Vrátiť sa po takmer jedenástich rokoch do takmer materského klubu nie je každodenná udalosť. Určite sú to zaujímavé pocity pre takého hráča a Jakub Giertl (naznačil, že v názve klubu chýba akurát číslo1.), ktorého sme oslovili, to ani netajil. Hoci vymenil druholigový Trebišov za treťoligový FC Košice, má veľkú radosť z nového prostredia, v ktorom však našiel plno známych.

Spomínali ste, že sa tešíte z toho, že ste v Košiciach a môžete hrať za svoje mesto. Odišli ste ako 21-ročný do Poľska, potom ste strávili pár rokov  Lokomotíve Košice a naposledy ste absolvovali tri sezóny v Trebišove. To je dôkaz, že nemeníte podchvíľou farby dresu a iste aj tento príchod mal svoje logické opodstatnenie.

„V novembri mi končila zmluva, rátalo sa so mnou aj na ďalšie obdobie. Lenže z Košíc sa mi ozval Pali Turczyk . Predstavil mi víziu klubu, veľmi sa mi zapáčila. Hlavne to, aby sa košický futbal dostal znovu na primeranú výkonnostnú úroveň. Pokiaľ ide o mňa, nedal som hneď odpoveď, čakal som na vyjadrenie Slavoja. Nechcel som odísť len tak, bez nejakého vysvetlenia. Lenže mínusom v tomto rozhodovaní bolo, že pán Gazdag skončil ako prezident, naňho mám výborné spomienky, lebo to bol zapálený človek, ktorý splnil to, na čom sa dohodol s hráčmi. Po vari dvoch týždňoch mi predstavitelia trebišovského futbalu nedokázali povedať, čo bude ďalej. Nebol tréner, nebol ani tréner brankárov... Na druhej strane v košickom FC všetko fungovalo ako má a vedelo sa, čo chce klub neskôr a postupne dosiahnuť. Navyše pre odchod som a rozhodol i preto, že som sám cítil, že potrebujem už zmenu.“

Takže Slavoj už nevyvinul nejakú snahu, aby ste zotrvali v jeho radoch?

„Ja som už bol rozhodnutý, hoci som očakával, že ma Zemplínčania ešte niečím presvedčia, no sami nevedeli, čo bude o mesiac-dva. Naopak, v FC je všetko dané a jasné, sú nastavené ciele. Opakujem, pre mňa ako Košičana je radosť hrať pre svoje mesto.“

V Trebišove ste mali za svojho pôsobenia výborné obdobie, takže zostali iste aj pekné spomienky...

„Prvý rok a pol bola neskutočne výborná partia. Viacerí  z nás chodili do roboty, ale keď sme sa stretli na tréningu, všetko z nás opadlo. Rozumeli sme si na ihrisku i mimo ho. Pritom aj keď sme postúpili, nemali sme nejaký výnimočný káder, ale všetko to bolo o fantastickej partii. Takže to išlo samé od seba, prišli preto aj výborné výsledky.“

„Neskôr sa to zmenilo?

„Pomenil sa káder, odišiel napríklad Tomáš Opiela a niektorí ďalší, čo pomohli vybojovať postup a to trošku naštrbilo atmosféru. Nebolo to ideálne, neskôr prišla spolupráca s Michalovcami, ale to má tiež svoje negatíva. Zažil som to aj v Lokomotíve. Preto to bolo také kostrbaté... Prvý polrok v druhej lige sme sa v minulom ročníku len hľadali, no jar vypálila vynikajúco. Avšak naposledy v jeseni  to zase nešlo. Odišli chlapci zo základu,  bolo nás  málo.“

Takže ste sa ocitli v úplne inej situácii – namiesto boja o záchranu vás čaká postupové ťaženie. Ako vnímate vašu pozíciu v bráne?

„S Gejzom Pulenom som sa už pred rokmi, keď som bol mladé ucho a účinkoval v košickom béčku stretával, no Gejza vedno s ďalšími matadormi bol vtedy pri trénerovi Kozákovi a trénerovi brankárov Semanovi. Preto pred pár týždňami, keď sme mali tréning, sme na to vedno zaspomínali. Myslím si, že  medzi nami nebude problém. Sme natoľko skúsení a vieme, že či bude chytať jeden alebo druhý, tak navzájom si dožičíme úspech a budeme si držať prsty. Hoci zdravá športová rivalita, pravdaže, musí byť. Na prvé miesto treba klásť úspech tímu a koho tréner určí, ten bude chrániť našu svätyňu.“

Určite vaša aklimatizácia prebehla hladko vzhľadom na to, že  ste poznali väčšinu terajších spoluhráčov.

„Samozrejme. Približne 75 percent mužstva som poznal a chlapci ma prijali naozaj pekne.“