Hovorí sa, že treba padnúť až na dno, aby sa bolo odkiaľ odraziť. Túto kapitolu momentálne zažíva Tatran Prešov, kde sa v ostatných rokoch udiali obrovské turbulencie, ktoré vyvrcholili zostupom až do najvyššej regionálnej súťaže. Zelenobieli sa hotujú na súperenia v III. lige a kým pre ostatných budú atrakciou, najstarší náš klub sa takejto „reklame“ iste neteší. Na prahu účinkovania v nastávajúcom ročníku sme sa zhovárali s novým trénerom Petrom Petrášom.

Mnohí – medzi nimi aj vaši bývalí spoluhráči v Tatrane – hovoria, že od majiteľa klubu to bol výborný ťah, keď vás angažoval. Súhlasíte?

„Ťažká otázka, lebo sám seba nemôžem hodnotiť. Ukáže sa neskôr, ako sa to vyvinie.“

Keď ste dostali ponuku, sedeli ste, aby ste lepšie zvládli tento šok?

„Keď mi šéf klubu po rokoch zavolal, predpokladal som, o čo by mohlo ísť a na stretnutie s ním som išiel s tým, že pôjde o túto alternatívu. Beriem každú výzvu, dvadsať rokov som hral futbal a bral som to svojím spôsobom ako zadosťučinenie, že roky strávené v Prešove neboli márne a možno som zanechal po sebe dobrú robotu, čo sa odzrkadlilo aj takýmto spôsobom.“

Zobrali ste si so sebou aj kopačky?

„Mal som ich pripravené predtým, lebo som chcel hrať ešte v Rakúsku, ale teraz už na to nepomýšľam, hoci som pôvodne uvažoval preregistrovať sa do Tatrana pre prípad, že by bolo treba pomôcť. No to by som musel začať s trénovaním a na to nemám čas. Naposledy som odohral súťažný zápas vlani v jeseni za Petržalku.“

Na východ ste sa vrátili po piatich rokoch a za ten čas sa stali veci, ktoré by nikomu predtým ani vo sne neprišli na um. Ako to vnímate?

„Ja som kontakt s Tatranom nestratil ani po odchode, mal som informácie od bývalých spoluhráčov a ďalších ľudí, priateľov, ktorých považujem skôr za moju rodinu, takže som vedel, do čoho idem.“

Jediné plus je, že Tatran bude hrať v Prešove, trvali ste na tom?

„Navrhol to majiteľ klubu a ja som s tým súhlasil, lebo je obrovská výhoda, ak má tím svoj domov, svoju základňu, i keď hlavný štadión je v takom stave, v akom je. Treba dať ihrisko dokopy a sú to  preteky s časom.“

Prekvapilo, že ste si za svojho asistenta nevybrali nikoho z domácich trénerov. Prečo?

„Zvolil som alternatívu s Jožkom Kováčom, s ktorým sme spolu študovali trénerskú licenciu a dobre ho poznám. Bol to zámer, aby som mal po boku človeka, ktorý nie je z toho prostredia a má čistú hlavu. Možno to niektorí zobrali tak, že som domácim kolegom uškodil, ale nie je to tak. Proti nikomu nič nemám.“

Iste nebolo jednoduché zohnať ovečky do košiara v letnej príprave po hromadných odchodoch.

„Z druholigového kádra zostali možno dvaja-traja chlapci. Po príchode to bolo strašné, poruke bolo pár zverencov. Kedysi mal Tatran nadbytok hráčov po hosťovaniach, teraz ich niet, preto sťahujeme aj adeptov z okolia a finišujeme s dotiahnutím papierov. Naposledy bolo na tréningu osemnásť jednotlivcov, medzi nimi sú viacerí mladíci a na niektorých chlapcoch sa ešte robí. A či máme aj zvučnejšie meno? Niečo je k dispozícii, ale ešte s tým nechcem ísť na bubon, kým to nie je definitívne.“

Aká je prognóza pred zápoleniami?

„Som maximalista, vždy som sa snažil vyhrávať a to isté budem vyžadovať aj od chlapcov. Neznamená to však, že ideme vyhrať súťaž, no pevne verím, že prekvapíme.“