Keď prišlo sklamanie v FC VSS Košice a vidina postupu sa rozplynula, stratil motiváciu. Preto odišiel do rakúskeho regionálneho futbalu. Bol frustrovaný a uprednostnil vyslovene amatérsky prístup. Predstavitelia Lipian však na Lukáša Janiča nezabudli a postupne ho začali kontaktovať. Slovo dalo slovo a tak sa tento skúsený hráč vlani ocitol znovu v drese ŠK Odeva. Po jedenástich rokoch. A urobil dobre, pretože jednak získal novú chuť na futbal a okrem toho sa dostal znovu do povedomia slovenského fanúšika. Tréner Emil Jacko nedá naňho dopustiť a neraz si pochvaľoval, že mať takého hráča v kolektíve je veľká výhra.

Pravdaže, neunikol ani ostatným lodivodom a preto sa dostal do Jedenástky III. ligy. „V Lipanoch som spokojný, nerozmýšľam nejako vážne o dajakej zmene, skôr nám ide o posilnenie súpisky a chceme bojovať na jar o vysoké méty, dohnať stratu. Nepopieram, nejaké ponuky aj rozhovory boli, ale ešte si to predebatujem s vedením ŠK Odeva. Rád by som tu totiž ešte zostal,“ rozhovoril sa tento ostrieľaný borec, ktorý si pochvaľuje, že je doma. Priznal, že v jeho veku (31 rokov) už treba myslieť viac na zadné vrátka a keďže I. liga je dosť vzdialená a II. liga zase neposkytuje nejaký finančný komfort, skôr prichádza do úvahy zahraničie. „Lenže momentálne je aj to ošemetné, mám malú dcérku a tak to nie je nateraz aktuálne.“ Tento matador má za sebou bohatú hráčsku kariéru popretkávanú účinkovaním v slovenských aj zahraničných tímoch vrátane tých z najvyšších súťaží. Nie je tretia liga preňho prinízka svojou úrovňou?  „Netvrdím, že ma nelákajú kvalitnejšie zápolenia, veď stále si myslím, že mám čo ponúknuť aj prvoligovému futbalu. Lenže treba brať do úvahy všetky okolnosti,“  dodal borec, čo účinkoval v jeseni medzi regionálnou elitou premiérovo. „Niektoré zápasy mali veľmi dobrú úroveň, ďalšie boli zase slabšie, ale tak to chodí vo všetkých zápoleniach. Zameral som však vždy na náš výkon a mrzelo ma, že sme nezvládli pasáž po pohárovom stretnutí so Žilinou. Nastal istý zlom a nastolené tempo sme opustili, postrácali dosť bodov. I tak sme však celkove predvádzali jeden z najatraktívnejších výkonov v tretej lige.“

Bolo jasné, že jeho zástoj neunikne pozornosti odborníkov a miestenkou v Jedenástke nadobudol ďalší futbalový rozmer, získal novú motiváciu. Zaujímalo nás, či ho niečím súťaž zaskočila a či narazil aj na nejaké nie príliš príjemné javy. „Stretol som sa aj s tým, hlavne v Snine, to bola naozaj negatívna stránka súťaže aj prostredia. Z toho som bol sklamaný, sklamalo ma, že sa ľudská stránka neposunula ďalej, ale inak by som súťaži nemal veľmi čo vyčítať,“ podotkol matador, ktorý po návrate do Lipian zistil, že jeho vtedajší spoluhráč Štefan Jacko je už asistentom trénera, Ondrej Desiatnik, s ktorým sedel v jednej šatni, vedie Š. Michaľany a z ďalšieho spoluhráča Jána Angeloviča sa medzičasom stal vedúci mužstva. Navyše, súčasný lodivod E. Jacko bol vtedy „iba“ asistentom trénera. „Teraz prevažujú mladí, ktorí sa môžu postupne dostať vyššie a inde, keď to zoberú seriózne a budú na sebe pracovať tak ako ja.“ A ako vnímate práve podstatne mladších spoluhráčov, je vzájomný vzťah rovnaký ako v časoch, keď vy ste boli v ich veku? „Nejaké poriadky treba urobiť, to je prirodzené. Doba sa však totálne zmenila. Pred desiatimi rokmi som bol rád, keď som si mohol zatrénovať a keď ma nikto zo starších nezjazdil, teraz to už neplatí, aby si ktosi pridával trebárs čosi navyše. Dnes je obrovská voľnosť a mladí majú možnosti, nikto na nich nevytvára tlak. Majú otvorené dvere a nemusia čeliť nejakému stresu. Škoda, že to nebolo aj kedysi,“ dodal L. Janič, ktorý sa nezaťažuje tým, čo príde a tvrdí, že možno je to jeho posledná zastávka a možno nie. „Všetko ukáže čas.“