Nováčik štvtoligových zápolení v skupine Sever – Spišská Belá –sa postaral o najväčšie prekvapenie minulého kola, keď doma rozdrvil lídra zo Spišského Podhradia rozdielom triedy. O tomto zápase, ale aj o niektorých ďalších skutočnostiach sme hovorili s trénerom MŠK Slavoj Jurajom Kšenzakovičom.

S týmto výsledkom asi málokto rátal alebo  sa mýlime?

„Počítali sme s tým, že prehrať neprehráme, lebo v prvom jesennom kole u tohto súpera sme odohrali dobrý zápas a tesne sme tam prehrali. Navyše sme pociťovali aj krivdu, lebo gólu súpera v prvom polčase prechádzal faul na nášho hráča, pričom nám za pravdu dala aj rozhodcovská komisia, lebo sa mala kopať penalta v náš prospech. Preto sme to lídrovi potrebovali športovo vrátiť. Vzájomne sa poznáme a vedeli sme, aká je sila rivala. Taktika nám vyšla a preto sme sa mohli tešiť.“

Určite ste taktiku postavili aj na tom, čo priniesol predošlý vzájomný duel?

„Uvedomovali sme si, aká je kvalita hostí, veď ich postavenie v tabuľke hovorí predsa jasnou rečou. Navyše sme ovládali prednosti tímu aj jednotlivcov. Predtým sme zaplatili nováčikovskú daň, toho sme sa už chceli vyvarovať. Taktiku sme prispôsobili eliminovaniu zálohy lídra, ktorá je veľmi silná.“

Myslíte si, že hostia nemali svoj deň alebo nebodaj nešli naplno?

„Absolútne nie. Ide o skúsených hráčov, ktorí zase vedeli o našej kvalite. Myslím si, že rozhodlo niekoľko faktorov. V prvom rade to, že sme si mohli vybrať stranu a hrali sme do prestávky s podporou vetra, ktorý nám značne pomohol. Okrem toho do prestávky dve gólové možnosti hostí zlikvidoval náš gólman Duleba. Určite scenár bol priaznivý aj v tom, že sme sa najprv ujali vedenia krásnou strelou a tesne pred prestávkou sme pridali druhý zásah. Možno to bola trošku aj brankárova chyba, možno ho zmiatol poryv vetra, ktorý zrýchlil loptu, ktorú najprv púšťal mimo brány, no ocitla sa v sieti.“

Dôležité bolo, že ste neinkasovali...

„Určite, lebo hlavne v druhom polčase nám to zvýšilo sebavedomie , keď sme hrali proti vetru. Za stavu 2:0 sa inak hrá ako za stavu 1:1. Okrem toho nám vychádzala taktika, keď sme hosťom nedali priestor na hru v strede poľa, lebo sme vysoko hostí napádali. Čoskoro po zmene strán sme pridali tretí gól, ktorý uzemnil úsilie hostí o útočný futbal a prípadný zvrat. Záver sa uskutočnil v takej atmosfére, ako keby sme boli prví my a hostia niekde na desiatom-dvanástom mieste. Pridali sme aj štvrtý gól a nepremenili sme ešte aj dve tutovky.“

Do galérie úspešných výsledkov v jeseni ste pridali cenný zápis, ale nebolo vždy všetko radostné. Ktorá prehra najviac mrzela – vo Finticiach?

„Nie. Vo Svite, keď sme boli v prvej štvrťhodine jednoznačne lepší, potom vlastnou ľahostajnosťou sme zápas prehrali. Mňa to škrelo aj preto, že tunajší fanúšikovia ma poznajú. Po tomto výkone som mal po prvý raz zlý pocit z futbalu, ktorý sme predvádzali. V Finticiach to bolo iné, tam je absolútne nefutbalové prostredie, to mužstvo sa nesnaží ani o futbal. Napríklad už prvý súboj po pár minútach, keď náš hráč si prikryl loptu a domáci spadol, z čoho rezultovala penalta, dokumentoval nefutbalový prístup súpera. S takým niečím som sa nestretol. Bral som to ako fakt, takže som ani nebol sklamaný. Skôr ma prekvapuje to, že rozhodcovia nemajú takú úroveň ako v piatej lige.“

Niekoľkokrát ste doma nastrieľali súperom štyri góly. Ide o náhodu?

„Ešte som neanalyzoval nejako bližšie jesenné vystúpenia, ale myslím si, že u nás na umelom trávniku sa cítime lepšie, pre súperov je to nezvyk. Klasické rozmery ihriska okrem toho umožňujú hrať kombinačne, o čo sa usilujeme nielen u nás, ale i vonku.“