Slovensko sa futbalovo scvrkáva. Aspoň teda v tom zmysle, že už neexistuje klub v najvyššej súťaži, kde by  nepôsobil niekto, kto má korene  na východe. Aj v Myjave momentálne figuruje na súpiske skúsený stredopoliar či obranca  Vladimír Kukoľ., rodák z Levoče  a vyrastajúci v Spišskom Podhradí. Po odmlke sa znovu ukázal na  štadióne Tatrana, aby potrápil východniarov.

 Skúsený tridsaťročný borec si tiež uvedomoval, že je to posledný súťažný zápas na tomto ihrisku. „Určite je to nostalgia, je to koniec jednej éry, ktorá bola dlhá, bohatá, slávna. Verím, že nový štadión postavia Prešovčania  čo najskôr a bude naň chodiť potom na zápasy čo najviac ľudí. Ešte ako mládežník som  tu bol. A potom aj v lige, keď tam Prešov ešte pôsobil, naposledy pred viac ako tromi rokmi. Prešov celkove poznám dobre, však som tu aj študoval na vysokej škole a chodil som na ligu aj ako divák,“ rozhovoril sa  ostrieľaný matador, ktorý vystriedal viac klubov. Začínal v Spišskej Novej Vsi, potom sa ocitol v Spišskom Podhradí a odtiaľ sa už rozbehol do sveta. Najprv zakotvil v Ružomberku, oproboval si legionársky vo viacerých poľských tímoch (Sandecja Nowy Sącz, Jagiellonia Bialystok, Zawisca Bydgoszcz). Po pár rokoch si povedal, že sa vráti späť na Slovensko a zakotvil v Myjave. Toto angažmán na dva razy prerušil, keď posilnil českú Jihlavu, kde zvládol vyše 50 stretnutí v drese Vysočiny, ale nakoniec sa predsa v tomto roku rozhodol pre návrat na kopanice. „Mám tam rodinu a okrem toho lákal ma štart v pohárovej Európe.“

 Mimochodom, zo Spiša či Sp. Podhradia je viac jednotlivcov, čo sa pretlačili do I. ligy (Komara, Dolný), v Prešove zase figuruje D. Jacko. „Poznáme sa, ale spolu sme nikdy nehrali.“ Ako si východniar zvykol na Kopanice? „Bez problémov, sú tam prívetiví, milí ľudia, rodinka sa tam cíti dobre. A či sa raz ešte ukážem ako hráč na Spiši? Ktovie, možno áno, pokiaľ dostanem ponuku,“ usmial sa V. Kukoľ

 Na margo hry nováčika, s ktorým Myjavčania uhrali remízu, naznačil: „Bolo to náročné, sme radi, že sme uhrali  nerozhodný výsledok.  Po dlhej sérii bez výhry sme už boli nažhavení konečne vyhrať, ale rovnajú myšlienku si osvojili aj domáci, takže to bol boj o každý meter ihriska. Hoci nám výhra nevyšla, predsa veríme, že aspoň zisk bodu nás nakopne a odrazíme sa k ďalším víťazstvám. Bodaj by sme ukončili jeseň s plným ziskom, hoci nás čaká silný súper – Slovan.“ Podľa V. Kukoľa plusový bod je dobrý, ale stále to nie je ono, aby sa dalo hovoriť o maximálnej spokojnosti. Po dobrom rozbehu sa hráči Spartaka postupne akosi zasekli a prestali bodovať. „Chceme vyhrávať, aj v Prešove sme cítili, že sme neboli od tejto méty ďaleko, takže istá nespokojnosť a sklamanie tu je,“ pripomenul futbalista, ktorý je cenný pre tím aj ako nositeľ skúseností z domáceho i zahraničného futbalu a mnohé veci ochotne odovzdáva mladším spoluhráčom.