minimálne o tri miesta, pretože popri dvoch vypadávajúcich hrá tretí ešte baráž o udržanie sa. Káder prešiel v ostatnom čase veľkou obmenou, zatiaľ ho podrobne nepoznám, len narýchlo som zisťoval, že v ňom pôsobia aj Slováci – Zošák a Csolle, pár ďalších legionárov, takže hráči sú zatiaľ pre mňa veľká neznáma. Tak alebo onak – bude to náročné.“

  Bolo rozhodnutie vrátiť sa späť na kazašskú futbalovú vlnu ťažké?

„Klub sa rozhodol pre trénerskú zmenu, prišla ponuka, rozhodnúť som sa musel rýchlo. Je to výzva, práca trénera, beriem ju profesionálne. Či to bol Trebišov alebo teraz Karaganda. Zomlelo sa to rýchlo, ponuku som akceptoval.“

  Kazachstan sa stáva vaším druhým futbalovým domovom. Boli ste pri reprezentácii do 21 rokov, teraz tretí kazašský klub...

„Dá sa to aj takto povedať. Trénerská práca je špecifická, v mojom prípade som za ostatných päť rokov viac v Kazachstane ako na Slovensku.“

  Po návrate z lotyšskej Jelgavy ste v zime usadol na lavičku treťoligového Trebišova, ktorý má z pozície lídra nasmerované k postupu do 2. ligy. Z vašej správy asi činovníci Slavoja nadšení neboli...

„Nie je tajomstom, že v Trebišove pracuje môj dobrý priateľ Vlado Rusnák v pozícii manažéra, počas zimnej prestávky ma zlákal postupovými trebišovskými ambíciami. Dohodli sme sa, pričom som vopred avizoval, že ak sa mi naskytne ponuka zo zahraničia, budem ju riešiť. Napokon sa tak aj stalo, na druhej strane si myslím, že aj v krátkom období som Trebišovu pomohol, dve kolá pred koncom je lídrom a má nakročené do 2. ligy. Z môjho odchodu radostní neboli, odchádzam od nedokončenej práce, ale aj taký je trénerský život. Ponuka bola rýchla: Ber alebo nechaj! Vyčkať ešte dva týždne, kým sa skončí Trebišovu sezóna nebolo možné, rozišli sme sa korektne, popriali mi veľa úspechov, za čo im ďakujem.“

  Aký najbližší, už kazašský program vás čaká?

 „Odlietam 6. júna, aktuálne je v Kazachstane reprezentačná prestávka, klub je na sústredení v Shimkente, kde budem mať päť dní na zoznámenie sa s kádrom, hráčmi. Dobijeme baterky a dúfam, že sa naštartujeme k tabuľkovému posunu,“ dodal Jozef Škrlík.