Premiérový druholigový duel v jarnej časti, ktorý absolvovala Lokomotíva Košice proti Tatranu Prešov, bol pre domáceho hráča Ľubomíra Ivanka Maceja dvojnásobne zaujímavý. Tento borec vlani v zime odišiel do Česka a tak minulý rok chýbal na slovenských trávnikoch v tejto súťaži. Navyše pri svojom comebacku narazil na klub, kde s futbalom začínal a to bol tiež dôvod na rozhovor.

Ľubo, ako sa zrodila vaša prítomnosť v tíme železničiarov?

„Vo Vlašime sme  sa bavili o tom, že pôjdem na hosťovanie, keďže tréner nebol so mnou spokojný a naznačil mi, že pokiaľ niečo mám, môžem odísť. Hosťovačku som neakceptoval, tak sme sa dohodli n rozviazaní zmluvy. Môj manažér sa potom nakontaktoval na športového manažéra Lokomotívy pána Zvaru a došlo k dohode.“

Prečo ste pred rokom vo februári zamierili za rieku Moravu?

„Nepozdávalo sa mi, ako to fungovalo v Bardejove, tak došlo k rozviazaniu zmluvy a išiel som do rizika, lebo som ešte nemal nič isté. Bol som vo Vlašime na skúške a napokon  som tam strávil celý rok. Zmluvu v Čechách som mal ešte na pol druha roka.“

Ako hodnotíte svoje pôsobenie v tomto tíme?

„Pred sviatkami vyjadril kouč spokojnosť s mojimi výkonmi, ale po prípravných dueloch mi naznačil, že nedostanem toľko priestoru. Pravda, mohol som čakať, keby niekto vypadol, ale radšej som uprednostnil odchod. Celkove to bola zaujímavá skúsenosť, lebo úroveň zápasov bola vyššia než u nás, kvalitnejšia, bolo to náročnejšie, tréningy ťažšie, dosť sa tam behá.  Ja som mal trošku smoly v tom, že po mojom príchode som mal zaplniť miesto po jednom hráčovi, ktorý mal namierené do pražského Bohemiansu, lenže napokon to padlo a ten borec tam zostal. Nastal pretlak na mojom poste a veľmi som si do lopty nekopol. Na konci jari som už nastupoval, zvládol som tuším štyri duely a dal som aj gól. V lete spomínaný spoluhráč odišiel, takže som bol viac v akcii, nastupoval som v základe v lige aj v pohári, potom som bol náhradníkom a na konci som zase hral. Pokiaľ ide o výkony tímu, na jar sme sa pohybovali v strede pelotónu, v jeseni som boli  sprvoti v tabuľke dolu, potom nastala výmena trénera,  ale predsa sme skončili na ôsmej priečke vďaka vydarenému finišu a sérii výhier v závere prvej časti.“

Prelaďme na súčasné dianie – proti Tatranu ste už nastupovali ako rival vo farách Bardejova, takže tentoraz ste to tak emocionálne asi nebrali, že?

„Asi tak, prvý raz to v drese Bardejovčanov bolo zvláštne, ale už som si na to zvykol. Navyše predtým ako hráč Bardejova som súperil  mnohými kamarátmi v Tatrane, teraz som poznal iba niektorých protihráčov. Samozrejme, v Tatrane som vyrastal a sledujem situáciu v klube. Nie je mi jedno, ako sa to tam uberá a že nie je domáci štadión. Možno Prešov musí padnúť na dno, aby sa dostal znovu hore...“

Výhra Košičanov v derby bola podľa vás spravodlivá?

„Myslím si, že áno. Prvý polčas sme boli lepším celkom, súper trafil jedno brvno, inak nemal možnosti. My sme zaslúžene získali náskok. Po zmene strán hostí na koňa posadil náš vlastenec, my sme sa dostali do útlmu, no neskôr sme chytili zase správny rytmus a dokonca nám nebol uznaný aj jeden ďalší zásah. Hostia sa zase dožadovali dvoch penaltových verdiktov, no domnievam sa, že sme si celkove zaslúžili výhru.“

Už ste sa naplno aklimatizovali?

„Ale áno, však som viacerých chlapcov poznal. Pravda, ešte nejaký čas potrvá, kým bude súhra optimálna. Toto bola prvá vážna previerka a verím, že nás v pohode a optimizme posunie o kus ďalej.“