Keď sme pred časom hovorili s trénerom vranovských treťoligistov Petrom Košudom o situácii v zimnej príprave, zmienil sa, že v kádri nastali zmeny a spomenul aj odchod Pavla Bellása. Ten sa podľa jeho slov uchádza o  miestenku v daktorom druholigovom tíme. Preto sme boli zvedaví, kde tento útočník zakotvil.

Takže ako to vyzerá s pokračovaním vašej kariéry?

„Momentálne ešte nie je nič isté, ale všetko nasvedčuje tomu, že zostanem  stále v jarnej časti vo Vranove. Nejaké veci sa riešili, bol som niekoľko dní na skusoch v bratislavskom Interi, ale nevyšlo to.  Bolo mi povedané, že by som pravidelne nenastupoval. Tak som sa potom pripravoval individuálne a teraz krátky čas už znovu trénujem s Vranovčanmi. Tento klub som uprednostnil pred ponukou Humenčanov. Teoreticky sa črtá ešte aj možnosť, že zakotvím v Zlatých Moravciach, ktoré hľadajú útočníka, takže čakám na vyjadrenie druhej strany, či budú mať o mňa záujem.“

Túžili ste po vyššej súťaži, už vás účinkovanie v MFK nenapĺňalo?

„Chcel som sa presadiť vyššie. Po skončení zmluvy v Michalovciach som sa obzeral po  inej súťaži a hovorilo sa aj o tretej rakúskej lige, ako aj o druholigových či prvoligových tímoch.“

Vlani v lete ste začínali v prvoligových Michalovciach, ako ste sa dostali do Vranova?

„Po približne mesačnej príprave a hernom sústredení mi tréner oznámil, že so mnou nepočíta. Tak som si narýchlo hľadal iné pôsobisko. Ozval sa mi tréner Košuda, ako aj ďalšie kluby – Stropkov, Humenné či Košice. Kormidelníka Vranova poznám dobre a viem, že je to super človek, preto som prijal jeho ponuku. Hodnotím tento krok ako vydarený, bol to pre mňa celkom dobrý polrok.“

Vzhľadom na to, že máte 21 rokov, ste toho dosť pochodili... 

„ To je pravda. Časté striedanie dresov prináša kladné skutočnosti , ale i svoje negatíva. Podľa mňa boli to však správne rozhodnutia, bola to pre mňa dobrá cesta.“

Máte na konte nejaké štarty aj v najvyššej súťaži, prečo sa vám nepodarilo bilanciu zlepšiť?

„Ako osemnásťročný som podpísal zmluvu s Michalovcami a pôsobil som aj v slovenských  mládežníckych výberoch. Je to vek, v ktorom sa všetko láme a prechod medzi dospelých je náročný. Niektorí adepti to zvládnu, iní musia čakať. Bolo to asi tak, ako to malo byť... Pravdu povediac vzťahy medzi mnou a vedením klubu i trénermi boli narušené a preto som sa rozhodol ísť inou cestou. Neľutujem to.“

Vyskúšali ste si počas hosťovačiek aj iné tímy, na ktoré obdobie rád spomínate?

„Nuž, pravdu povediac,  nebolo to ideálne lebo som sa ocitol v celkoch, ktoré bojovali o záchranu. Nebol priestor na hráčske experimenty, každý duel bol vyhrotený a robilo sa všetko pre udržanie sa. Tak to bolo v Liptovskom Mikuláši i Trebišove. Napriek tomu to bolo dobré. A naposledy vo Vranove  to hodnotím veľmi kladne.  Dovolím si tvrdiť, že keby MFK účinkoval v druhej lige, dokázal by ostatným konkurovať.“

Ocitli ste sa v inej situácii, lebo Vranovčania bojovali o špicu. Pocítili ste to  nejako?

„Pre mňa to bola jedna z najvydarenejších periód v seniorskom futbale. Očakával som však, že dám viac gólov. Dostával som sa do šancí, len koncovka ma nie vždy poslúchala. Dal som päť gólov, ale keby som mal viac šťasteny na svojej strane, minimálne ich mohlo byť tri razy viac.“

Pokiaľ zostanete napokon vo Vranove, budete brať návrat ako východisko po sklamaní?

„Vôbec nie. Vo Vranove všetko funguje skvele, výborná je partia aj kouč či manažér Roman Lazúr. Hráči majú optimálne podmienky, o výplatách ani nehovorím. Tie majú parametre vyšších súťaží a hráči ich dostávajú načas. Takže všetko v tomto klube hodnotím len kladne.“