Napriek nie najhorším klimatickým podmienkam už aktéri regionálnych futbalových súťaží netrpezlivo čakali na záverečné zvonenie. Únava aj nelichotivý zdravotný stav u viacerých hráčov spôsoboval, že záver jesene absolvovali niekedy aj so zaťatými zubami a nie s veľkou chuťou. Niet sa čomu čudovať, lebo predsa len amatérski športovci sú na tom inak čo sa týka regenerácie a ďalších záležitostí ako borci v elitných zápoleniach.

Na tieto skutočnosti poukázal aj Matúš Digoň, futbalista Vranova. „Už sme mali toho tak akurát, bolo toho naozaj dosť. Šrámov a boľačiek sa nazbieralo za uplynulé obdobie naozaj neúrekom.“

Vo finiši prvej časti kolektív MFK zdolal doma Spišskú Novú Ves rozdielom triedy. „Boli sme lepším celkom, dominovali sme celý zápas, dali sme tri góly, jeden nám nebol navyše uznaný a okrem toho sme nastrelili aj konštrukciu brány hostí. Tešilo nás, že sme súperovi nič nedovolili. Spišiakov považujem za kvalitný tím, takže o to viac je cenné naše víťazstvo. Cenili sme si tento úspech.“ V predošlom vzájomnom zápase na Spiši Vranovčania nepochodili. Aký bol rozdiel medzi týmito zápasmi? „Domáci boli vtedy vyburcovaní. My síce chceme všade vyhrať, ale nastúpili sme tak, ako keby sa nič nemohlo stať. Možno aj niektoré informácie z tábora súpera nedobre vplývali na naše podvedomie a motiváciu. Nastúpili sme ako majstri sveta a doplatili sme na to. Neradno si nič zľahčovať a žiadnym zápas čo len v náznakoch podceniť. Až vtedy sme zistili, že aj Spišiaci vedia hrať futbal, keď sme inkasovali dva góly a potom sa nepriaznivý stav už ťažko otáčal. Uvedomili sme si, že súper má naozaj vyspelý kolektív.“

Po tejto prehre si porazení vstúpili do svedomia a odvtedy ťahali sériu siedmich zápasov bez porážky. Táto šnúra sa skončila na ihrisku Giraltoviec, čo bolo veľké prekvapenie, lebo domáci boli stále v kríze. „Dali sme gól, potom sme nezužitkovali ďalšie tutovky . Keby sme skórovali, mohlo byť po zápase, no domáci sa postavili na nohy a otočili to. Pokiaľ nedáme tutovky, nemôžeme obstáť. Mňa táto prehra veľmi mrzela, bol som značne motivovaný,  veď som v Giraltovciach predtým zhral. Hoci mám rešpekt k tomuto tímu, predsa mojou túžbou je vyhrávať v drese, ktorý aktuálne nosím. Osobne som chcel veľmi obstáť, no zápas hrajú jedenásti, nie dvaja-traja hráči.“

M. Digoň poukázal na to, že nebyť niektorých strát, mohla byť prvá polovica jesene pre Vranov ešte vydarenejšia. „Všetkých silných sme porazili, no postrácali sme body tam, kde sme nemali. Trebárs v Plavnici či Giraltovciach. To hovorím bez toho, aby som kohokoľvek podceňoval. Proti papierovo slabším sme niekedy nevedeli preraziť cez obranný val a naše búšenie bolo márne. Naopak, rival založil ojedinelú akciu, kopol do lopty a dal gól. O to viac škrie takýto neúspech, lebo pokiaľ je súper lepší, tak sa to dá akceptovať. Lenže hrá sa na góly, nie na šance a pekný futbal. Akonáhle inkasujeme viac ako dáme, tak nemáme nárok na body. Keby sme zvládli spomínané dva duely, tak máme o päť bodov viac a sme na tom rovnako ako Košice.“ Vranov chcel byť v tabuľke čo najvyššie. Je druhý, čo iba čiastočne napĺňa hráčov aj ostatných spokojnosťou. Viac by jej bolo, keby MFK obsadil prvú priečku. Takže treba počkať na jarné zápolenia a na to, ako sa súperenie ašpirantov na prvenstvo bude kryštalizovať. „Uvidíme, čo sa bude diať, ale aj vzhľadom na vývoj situácie v druhej lige to bude iste napínavé. Nikto nebude chcieť strácať body a zakopnúť môže každý. Hráme v Košiciach a zápas pravdy všeličo naznačí. V minulom ročníku sme tam išli s malou dušičkou a vyhrali sme. Ktovie, možno sa nám podarí tento úspech zopakovať.“ Nuž, kocky sú hodené aj v súperení najväčších adeptov na najvyššiu pozíciu a ktovie, ako sa situácia aj na čele na budúci rok zamotá.