Koleso diania sa vo futbale krúti niekedy neúprosne. Pušovčania by o tom vedeli rozprávať. Ako rýchle vyleteli nahor, tak sa strmhlav rútia nadol. V minulom treťoligovom ročníku skončili beznádejne poslední, v aktuálnej štvrtoligovej sezóne zase len kopírujú predošlú bezútešnú bilanciu. Slovom – agónia stále trvá a nevedno, kedy sa skončí.

„Je to vlastne ešte horšie než v jarnej časti treťoligových zápolení. Odišli hráči, nemal kto hrať a každý zápas sme odohrali v inej zostave. Chlapci nechcú hrať , ani mladí a to je na zamyslenie. Je to naozaj smutné,“ povzdychol si Michal Štefaník, ktorý bol hrajúcim trénerom, ale nedávno sa udiala už zmena na trénerskom poste, keď sa kormidla ujal Jozef Semančík. „Takže už budem iba hráčom a asistentom.“

Keď v lete odišli viacerí borci, ktorí mali svoju kvalitu – R. Migaš, Novotný, Maťaš a zranil sa Anderko – bolo jasné, že hráčska bieda sa ešte prehĺbi. Navyše pribudli ja ďalšie výpadky a mužstvo sa dopĺňalo za pochodu. „To bolo to najhoršie. Zo súcich zostalo len pár jednotlivcov – Marián Migaš či Michal Tramita. Neskôr pribudol napríklad končiaci dorastenec Samko Šoltis. Bolo nás však stále málo a to sa prejavilo na tréningovej dochádzke či v skladaní zostavy na zápasy. Stalo sa, že sme zapojili aj chlapcov, čo sa vrátili z cudziny a rok nehrali, len aby sme boli jedenásti.“ Pravdaže, vekový priemer bol naozaj nízky a tak aj preto sa žiadne herné zázraky nedali očakávať.

Hoci bilancia je úbohá – bez zisku čo len bodu . pričom zaráža hlavne strelecká mizéria. Tá predstavuje v priemere pol gólu na zápas. „Niektoré zápasy nám naozaj nevyšli len preto, že sme boli neschopní v koncovke a nedali sme gól ani vtedy, keď sme išli sami na brankára. Zahadzovali sme aj nemožné, doslova tutovky, trebárs s Finticami či Popradom. Proti Ľuboticiam to tiež nebolo zlé, ale súper sa presadil, my nie. Na fintickom ihrisku sme zbabrali prvý polčas, potom sme na domácich vybehli, no len sme dokázali znížiť a potom prišiel tretí úder súpera. V Zámutove to bolo podobné, my sme tlačili, avšak domáci nám dali tri góly." Kolektívu TJ Rozvoj chýbal hlavne strelec, ktorý by bol efektívny a ťahal by mužstvo. Lenže slabín sa vyskytlo niekoľko. Neoblo to iba o nejakých detailoch, lebo každý celok zápasí s istými restami. Vyzerá to však tak, že chýba to podstatné – pravá bojová morálka a chuť čosi dokázať. „Vedenie klubu aj my tréneri chceme urobiť maximum pre záchranu, lenže to musia chcieť aj chlapci, pričom sa orientujeme na mladých. Zapájame dorastencov, ktorí sa mohli ostrieľať už v minulom ročníku, no nechceli a čo je horšie, ani teraz nejavia mimoriadny záujem.“ Čo teda pred jarou? V minulom ročníku v odvete skraja jari Pušovčania dokázali aj prekvapiť vďaka bojovnosti a na túto devízu sa spoliehajú aj tentoraz. „V jeseni sme po niekoľkých zápasoch počuli slová uznania zo strany súperov. Bola to slabá útecha vzhľadom na absenciu výsledkov, ale niečo to naznačuje. Dá sa čosi dokázať, keď sa chce. Ťažia nás chyby a na jednej strane vieme, kde sú, na strane druhej to však nevieme. Určite v otázke srdciarstva sú rezervy a dokumentovali to trebárs niektoré esemesky, ktoré som pred zápasmi dostal,“ dodal realisticky Michal Štefaník, ktorý sa však určite nevzdáva a chce k tomu primať aj spoluhráčov.