Hovorí sa, že kapitán opúšťa loď ako posledný. Záleží však tiež na okolnostiach, na tom, či stojí za to riskovať dajme tomu svoju povesť a ničiť si ďalej nervy. Preto zavše  výnimky potvrdzujú pravidlo a to platí aj o Martinovi Luberdovi, ktorý sa rozhodol vedno s niektorými ďalšími spoluhráčmi dať zbohom Tatranu Prešov. O dôvodoch aj o tom, kde bude pilovať svoju ďalšiu kariéru, sme sa s ním zhovárali.

Patríte do skupiny hráčov, ktorí sa rozhodli zmeniť dres.  V zelenobielom klube ste pôsobili od malička, no skutočnosť vás primala zmeniť názor pokiaľ ide o lojalitu so Šarišanmi...

„Nuž, v Tatrane som bol od začiatku mojich kontaktov s futbalom, ani neviem presne, koľko  to bolo rokov. Pred časom som bol na skúške v Pohroní, ale vtedy som sa rozhodol zostať na východe. Neľutujem, že som sa vrátil, lebo v Prešove sme zažili aj pekné obdobie, no v uplynulom roku to už bolo na nevydržanie. Koncom decembra mi skončila zmluva, neakceptoval som návrh na predlženie kontraktu. Najprv mali s nami hovoriť o návrhu, ale my sme to zamietli s odôvodnením, že treba hlavne vyplatiť staré finančné resty. Dostali sme návrh novej zmluvy na mail, pričom podmienky zostali rovnaké ako predtým. To sme zamietli.“

Nie je tajomstvom, že záujemcovia sa o vás interesovali už vlani v lete, ale vtedy ste boli zmluvne viazaný s Prešovom, takže z toho zišlo. Uvažovali ste už vtedy o tom, že Tatranu dáte „kopačky“?

„Nevedel som, či sa klub stabilizuje a aká bude vízia, či bude priorita návrat do najvyššej súťaže. Neskôr som usúdil, že nemá význam zotrvať v materskom tíme.“

Od 4. januára zarezávate v Poprade, na aké dlhé obdobie?

„Na pol druha roka. Z Tatrana som tam prišiel sám, predtým sa pod Tatrami ocitol Erik Streňo, ale poznám aj iných chlapcov. Takže s aklimatizáciou a zžitím sa s kolektívom nie je problém.“

„Boli Podtatranci prví, čo sa vám ozvali, alebo najšikovnejší?

„Na scéne bolo viac záujemcov, niektorí aj zo zahraničia. Z Popradu ma kontaktoval tréner Marek Petruš a Stano Šesták a od začiatku som bol naklonený myšlienke, že sa poberiem do FK.“

Pred rokmi ste sa v Prešove stretávali s koučom i ikonou popradského celku, určite ste vtedy netušili, že sa vaše cesty pretnú za takýchto okolností.

„S Marekom Petrušom som sa poznal už z nedávnej  minulosti. Keď som bol seniorskom tíme, on trénoval dorastencov a keď sme sa stretli na štadióne, v jeho útrobách, tak sme prehodili slovko-dve. Stano Šesták si prišiel občas s nami zatrénovať, takže odtiaľ ho poznám rovnako osobne.“

Niet pochýb, že vás najviac nalomili ambície Popradčanov, ktoré sú v tomto období celkom odlišné od toho, po čom poškuľuje Prešov?

„Samozrejme. Klub má vysoké ciele a primerané zázemie i kvalitný káder. Preto sa mi od prvého okamihu návrh Popradu veľmi páčil.“