Rozčúlenému brankárovi červená karta (radšej) z 20 metrov

Šéfredaktor|25. okt 2018 o 08:50

S futbalom sú neodmysliteľne spätí aj rozhodcovia...

V minulosti výhradne v čiernom oblečení, súčasnosť už prináša rôznofarebné trendy, stále to však sú tí, ktorí dohliadajú nad dodržiavaním futbalových pravidiel a noriem priamo na trávniku. V závere jesennej časti sezóny s nami prehodil pár slov Miroslav KUCER, v roku 2017 vyhlásený ako Najlepší rozhodca ObFZ Humenné, držiteľom Zlatej píšťalky Jána Tomovčíka.

Ako žiačik začínal s futbalom v Udavskom, okúsil taktiež atmosféru vo výberoch ObFZ Humenné (tréner Jozef Švec). V dorasteneckom veku stále verný farbám rodnej dediny, ale postúpil z úrovne okresnej do kraja (4. liga), keďže mládežníci hrávali v sobotu, nedeľa patrila občas aj povinnostiam v mužskom „áčku“. Po definitívnom prechode k seniorom okúsil 5. ligu. „Ako chlapec som sníval sen stať sa najlepším futbalistom, strelcom, kanonierom,“ začal debatu s úsmevom 38-ročný futbalový arbiter.

V roku 2004 vymenil dres futbalový za rozhodcovský. Sezóna v súťažiach ObFZ Humenné, potom šesť rokov v krajskej futbalovej pôsobnosti (5. liga), odkiaľ sa vrátil späť do okresu. „Ako rozhodca som už sny nemal, skôr ciele alebo túžby. Bolo to dostať sa na úroveň VsFZ, čo sa mi aj splnilo.“ Popri tom bol tiež v pozícii asistenta rozhodcu (AR 1) dorasteneckého stretnutia v Prešove, v rámci ObFZ Humenné bol delegovaný aj na finále Pohára Nexis Fibers a ObFZ Humenné či Superpohára ObFZ Humenné.

Je ľahšie hrať futbal alebo ho rozhodovať? „Jednoduchá odpoveď - hrať. Futbalista spraví počas stretnutia jednu, dve chyby, možno aj niekoľko, väčšinou však nie sú viditeľné, nie každá ma na výsledok priamy vplyv. V prípade rozhodcu je to však úplne iné, miera zodpovednosti je omnoho väčšia.“

Prechod k rozhodcovskej činnosti bol predchádzaný smutnou športovou udalosťou. Roztrhnuté kolenné väzy, poškodený meniskus museli dať rozlúčku futbalu na hráčskej úrovni. „S futbalom sa musí človek narodiť. Iba vtedy mu dáš všetko, keď ho máš v srdci. Zranenie ma prinútilo ukončiť hráčsku kariéru, ale kopačky som, obrazne povedané, na klinec zavesiť nechcel. Som teda dodnes súčasťou futbalu.“

Prvý zápas by mal ostať navždy v pamäti. Je tomu tak? „V pozícii rozhodcu som zažil premiéru v stretnutí I. triedy Pakostov – Modra nad Cirochou s výsledkom 8:0.“

Objavil sa v hlave začínajúceho arbitra aj vzor? „Myslím si, že som nebol jediný, kto obdivoval nášho Ľuboša Micheľa.“

Futbalové dianie nie vždy priaznivé. Futbal prináša aj vypäté situácie. Aký ste zažili zápasový rozhodcovský extrém? „Piatoligový zápas v Čičarovciach, kde domáci brankár počas neprerušenej hry preskočil ohradenie hracej plochy a udrel diváka do tváre. Samozrejme som ho za tento skutok musel vylúčiť. On však bol taký rozčúlený, že som mu červenú kartu ukázal až asi z 20 metrov.“

Rozhodcovská kariéra Miroslava Kucera trvá už 14 sezón. Upravili by ste nejaké futbalové pravidlo? „Viackrát som postrehol, že na finálové zápasy na rôznych úrovniach, teda od majstrovstiev sveta, Európy, Ligy majstrov či Slovenského pohára nemohli niektorí futbalisti nastúpiť kvôli trestom za žlté karty. Toto opatrenie by som zrušil, na finále by som im postihy odpustil, veď niekto má možnosť zahrať si svoje veľké finále iba jediný raz v živote.“

Užívate si televízny relax aj pri futbale? „Určite áno, i keď musím povedať, že si nevšímam iba hráčov, ale podrobne sledujem aj činnosť rozhodcu, ako reaguje v danej situácii,“ dodal Miroslav Kucer.