Aby vypadnutie neznamenalo koniec sveta

Šéfredaktor|23. mar 2019 o 08:40

St. Ľubovňa podľa M. Solotruka ide vytýčenou cestou a hľadí perspektívne

 

Už len hodiny delia účastníkov aj štvtoligových zápolení od vstupu do jarnej fázy aktuálneho ročníka. Nálada je iste všade výborná, každý sa teší na boje o body, hoci na druhej strane všetci si u uvedomujú, že odveta bude podstatne náročnejšia ako jeseň. Aj  tí, ktorí sú relatívne na tom dobre, vedia, že si musia dávať pozor, aby ich nevytlačili celky, čo sa sústredia na záchranárske práce. Niekde nastali zásadné meny v tímoch, inde sa zase takmer nič nezmenilo. To je prípad Starej  Ľubovne, pričom  priestor dostali otázky trénerovi Mariánovi Solotrukovi.

 

Aké máte pocity na prahu nastávajúcich zápolení?

„Tešíme sa, lebo prestávka bola dlhá. Letná pauza, ktorá je kratšia, je pre hráčov lepšia, lebo v amatérskom futbale má každý svoju prácu, povinnosti. Je to  preto teraz v tomto období také nevyspytateľné, to všetko musíme my, čo robíme vo futbale, brať do úvahy.“

Príprava dopadla dobre?

„Boríme sa s rovnakými problémami ako všade inde v nižších súťažiach. Hráčov nie je veľa, táto doba nie je pre futbal práve najpriaznivejšia. Avšak treba hľadať také spôsoby, aby sa preklenuli aj nepriaznivé momenty. Takže čo sme si naplánovali, skoro všetko sme splnili.“

Mnohí tréneri horekujú nad slabšou tréningovou dochádzkou, ako to bolo u vás?

„ Na piatkových tréningoch bolo dosť hráčov poruke, inokedy bola situácia rôzna, raz lepšia, inokedy zase trošku horšia. Nie je čo chlapcom závidieť, aby stíhali prácu, štúdium aj futbal. Preto raz prišlo štrnásť chlapcov, potom zase desať či dokonca štyria. Záležalo aj na tom, koľkí boli zranení či chorí. Kto však mohol, ten nezaháľal.“

Máte káder dostatočne obsadený?

„Presný počet borcov vám nepoviem, lebo kolíše aj v závislosti od toho, kto pracuje v zahraničí. Na túto súťaž máme však dostatok hráčov a nazdávam sa, že by sme nemali mať nejaké problémy a úlohu na jar zvládneme.“

Kto prišiel a odišiel?

„U nás nastal len minimálny pohyb. Do Nemecka za futbalom a asi aj prácou odišiel Kyšeľa a na hosťovačku prišiel Tomáš zo Šarišských Michalian. Rátame aj s mladými chlapcami z dorastu. “

Nechceli ste viac posíl alebo sa ich nedalo získať?

„V amatérskom futbale treba hráčov vychovať a nemožno sa obzerať po jednotlivcovi, ktorý je desiatky kilometrov od vás a má inde zamestnanie. Sme lokálpatrioti a to je cesta, ktorou sa treba uberať.“

Čo mienite na jar dosiahnuť?

„Ideme za vytýčenou líniou, tej sa držíme, aby sme boli o dva—tri roky pripravení na niečo iné...“

Nechcete byť konkrétnejší?

„Nebudem sa zmieňovať o tom, že nemyslíme na prípadné starosti so záchranou. Boj o postup či udržanie sa nemá byť pre nikoho cieľom, ide o to, aby sa čosi vytvorilo, malo myšlienku a aby to fungovalo nie dočasne, ale na desaťročia. Klub má ísť dobrou cestou a má prinášať pohodu, aby boli všetci v ňom spokojní s robotou, ktorú vykonali. Vo futbale je to však skôr tak, že keď sa vypadne, tak prichádza doslova koniec sveta... My sme postúpili z piatej ligy a ako nováčik sme v pokojnom strede. Lenže pre chlapcov je dianie návodom, aby hlavne trénovali poctivo a svedomito, brali si príklad zo známych futbalistov a chceli sa im priblížiť, najmä odvedenou prácou na ihrisku. Lebo nateraz mnohí mladí adepti na Slovensku zmýšľajú skôr zvláštne... “ 

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: