Obdivuhodnú streleckú fazónu si v piatoligových zápoleniach udržal v ostatných ročníkoch Daniel Petruška. Predvlani bol tretí medzi kanoniermi so 16 zásahmi, vlani vyhral pelotón strelcov s 34 zásahmi a v uplynulom ročníku bol zase prvý, keď 28-krát prekonal súperových gólmanov. Napriek tomu stále ostáva v Župčanoch a aj o tom, prečo sa nedal presvedčiť klubmi z vyšších súťaží, sme sa s ním zhovárali.
Dostali viaceré ponuky na odchod, ale vy ste odolali. Je to nezvyčajné, navyše keď je mimoriadna dopyt po zakončovateľoch...
„Študoval som na vysokej škole, to bola pre mňa priorita a futbal som bral len ako hoby.“
Avšak doštudovať ste mohli aj vtedy, ak by ste boli niekde inde...
„ Ešte pred jarnou časťou boli ponuky z Pohronia, Prešova, Bardejova, Lipian, Šarišských Michalian. Po skončení ročníka sa už nikto neozval, lebo som po zranení nebol v primeranej forme. A prečo som neodišiel? Zažil som ako hokejista, ako to funguje v slovenskom športe, nelákalo ma preto znovu pôsobiť na inej než amatérskej úrovni ako futbalista. Takže o podmienkach som sa s nikým ani nebavil, pričom najintenzívnejšie ma kontaktovalo Pohronie.“
Vráťme sa k minulej sezóne, bola na jar aj smoliarska, hoci ste si náskok medzi kanoniermi udržali.
„V jeseni som dal dvadsať gólov, na jar len osem a to preto, že som nastúpil iba v šiestich dueloch. Keby som bol zdravý, tak by som možno prekonal aj moju bilanciu z predošlého ročníka. V zimnej príprave v stretnutí na umelej tráve v Starej Ľubovni s Plavnicou mi protihráč zlomil členok. Hoci som sa pomerne rýchle vyliečil, rehabilitácia bola komplikovaná, dlhšia a stále ma prenasledovali bolesti. Prvý raz som nastúpil ako striedajúci hráč v Bardejove-Dlhej Lúke v polovici mája, kde som dal aj gól, ale celkove som vyšiel z formy, nebol som ani kondične dostatočne nadupaný.“
Každý zo Župčian hovoril, že keby ste boli zdravý, mužstvo by nepripustilo drámu a neprišlo by o prvenstvo. Nakoniec ste skončili na druhej priečke, a vyzeralo to, že postupový sen sa rozplynul naozaj smoliarsky. Lenže potom prišla nečakaná radostná správa...
„Určite nás to potešilo, keď sme sa dozvedeli, že predsa budeme v štvrtej lige. Túto súťaž som ešte nehral a uvedomujem si, že to bude ešte náročnejšie. Avšak pripravujem sa svedomito, aby som dohnal resty z jari a verím, že ma už žiadne zranenie nebude prenasledovať.“