Korona zúri v celej Európe, ale predsa v niektorých krajinách, ktoré sú našimi susedmi, futbal nedostáva také k. o. ako u nás. Naznačil to aj Matúš Marcin, ktorý sa vlani presunul do poľského druholigového klubu (tretia najvyššia súťaž) Elana Toruň. Bývalý hráč Tatrana Prešov, ktorý sa po vleklých zdravotných problémoch rozohrával aj v štvrtoligových Ľuboticiach, prezradil o tom, ako to funguje v tunajších nižších súťažiach.

Vráťme sa najprv k uplynulému ročníku. Ešte pred prerušením zápolení ste mali vydarený vstup, potom sa dianie „zamklo“ vinou pandémie. Aké bolo pokračovanie?

„Súťaž sa obnovila začiatkom júna, stihol som absolvovať štyri-päť duelov, kým ma neodstavili problémy so slabinami a tak som, žiaľ, všetko neodohral. Spoluhráči chytili zlú šnúru výsledkov a napokon klub vypadol do štvrtej ligy. Mimochodom, celý ročník sa odohral, pravdaže, program bol nahustenejší.“

Nemali ste obavy, či zostanete na súpiske po tomto neúspechu?

„Mal som dobrý vzťah s majiteľmi i trénerom a tak som naznačil, že by som radšej zostal ako sa vrátil na Slovensko, kde sa netrénovalo a hráči mali radikálne znížené platové hodnoty. Podpísal som preto nový ročný kontrakt, pričom som mal prísľub od vedenia klubu, že ak by sa mi darilo, nebránili by mi k tomu, aby som sa ocitol prípadne niekde vyššie.“

Pôvodne ste spomínali, že Elana by sa rada prebojovala do druhej najvyššej súťaže, ale zrejme to bolo nad sily tímu...

„Tretia liga je nesmierne vyrovnaná, stačí vyhrať pár zápasov po sebe a ste ašpirantom na baráž o postup, ale aj naopak, pokiaľ príde pár zlých výsledkov, a dostávate sa do pásma vypadnutia. Tak to bolo aj s nami. Vstup sme mali dobrý, z úvodných štyroch duelov sme urobili tuším desať bodov a boli sme bod od baráže. Lenže neskôr sa káder preriedil vinou zranení i kariet a prišla séria prehier.“

Ste v tíme už iba jediným Slovákom?

„Áno, ale som tu vedno s manželkou, rodinka sa rozrástla o narodené dieťa.“

Pocítili ste okresanie platu v súvislosti s horšou situáciou aj vy?

„Záleží na konkrétnom klube. Niekde je to horšie, inde lepšie. My sme mali šťastie, lebo v prvej vlne nám siahli na tri mesačné platy, keď sme dostali o tridsať percent menej. Viem však, že na Slovensku to bolo podstatne výraznejšie okresanie mzdy. Prirodzene, prijali sme rozhodnutie a uvedomili sme si, že treba podporiť klub. Pri novom kontrakte sme si objasnili spoločné zámery a hoci vždy to môže byť lepšie, predsa bez ohľadu na vypadnutie aj koronu platí to, čo bolo uvedené na papieri.“

Beriete to ako zastávku na ceste ku kvalitnejším zápoleniam?

„Ja si už do budúcnosti veľké plány nedávam, lebo neraz sa mi sny vinou zranení rozsypali ako domček z kariet. Podstatné je, že som zdravý, v hlave dobre nastavený a fyzicky sa cítim naozaj dobre. Dohodnutí sme tak, že ak by prišla nejaká ponuka, tak mi budú pomáhať k inému angažmán, lebo si uvedomujú, že táto liga momentálnej mojej forme nezodpovedá... Je iné hrať v silnejšej konkurencii, hráč rastie a výkonnostne mu to pomáha. Cítil by som sa tak lepšie. Hrali sme nejaké prípravné zápasy s kvalitnými súpermi a bolo zrejmé, že niektorí naši chlapci aj vzhľadom na mladý vek nestíhali, nemajú skúsenosti a predpoklady. Pre mňa je dobré, že sa môžem porovnávať a viem tak lepšie,  na čo by som si mohol trúfať. Koniec koncov mojou prioritou je zostať v poľskom futbale čo najdlhšie.“

Ako sa vám darilo v jeseni?

„Odohral som takmer všetky duely, štrnásť či pätnásť, dal som deväť gólov a na štyri som prihral. Som najlepším strelcom tímu, hoci mohlo to byť ešte lepšie. Celkove sa súpiska sa poriadne obmenila, aj preto sme skončili na ôsmej priečke. Kandidátov na postup je mnoho, lebo každý sa chce odpútať z toho prostredia, ktoré nie je všade také profesionálne ako u nás.“

V jeseni sa stihli odohrať všetky kolá?

„Je to tak, dovedna sa hralo sedemnásť kôl. Spočiatku to bolo i s divákmi – tisíc bola hranica – potom už fanúšikovia neboli prítomní. Momentálne je šport pod kontrolou, hráme prípraváky a začiatkom marca by mala odštartovať jarná fáza.“

Vyskytli sa prípady infikovania Covidom-19?

„Určite, aj ja som to prekonal, keď to niekto zavliekol do šatne a boli sme tuším deviati infikovaní. Zistil som, že to nie je sranda, mesiac-dva som mal obrovské problémy s dychom. Mužstvo išlo do karantény, neskôr sme mali dohrávky. Tak to bolo i v prípade iných celkov. Prioritou bolo dokončiť kompletnú jeseň.“